Najprv trochu histórie. V roku 1935 sa začala stavba kanála, ktorý mal podľa pôvodných zámerov privádzať dostatok vody k mestu Strážnica a tým zabezpečiť dostatočné nariedenie a odvod mestských splaškov a odpadkov. Pôvodný plán predpokladal postaviť hať na rieke Morave v blízkosti obce Vnorovy tak, aby bol zdvihnutím hladiny zabezpečený dostatok vody do tohto kanála. Keď sa Baťa dozvedel o tomto projekte, vstúpil doň finančne s tým, že kanál bude slúžiť i na prepravu uhlia do jeho tovární v Zlíne. Plán bol nasledovný. Z uhoľnej bane na Morave bol vagónmi prepravovaný mletý lignit až po tzv.výklopník pri obci Sudoměřice. Tu bol lignit presypaný do nákladných člnov o nosnosti cca 150 ton a potom pomocou ťažnej sily koní a neskôr traktorom prepravovaný cez niekoľko plavebných komôr až po Vnorovy. Tu už kanál prekračuje rieku Moravu a preto tu bola vybudovaná lanovka, čo skôr lanový vlek, ktorý pretiahol lode cez prúd rieky Moravy k ďalšej plavebnej komore a člny pokračovali umelým kanálom až do Veselí n.Moravou. Tu sa nákladných člnov ujal remorkér, ktorý ich dotiahol po rieke Morave až po ústie pokračovania kanála v Uherskom Hradišti. Tam člny opäť pokračovali umelým kanálom ťahané z brehu až po plavebnú komoru a hať v Spytihneve. Tam sa ich ujal ďalší remorkér, ktorý ich dotiahol až na miesto vykládky do Otrokovíc. Celá cesta trvala člnom asi 10 hodín.

Celá stavba, ktorú naplánovala „Země Moravsko –Slezská" a aj najmenej z 50% zaplatila, stála 35 mil Kč. Kanál sa využíval aj na takzvané záplavové závlahy a hnojenie, kedy sa umelo jarnými kalnými vodami zatopilo veľké územie štepníc a po trojdňovom státí vody a usadení pevných častíc bola voda opäť z územia odplavená do rieky Moravy. Na celom úseku tzv. Baťovho kanála je celkom 13 plavebných komôr o šírke 5,3 m a dĺžke najmenej 38 m. Tieto komory pomáhajú prekonávať výškový rozdiel 18,6 m, ktorý je na tejto cca 60 km trase. Výšku vody v plavebnom kanále pomáha udržiavať 13 hatí. Hĺbka kanálu je cca 1,5 m, šírka 12 m a odporúčaný ponor lodí je max. 80 cm. Pri každej plavebnej komore bol vybudovaný domček s malým hospodárstvom pre obsluhujúceho a jeho rodinu. Stavba kanálu si vyžiadala aj postavenie 50 mostov, z ktorých tie, čo sú priamo nad kanálom, majú aj spodný podchod pre ťažný traktor (kone). Betónové zábradlie podchodov je na vrchnej strane „okuté“ železnou lištou, aby ťažné lano po ňom ľahko kĺzalo a nepredrelo sa o betón. Kanál bol pre plavbu využívaný do roku 1950 a na závlahy sa kanál využíval do r. 1970.

Keď sa začala v r. 1996 obnova Baťovho kanálu, prevládali obavy o stav technického vybavenia, najmä plavebných komôr a zvlášť pevnosť uzatváracích vrát. Po vyčistení nánosov blata a podobných nečistôt sa zistilo, že práce boli urobené tak kvalitne, že nie sú potrebné takmer žiadne opravy a všetky zariadenie sú funkčné. Baťov kanál končí prístavom Skalica, kde sa kedysi vlečné člny otáčali a ktorý je vzdialený len 800 m od rieky Moravy. Na prepojenie celého kanála s riekou Moravou by tu v r. 2009 mala byť spustená výstavba poslednej plavebnej komory. Tým sa predĺži možnosť plavby po rieke Morave až po Hodonín. Rovnako začne aj stavba plavebnej komory u Bělovskej hate (jezu) u Otrokovíc a tým sa predĺži plavebný úsek až do Kroměříža.

Čo môžete vidieť a zažiť na Baťovom kanále? Kanál je využívaný výhradne na turistické účely. V celej popisovanej dĺžke je splavný po celý rok, ale sezóna začína od apríla (ak to dovolí počasie) a končí v októbri. Pozdĺž celého kanála je dostatok prístavov a prístavísk s bufetmi a „hospůdkami“, kde je možnosť občerstvenia a nakŕmenia. Takmer v každom prístave sú zároveň aj požičovne lodiek (kanoe a pod.) a motorových lodí. Okrem úsekov vedúcich korytom rieky Moravy v podstate ide o stojatú vodu, preto ani plavba v kanoe nie je namáhavá. Na kanále je dovolené plaviť sa každej osobe staršej ako 18 rokov v motorovom člne o max. výkone 20KW a max. rýchlosťou 20 km/hod., takže vám stačí iba krátke zaškolenie obsluhou v požičovni a môžete sa vydať na plavbu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Jednou z technických zaujímavostí je tzv. výklopník v prístave u Sudoměříc. Vagóny tu boli vyklápané po dĺžke a nie po šírke, ako je tomu teraz zvykom. Vyklápanie vagónov do člnov spôsobovalo silné prášenie, ktoré bolo predmetom sťažností majiteľov okolitých "polností", pretože spôsobovalo znehodnotenie pôdy a úrody usadeninami prachového uhlia. Výklopník je otvorený pre verejnosť ako technická rarita. Na ostrove pri výklopníku je povolené táborenie a pravidelne sa tam organizujú rôzne vodácke i iné podujatia.

Ďalšou technickou lahôdkou je vyriešenie križovania plavebného kanálu s riečkou Veličkou u Strážnice. Rovnakou lahôdkou je i lanovka pre lode pri Vnorovoch. Pre príjemné strávenie viacerých dní na kanále aj s rodinou či skupinou priateľov si môžete prenajať aj hausbót a s ním sa plaviť od prístavu k prístavu, a tam potom na bicykli pobehať blízke okolie, či navštíviť vínne pivnice Moravy, ktorých je v tomto kraji neúrekom. Okolie rieky Moravy so svojími lužnými lesmi je veľmi krásne a poskytuje veľa možností pre pozorovanie vodného vtáctva a rybárčenie. Pri kanále je povolené voľné stanovanie na pekných miestach a ostrovoch. Na kanále je v letných mesiacoch aj pravidelná lodná linka spájajúca niekoľko prístavov. Počas plavebnej sezóny sú plavebné komory obsluhované personálom a ich použitie stojí cca 50.-Kč. Väčšina komôr (11) sa dá ovládať diaľkovým ovládačom a prenájomci motorových člnov ich majú k dispozícii. Okolo celého kanála a aj v úsekoch vedúcich riekou Moravou je cyklotrasa, alebo chodník, ktorý je bezproblémovo prejazdný bicyklom.

V r. 2006 bol vybudovaný posledný prístav Skalica, ktorý je prístupný po peknej asfaltovej ceste a zo Skalice je vzdialený iba 3 km. Po celej trase okolo Baťovho kanálu nájdete na hlavnej ceste smerovky k jednotlivým prístavom a po trase okolo kanálu je veľké množstvo informačných tabúľ, ktoré hovoria o histórii, či o technických zvláštnostiach na kanále.