Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Z Píly do Kuchyne

Nech vás neodradí ten zápecnícky názov, nebudeme sedieť doma, ale vyberieme sa naprieč strednou časťou Malých Karpát. V atmosfére začínajúceho babieho leta navštívime rozhľadňu aj dve "sedemstovky" a pokocháme sa peknými pohľadmi.

Vzdialenosť
27 km
Prevýšenie
+1082 m stúpanie, -1072 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 4.10.2008
Pohoria
Malé Karpaty
Trasa
Voda
obce, prameň pod Čermákom
Nocľah
---
Doprava
bus BA - Píla, bus Kuchyňa - BA
SHOCart mapy
» č.1079 Malé Karpaty, Červ. Ka… (1:50.000)

Trasa

Píla - Kukla - Zochova chata - Čermák - Skalnatá - Čermák - Pánske uhliská - Vysoká - Kuchyňa

Na Kuklu

O 6:20 vystupujem do chladného, hmlistého rána v spiacej obci. Smerovník nachádzam pár metrov povyše, kúsok vyššie značka odbočí doľava, minie domy a vstúpi do prítmia lesa. V duchu si gratulujem, že som si zobral zimnú čiapku. Bodla by aj čelovka, ale dá sa aj bez nej. Chodník stúpa, na rázcestí Pred vrchmi zabočim vpravo na modrú značku. Onedlho prídem na vrch rúbaniska, kde vyplaším skupinu srniek. Z tohto miesta je vidno hrad Červený kameň. Slnko je už dlhšie nad obzorom, ale zakrýva ho pás hmly. Za rúbaniskom sa chodník stáča doľava a lesná cesta sa mení na strmý, kamenistý chodník. Neskôr nasleduje krátky traverz vrcholového vápencového hrebienka Kukly s pestrou vegetáciou. O chvíľu som na vrchole. Rozhľadňa na Kukle vyzerá dosť labilne, ale som prekvapený jej kvalitným kotvením a stabilitou v silnom vetre. Hore sa lezie po troch rebríkoch (nie schodoch) a kapacita je obmedzená na tri osoby. Vrchol rozhľadne zdobí kríž (letopočet 2007, zrejme rok rekonštrukcie) aj s bleskozvodom. Výhľad je kruhový, takmer dvojča výhľadu z Veľkej Homole, síce z menšej výšky, zato s pestrejšou lesnou kulisou. Slnko sa pomaly vynára z hmlistého oparu a červené svetlo s oneskorením zalieva krajinu.

Na Skalnatú

Zostup z Kukly vedie tiež po kamenistom hrebienku, ale je už menej strmý. Modrý chodník sa opäť pripojí na žltú značku, na rázcestí Tri kopce. Tu sa zbieha viacero značiek, dve sa od seba po sotva 20 m opäť rozdelia (je tu ďalší smerovník). Odbočím na lesnú cestu vľavo po žltej a márne si lámem hlavu nad zmyslom kamenných pätníkov (z neopracovaných balvanov) s červeno-bielou čiapkou. Za rázcestím Pekná lúčka pokračujem vľavo cez rozblatenú cestu až k odbočke k studničke. Tá je však nielen bez striešky, ale aj bez vody. Po pár metroch míňam prvé chaty a miernym stúpaním prichádzam až na jednu z najmohutnejších križovatiek turistických trás v Malých Karpatách, Piesok-Zochova chata. Kedysi mondénna chata je však v rekonštrukcii, funguje len Furmanská krčma . Teplomer na nej v tieni ukazuje 4 stupne. Veru na Kukle by bodli aj rukavice!

Pokračujem miernym stúpaním pomedzi chaty. Mimochodom, Piesok je asi najmohutnejšie chatové mesto na celom západnom Slovensku, ktoré vypĺňa miestnu náhornú plošinu. Pri Pánskom dome chodník definitívne opúšťa osadu a prudšie stúpa až k lúke Čermák v plochom hlavnom hrebeni. Pod jej východným okrajom navštívim studničku "Modranská Baba", prameň je naozaj výdatný. Zaujme ma aj insitná maľba na búdke. Z Čermáka pokračujem už po červenej magistrále smer Pezinská Baba, na kúsku rozblatenej lesnou technikou, po zákrutu vľavo. Na konci strmého rúbaniska s výhľadmi opäť vyplaším srnky. Malé srnča kúsok odo mňa nechápavo hľadí na unikajúcich súkmeňovcov, pričom získam vzácny čas ho odfotiť. Ani vyzývavý brechot srnca ním nepohne! V lese cesta serpentínovo prudšie stúpa, to najlepšie príde až po východe z lesa - pohľad nahor - stúpanie na Skalnatú (704 m)je na malokarpatské pomery dosť príkre. Nad odlesneným vrcholom sa preháňajú chumáče oblakov a ja pomaly fučím do kopca.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Výhľady z hlavného hrebeňa

Malé Karpaty občas turisti zatracujú, že poskytujú primálo výhľadov. Je to dané ich nízkou nadmorskou výškou a lesným bohatstvom. Skalnatá je zrejme po masívnych polomoch výnimkou, mohutný odlesnený svah a bočná hrana pripomínajú vzdialené fatranské hole. Výhľad je takmer kruhový, od Čertovho kopca po Veľkú Homolu. Impozantná je najmä Vysoká, vyniká nad hĺbkou doliny vedúcej do Kuchyne. Keď sa vydám na zostup a návrat na Čermák, stretám skupinu Moravanov, rozťahaných na celej trase. Zrejme ich je celý autobus. Z Čermáka už pokračujem po červenej magistrále smerom na Hubalovú. Táto trasa nie je plnohodnotnou hrebeňovkou, je to lesná cesta, ktorá traverzuje hrebeň kúsok po vrcholmi. Keď prejde z náveternej záhoráckej strany na modranskú, nachádzam úplne iný svet. V závetrí je až dusno a zjavuje sa panoramatický výhľad od Vápennej cez Geldek až po Kuklu, z ktorej som došiel. Belavé trávy a zlatisté listy kontrastujú s belasou oblohou. Cesta opäť vkročí do lesa, kde opäť traverzuje svahy až na rázcestie Hubalová, kde vedie cesta (aj cyklotrasa) z Piesku do Kuchyne. Z Hubalovej pokračujem sprvu strmším, neskôr miernejším stúpaním popri plote obory. Na rázcestí Panské uhliská neodbočím hneď na Vysokú, ale pokračujem asi päť minút ďalej; z rúbane je pekný pohľad na hrebeň Vysokej. Takto zblízka je vidieť paletu jesenných farieb na jej rozmanitom lesnom háve. Po návrate na modrú značku prichádzam na hranicu rezervácie. Od tabule chodník začne prudšie stúpať, horší je aj povrch - blato, korene, klzký vápenec. 150 metrové prevýšenie sa však dá ľahko zvládnuť.

Vysoká

Po príchode na hrebeň Vysokej zamierim doprava mimo značky. Ostrým hrebienkom - po skaliskách alebo po ich okraji prichádzam až na koniec ich hradby. Výhľad je úžasný - pre mňa osobne najkrajší z celých Malých Karpát. Šesťsto až sedemstopäťdesiat metrové vrchy sa striedajú s dvestometrovou nížinou a hlbokými dolinami, z vrchov vystupujú početné skalné hrany. Málokto si uvedomí, že pod vápencom je ukryté žulové jadro, ktoré na povrch vystúpi až v tatranskej oblasti. Jesenné farby a belasá obloha sú nádhernou kulisou. Ponad severnú časť Záhorskej nížiny vidno Biele Karpaty. Vrátim sa späť na chodník a vystúpim na vrchol Vysokej (754 m) s vysielačom a krížom. Tu je už opäť rušno. Výhľad z hlavného vrcholu je presný opak zadného. Miernejšie zvlnený hrebeň zakončený vysielačom na bratislavskom Kamzíku (vzdialený asi 25 km) a južná časť Záhorskej nížiny s leteckým pohľadom na Kuchyňu ponad typické, bacuľaté stromy. Cesta dole opäť vedie cez vlhké skaliská a blatistý chodníček, je strmšia ako pri výstupe z Pánskych uhlísk. Niektoré stromy sú ochytané ako madlá. Pod vrcholovým klesaním je lúka s vylámanými stromami, častý objekt fotografov.

Kuchyňa

Ďalší zostup vedie krátkym rovným klesaním a neskôr na čistinke vľavo klesajúcim traverzom. Prekvapí ma počet ľudí, ktorí popoludní smerujú na vrch. Traverz má jednu zaujímavosť, strom s nádorom vo veľkosti a tvare malého medveďa. Chodník prudšie klesne cez tri serpentíny a pripojí sa na pohodlnú úpäťovku. V prieseku cez skalu sa zachovalo zopár pražcov po lesnej železničke, žiaľ, nepodarilo sa mi o nej zistiť nič. Chodník opustí cestu a privedie ma k horárni na Vývrate. Napočítam tu až dvanásť áut, vrátane jedného z Rakúska! Z Vývratu je možno po asfaltke zísť 2,5 km až na hradskú Rohožník-Kuchyňa, je tu zastávka SAD. Ja však pokračujem po značke krátkym stúpaním cez omladinu a ocitnem sa na vrchnom okraji lúk, kde sa intenzívne pasie. Odtiaľto je výhľad nielen na dedinu a nížinu, ale v pozadí sa z oparu vynára alpské predhorie so Schneebergom. Na lúkach je okrem kravských exkrementov množstvo bedlí a pečiarok, takže nachvíľu sa z turistu zmením na hubára. Huby skončia v zviazanom náhradnom tričku. Chodník vedie cez lúky až do obce, kde sa zatočí doprava a dovedie ma až na zastávku SAD. Značka končí až na železničnej stanici, žiaľ osobnú dopravu na nej pred rokmi zrušili. Mám hodinku čas, tak využijem služby miestnej reštaurácie s dobrou kuchyňou.

Fotogaléria k článku

Najnovšie