Krásny výhľad na časť hrebeňa Nízkych Tatier od Donovalov až po Chabenec na južnom obzore, Chočské vrchy s Veľkým Chočom ako na dlani na severe, desiatky vrcholov Veľkej Fatry na západe a samozrejme Západné a Vysoké Tatry na východe robí túto túru prekrásnou. Výhľadom však často bráni hustá vegetácia, porast smrekov a kosodreviny, ktorou je Salatín pokrytý takmer celý s výnimkou južnej strany, na ktorej sa nachádzajú skalné bralá.

Trasa

Ludrová - Ludrovská dolina (pamätník) - Kriváň (útulňa) - Bohúňovo - Úplazy - sedlo pod Malým Salatínom - Salatín - Ráztocké sedlo - Ráztocká dolina - Liptovská Lúžna

Dostať sa na Salatín z ružomberskej strany môžete dvoma rôznymi cestami. Červenou značkou dolinou alebo zelenou po hrebeni. Ja volím zelenú, pretože chcem dobyť vrchol Bohúňova (1311 m n. m.), ktorý mám už v pláne dlhšiu dobu. Túru začínam pri Obecnom úrade v Ludrovej, odkiaľ pokračujem po hlavnej ceste, míňam futbalové ihrisko, ktorým končí dedina a po asfaltovej ceste pokračujem po doline. Držím sa mapky vytlačenej zo stránky
TuristickaMapa.sk, čo bola trošku chyba, keďže žiadnu odbočku na zelenú značku som nenašiel. Poznámka redakcie: medzičasom bol začiatok zelenej značky za Ludrovou zmenený a súčasná TuristickaMapa.sk má priebeh trasy aktuálne zaznačený. Pri pomníku SNP som sa rozhodol si to šupnúť priamo na hrebeň.

Podľa mojej starej (neaktuálnej) mapy zelený chodník začínal pri Ludrovskom medokýši. Mňa tento môj omyl stál vyše hodiny brodenia sa strmo hore cez les a na zelený chodník som sa napojil až na vrchole Kriváňa (opustený salaš - útulňa), ktorý však tiež nájdete len na niektorých mapách. Cestou míňam množstvo vyhliadok a nachádzam množstvo stôp divej zveri, takže v prípade šťastia je pravdepodobné, že narazíte na srny, diviaky a možno aj medveďa, ale tomu by sa asi málokto potešil.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ako som už spomínal, hrebeň je dosť zarastený a v podstate celú trasu s výnimkou Bohúňova a Úplazov absolvujem prechádzkou celkom kvalitným chodníkom cez les. Niekedy je dobré to risknúť a prehrýzť sa trošku lesom k okraju hrebeňa, ako som to spravil ja tesne za vrcholom Bohúňova, kde som si našiel miesto na prestávku s krásnym výhľadom. Poznámka redakcie: Pohyb mimo značkovaných chodníkov nie je v súlade s návštevným poriadkom Národného parku Nízke Tatry. Z Bohúňova pokračujem k Úplazom, čo je dosť rozľahlý a rozťahaný vrchol so strmým zrázom na juhu a s výhľadom na Liptovskú kotlinu, Ružomberok a majestátne pôsobiacim Veľkým Chočom v pozadí na severe.

Z Úplazov je to už len na skok na Salatín, porast sa mení postupne zo smrekového na kosodrevinu. Miestami je v hustom poraste kosodreviny vysekaná len úzka chodbička pre chodník a tesne pod vrcholom sa človek cíti ako v džungli. Na vrchole, ako to už býva zvykom, nájdem rozbitú tabuľu a železnú škatuľu pre návštevnícku knihu, ktorá však chýba. Spravím niekoľko fotiek a doprajem si len kratučký oddych, keďže sa už stmieva a do Liptovskej Lúžnej je to ešte niečo vyše dvoch hodín. Do Ráztockého sedla je to dosť strmý zostup, zbehnem to za 30 minút, ale opačným smerom by to podľa tabule malo trvať viac ako hodinu a pol. Z Ráztockého sedla je to už pohodový, vyše hodinový zostup zvážnicou údolím. Takmer polovica cesty je asfaltová až do Liptovskej Lúžnej.

Celá túra je veľmi pohodová, vhodná pre všetky vekové a váhové kategórie. S výnimkou zostupu zo Salatína sa tam nenachádzajú extrémnejšie prevýšenia. Kvalitný lesný chodník, nie veľká frekventovanosť, krásne, aj keď len občasné výhľady robia z tejto túry vhodnú alternatívu pre rodinné túry. Dobré napojenie na spoje z Ružomberka do Ludrovej a Liptovskej Lúžnej z nej robia atraktívnu túru aj pre ľudí zo vzdialenejších končín.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek