V piatok už od obeda zažívajú Oravice čosi nevšedné – postupným príchodom účastníkov školenia a ich najnutnejšej fotovýbavy narastá hodnota jednej z chatiek na dvojnásobok. Tesne po ôsmej večer dobýja tento krásny koniec Slovenska aj posledná oneskorená trojica. Útulná chata Lacovho brata tak napokon poskytne komfortný konferenčný priestor a nocľah pätnástim mladým talentom plus Rasťovi :-)

Večerná predzvesť farebnej soboty

Zostavu, prirodzene dopĺňa lektor č.1, Tóno “Dalí” Záhradník, ktorý hneď po úvodnom osviežení načína program prednáškou, venovanou postprocessingu digitálnej fotografie. Obohacujúca debata sa točí najmä okolo správneho miešania farieb pre virtuálne zobrazenie a tlač. Osobne oceňujem, popri Sonkiných koláčikoch, predovšetkým pre mňa nové (a tak jednoduché) pohľady na využitie rýchlej masky pri úprave nedokonalých častí záberu. Len zrýchlené klipkanie Peťovych očí indikuje pokročilý čas. Rozliezame sa do izieb (alebo aj inde), veď zajtrajší východ slnka nepočká.

Fotodeň ako lusk

Ránko a najmä celá prekrásna sobota dáva zadosť farbistej tematike Dalího piatkovej prednášky. Teplučké slnečné babie leto sme na kraji Tatier pristihli v najlepšej forme! Ešte pred siedmou vyrážam v prvej miniskupinke s Adushkou, Psyloo a Tomášom do až prekvapujúco čarovnej Bobroveckej doliny. Psyloo sa hneď skraja doliny chytá do zrosených pavučín. My traja jej mizneme v prízemných jesenných hmlách, ktoré sa poddávajú prvým lúčom slnka pod majestátom Osobitej. Po pár kilometroch strieda nepríjemný asfaltový povrch šotolina, neskôr aj klasický chodník. Ticho pokojnej odľahlej doliny ruší len cvakanie uzávierok, farebné scenérie nepúšťajú krytku na objektív.

Z chaty zatiaľ za nami vyráža druhá miniskupinka (Soňa, Ľubo, Mikello), ktorej sú tiež dopriate prudko fotogenické scenérie. Lesnými serpentínami do Bobroveckého sedla sú už navigovaní zvukmi, pripomínajúcimi “párenie kamzíkov”. Vysvetlením je ilustračná fotografia č.6, jedna z tých mládeži prístupnejších. Prudké stúpanie na vrchol Lúčnej už zdolávame v posilnenej skupinke siedmych statočných. Chodník sa sto metrov pod vrcholom prediera už len nízkou kosodrevinou a do červena sfarbeným brusničníkom. Výhľady sú výnimočné - späť na nedostupný Bobrovec, do diaľky na Babiu horu a hlavne do poľskej Chocholowskej doliny s pocukrovanými Červenými vrchmi na obzore a pretkanou blankytnou oblohou nad nimi – počasie ako na objednávku. Blbneme, papáme, kocháme sa a fotíme o dušu spasenú.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Druhá polovica osadenstva s fototechnikou nad tri kilá sa prirodzene zostáva motať v bližšom a nižšie položenom okolí chaty. Za asistencie lektora sa naskytá možnosť zdokonaliť svoje fotografické videnie a techniku. Po šiestej sa už všetci ponáhľame čosi mastné opiecť, čosi podobne mastné zo seba zmyť, stiahnuť ešte teplé obrázky do notebookov a najmä – privítať druhého lektora na holenie.

Softvérové zázraky a štipka experimentu

Igor Šperka hneď skraja zaujme názornými ukážkami úlohy objektov pozornosti, línií, tvarov, vrstiev a svetla v krajinárskej fotografií. Záujmu sa teší najmä odtajnenie receptu na abstraktné “čiarové kódy” a prazvláštne rozprávkové efekty kombinácie preostrenej a rozostrenej vrstvy. Zatiaľčo PeťaH privádza prednáška opäť do hladiny alfa absolútneho tvorenia, my ostatní prechádzame na panorámy. Pri ich fotení mi nikdy nenapadlo zoomovať, ale to nie je tá najprekvapujúcejšia vec, z ktorej som “paf“. Softvérová mágia spája relatívne odfláknuté výcvaky do dokonalo vyvážených obrazových máp. Ako čas atakuje skoré nočné hodiny, je nám jasné, že zostáva mnoho otvorených fototém na ďalšie, zimné stretnutie. Predovšetkým na osobné konzultácie s lektormi a pokusy nad vlastnými fotkami akosi nezostal čas a vhodná príležitosť, čo viacerých z nás zamrzí.

Po nedeľných raňajkách nás už Igor čaká pred chatou Oravice, odkiaľ s ním kompletná fotočata vyráža na lúky Tichej doliny, čo-to poskúšať v praxi. Prítomnosť toľkých objektívov evidentne rozpaľuje listnáče dočervena a my si tak môžeme posledný deň vo fotografickom raji užiť naplno.

Ešte raz ďakujeme Lacovi za poskytnutie výbornej chatky a za starostlivosť.

Dofotenia v zime!

Titulná fotografia: Ľubo Mäkký