Reportáž

HoryZonty 2008

10. 11. 2008
Kedže stále dychčím po hocijakom dobrodružstve, dostal som príležitosť zažiť festival dobrodružných filmov HoryZonty. Festival sa konal 6. – 8. novembra 2008 v Trenčíne. Na festival som sa vybral v sobotu, nech si cez upršaný a šedý víkend užijem aspoň nejaké hory. Hory sa konali, dobrodružstvo nie.

Zhliadol som 9 filmov (slovenských aj zahraničných), jedno rozprávanie dvoch horolezcov o expedícii Karakoram 2008 a jeden workshop o prežití v prírode.

Sobotnajšie premietanie začalo filmíkom slovenskej výroby – France 2008. Jednoduchý názov, ktorý môže skrývať veľa zaujímavého. Mne osobne sa však film zdal veľmi nezaujímavý. Film o pár lyžiaroch a snowboardistoch začína melancholickou „moody“ (náladovou) hudbou, s pohľadmi na krajinku (roztrasená kamera, nulová kompozícia). Potom stredná sekcia, masívne podporená hudbou Lords Of the Boards (Guano Apes – hymna snowborďákov), natáčané priamo z „lyží“ či snowboardu protagonistu, ktorý mal v zábere spolulyžujúcich súputnikov. 3 - 4 minúty bezduchého oblúkovania na svahu. No a potom opäť „moody“ hudba, a roztrasené zábery krajinky. Na konci filmu ešte „fór“ o snowborďákovi, ktorému ušla fošňa spod nôh a naháňal ju dolu kopcom. Titulky nám oznámili, že fošnák fošnu chytil. Až pod kopcom. Toto bol jediný moment filmu, keď som sa bavil.

Obával som sa, že v tomto štýle „alternatívneho“ horského umenia bude celé sobotňajšie premietanie. Hneď druhý filmík v poradí ma upokojil a celkom navnadil na ostatné kúsky.

Druhý film Tandem nám priblížil snaženie Mariána Ligdu o zoskok z oblakov. Marián je statočným užívateľom invalidného vozíka, a teda tandemový zoskok padákom bol určite pocitovo znásobený. Film ma od začiatku chytil hudbou, kamerou a štýlom, a to som ešte netušil, že hlavná postava bude bohovsky statočná. Marián z lietadla skočil, diváci si s ním zalietali vďaka kamere na ruke „inštruktora“ a bezpečne sme všetci pristáli na zemi.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Potom nasledovali filmy, ktoré opisovať nebudem, niektoré boli menej, iné viac zaujímavé. Mne osobne trošku prekážalo, že boli akoby umelo naťahované. Pozerať sa 30 minút na úsilie lezcov, kajakárov a slacklinerov je nad moje sily. Film by mal mať príbeh, pointu, alebo aspoň dokumentárnu výpovednú hodnotu. Filmy ma bavili prvých 10 minút, potom to bolo to isté. V prípade vodákov a slacklinerov by mohlo byť pochopiteľné, že nejde o „môj“ šport, a preto ma filmy nebavili. Pokiaľ tým bude niekto argumentovať, prijmem. Ale našli sa aj filmy o lezení, napríklad China Climb, poľský film o lezení vo vápencových skalách Číny. Film mal neuveriteľných 44 minút a napriek neustálemu skalolezeniu (výkony boli fajn) som od prvej tretiny takmer zaspával.

Vo filmoch o slacklineroch a vodákoch v úžasných perejách Nórska či Nového Zélandu som si našiel, tak ako určite každý divák, veľa krásnej prírody, úžasných výkonov a skvelých kúskov športovcov, aké v živote nedokážem. Obávam sa ale, že mi päť minút úžasu k veľmi dobrému polhodinovému filmu nestačí.

Ako výnimku beriem film o expedícii Karakoram 2008, ku ktorej sme mali premietanie fotiek spojené s výkladom dvoch trenčianskych horolezcov, Gabriela Čmárika a Viliama Šujana. Film mal všetko pekne zadelené, bolo tam príprava, balenie, cestovanie, táborenie, lezenie, mixy, ľad, skaly, nadávky, vykonávanie potreby horolezca a dokonca improvizované ošetrovanie pár zranení (napr. mačkou preseknuté lýtko Andreja Kolárika, ošetrovanie horolezca po škaredom páde a vytrhávanie zubu kombinačkami!). Pri takých momentoch sa človek zamyslí. Keď sa v Himalájach stane niečo vážne, poistenie na zásah horskej služby vám nepomôže. Tam totiž žiadna nie je.

Workshopu o prežití by som rád venoval jednu kapitolku, aj keď nebudem písať dlho. Neviem, ako si predstavovali prežitie ostatní účastníci, ale ja som čakal niečo „akčnejšie“, prípadne poučnejšie. Prednášal nám profesor fyziky z pražskej fakulty Ladislav Siegr. Pán Siegr sa snažil byť v pár prípadoch nasilu vtipný, čo mu snáď aj vychádzalo. No workshop sa zmenil na prednášanie fyziky. Dozvedel som sa veľa „potrebných“ vecí, ako napríklad, že keď nemáte teplo, bezpečie, spánok, jedlo a vodu, že môžete zomrieť. Potom nám boli ukázané 3 spôsoby, ako založiť oheň (zápalky, zapaľovač a ocieľka s vatou). Bolo nám povedané, že pokiaľ pijete dlho morskú vodu, že zomriete. Tak isto sa to týka aj destilovanej vody, či vody zo snehu a ľadovcov. Ako jediné pozitívum vnímam ukážky, ako získať vodu (pomocou igelitu, ktorým obalíte strom atď, aj keď nejde o nič prevratné, čo som ešte nečítal). No a dozvedeli sme sa ešte to, že na bezpečie potrebujete nosiť nôž, že spacák nehreje, že teplo si vytvárame my, že termoska bohovsky drží teplo a že keď nemáme zmrznúť, treba sa dobre obliecť. Kto tieto veci nevedel, nech dvihne ruku. Pošlem ho do skautu na dva mesiace a bude vedieť ešte viac. Osobne viac odporúčam pozerávať Beara Gryllsa, alebo Ray´s Bushcraft, určite vám to dá poučnejšie vedomosti.

Poďme k vyhodnoteniu filmov.Porota vyberala z 13 nominovaných filmov troch výhercov. Ako kritéria sa hodnotili dobrodružstvo, adrenalín, športový výkon, celkový dojem z filmu, kamera, strih, réžia a dramaturgia.

3. miesto získal už mnou spomínaný film Tandem, SR 2008, 7 minút, od režiséra Jakuba Freya. Porota ohodnotila tento film na základe témy, pútavého dramatického spracovania a kamery.

2. miesto patrí filmu Rovníkové Horizonty, réžia Ján Kostolanský, SR 2008, 18 minút. Je o potulkách troch trenčianskych cestovateľov etiópskymi chotármi. Tento film som nevidel, porota oznámila výber druhého miesta na základe zaujatia jednoduchým a zaujímavým dokumentárnym prístupom. Snáď filmu pomohol aj fakt, že v názve niesol nosné meno festivalu Horyzonty :).

1. miesto partí filmu Air free, réžia Ctibora Bley, SR 2008, 10 minút. Film o partii freediverov zo Slovakia Freedive Teamu, z ktorých niekoľkí majú úspech aj vo svete. Freediving je vodný (či skôr podvodný) šport, doslova preložené: voľné potápanie – čiže potápanie na nádych. Film získal cenu kvôli celkovej atmosfére, spojeniu výtvarnosti s hudbou, a aj na základe najlepšieho športového výkonu.

HoryZonty bol festival dobrodružných filmov. Väčšinou sa na plátne objavili športy, ktoré majú menej či viac spoločného s horami, kopcami, a teda aj veľa spoločného s témou, kde sa väčšina protagonistov driape do výšky. Je zaujímavé, že hlavnú výhru festivalu horských filmov vyhral film, kde športovci, miesto toho, aby sa ako my ostatní šplhali k oblakom, majú cieľ ísť hlbšie a hlbšie.

Viac o festivale a programe nájdete na www.horyzonty.sk.

Interview s Ctiborou Bley

Čo Ti napadlo posielať film o freedivingu práve na festival dobrodružných filmov? Viem, že freediving je dobrodružstvo, ale väčšina filmov na festivale bola v kategórii "horské".

Tento ročník bola aj kategória "Magické hlbiny", kam zaradili aj potápanie, tak sme si v tíme povedali, prečo nie. Nápad navyše prišiel aj od jedného skvelého horolezca z Trenčína, Fera Šimka, ktorý začal s nami trénovať.

Pomohlo Ti to, že pracuješ v produkčnej firme, nakrútiť film lepšie?

To, že robím pre produkčnú firmu, nemalo žiadny vplyv, lebo nie som členom štábu a teda nerobím priamo na výrobe. Strihala som filmík tak, aby to malo "atmošku", dôležitú úlohu zohral výber hudby. Chcela som ľuďom ukázať, ako sa my cítime pod vodou a aké je úžasné byť v úplne inom svete.

Myslíš, že k výhre prispelo aj to, ze pri väčšine filmov na tomto festivale sa niekto štverá hore, a váš film mal opačný smer?

Myslím, ze pri výhre nehralo úlohu, z akého prostredia film je, ale to sa treba opýtať poroty, ktorá rozhodovala.

Ako sa cítiš, keď si vyhrala? Je to prekvapenie?

Prekvapenie je to veľké, vôbec som to nečakala a je to veľmi príjmné, teším sa ako malé decko.

Čo spravíš s výhrou?

Užijem si ju, pôjdem sa tuuuulať...

Akým športom sa venuješ okrem freedivingu?

Mountainbiking, rafting, kaňoning a tanec.

Titulná fotografia - www.horyzonty.sk

Fórum 1 príspevok
HoryZonty 2008 12/11/08 20:21 1 príspevok
Najnovšie články
 
Túra (Ne)uspešné hľadanie stratených osád pod Drahovou Jedným z mála úspešných projektov lokálnych trás je NCH Ipeľ, ktorý svojim vypracovaním patrí k tomu zachovalejšiemu a hoc sa vyskytuje v kraji, ktorý turisti málokedy navštívia, vyzerá byť starostlivo udržiavaný za celý … » celý článok dnes Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy
Príbeh Ako sme rybárčili na Turci Keď nedávno skončila doba „temna“ a začala éra obrody, konečne sme sa mohli beztrestne stretnúť na pive v našej krčme. Síce len na terase, ale aj tak. Bolo to radostné, pretože sme ... » viac včera Boro Tomis Príbehy
PR Jaskyniarska škola pre verejnosť po deviaty krát v Malých Karpatoch Už po deviaty krát sa otvoria brány jaskyniarskej školy určenej pre záujemcov o kras. Jaskyniarsku školu pre Vás pripravujú jaskyniarske skupiny Speleo Bratislava a Speleoklub Trnava. Ide o ... » viac 16/06/21 sponzorovaný článok Začíname
Najnovšie články autora
 
Rada Ako uvariť v ešuse puding Čo-Van-Hro-Ma Z cyklu Outdoor Chef’s Diary – Každé dobré jedlo by si zaslúžilo bodku, záver, sladké potešenie. Minule som vám sľúbil, že pripravím recept “dezertu”, vhodného na outdoorové aktivity. Skvelé na ňom je, že v chladných … » celý článok 05/01/16 Michal Buberník Strava a pitie
Rada Ako uvariť v ešuse Linguine so sardinkami Z cyklu Outdoor Chef’s Diary – okrem komplikovaných outdoorovo kulinárskych špecialít ako bolo Chilli Con Carne, je treba mať v zálohe chutné a jednoduché jedlá vhodné na varenie v ... » viac 29/12/15 Michal Buberník Strava a pitie
Rada Ako uvariť v ešuse Chilli con Carne Z cyklu Outdoor Chef’s Diary – Ľubo mi sľúbil, že pôjdeme otestovať nejaké variče a ja popri tom spravím ďalšie mňamkové recepty. Kuchtiť ma baví, prírodu zbožňujem, Ľubo sa mi ... » viac 22/12/15 Michal Buberník Strava a pitie
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
HoryZonty 2008 12/11/08 20:21 1 príspevok
0.76 (0.32)