Prvý deň

Zadná dolina – Martalúzka - Kráľova hoľa – Záturňa - Liptovská Teplička

Vychádzame ráno z Pustého Poľa od križovatky štátnej cesty Brezno-Poprad-Rožňava lesnou asfaltkou po zelenej značke. Cesta vedie údolím Hnilca miernym stúpaním k loveckým chatám na mýtinu Pod Košiariskom. Na jar aj v lete je lemovaná pestrou kvetenou a vždy je čo obdivovať. Z mýtiny Pod Košiariskom, kde sa nachádzajú dve chaty pre lesných robotníkov a poľovníkov, odbočujeme po žltej značke, a smrekovým lesom za prudšieho stúpania prekrižujeme dve zvážnice, až prídeme k rezervácii Martalúzka. Martalúzka obklopená rozoklanými skalami pripomína veľký prírodný amfiteáter s jediným hercom – prírodou. Preteká ňou potôčik Hnilec, je krásna v každom ročnom období a nám počasie prialo. Fotografické hody nás trochu pozdržali, ale oplatilo sa.

Po vystúpaní nad Martalúzku opúšťame pásmo lesa a čaká nás výstup kosodrevinou a trávnatým úbočím po modrej značke na vrchol Kráľovej hole. Predtým si ešte prezrieme Martalúzku zo skalnatých brál, ktoré tvoria jej okraj. Kráľovu hoľu zdolávame okolo 13-tej hodiny. Počasie bolo stále prekrásne, s viditeľnosťou na hranici snov a vrchol so závetrím pri budove vysielača bol doslova obsypaný pešími aj cyklo turistami.

Po krátkom občerstvení a realizácii vrcholových fotohodov, tzv. gýčoviek z Kráľovej hole, zostupujeme po zeleno značenom chodníku cez horskú lúku Lapinová do sedla Záturňa. Po celú dobu zostupu sú nádherne vidieť Vysoké Tatry pred nami a Kráľova hoľa za nami. Jesenne sfarbené svahy hrajú všetkými farbami a nádherne kontrastujú s modrou oblohou. Na čučoriedkových a brusnicových kríkoch sú lákavé pochúťky. Do sedla Záturňa prichádzame krátko pred príchodom večerného tieňa a tak pri loveckej chate s verandou okrem krátkeho občerstvenia narýchlo telefonujeme do penziónu v Liptovskej Tepličke, že náš príchod plánovaný okolo 18. hodiny bude mať značné oneskorenie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zo sedla Záturňa pokračujeme v zostupe do údolia Čierneho Váhu k horárni Veľký Brunov, odkiaľ pokračujeme po lesnej asfaltke rozširujúcim sa údolím Čierneho Váhu až do Liptovskej Tepličky. Opäť sa nám potvrdilo, že šliapať po asfaltke je jednotvárne a ubíjajúce. Pri schádzaní dolinou sa tiene predlžujú a nám sa stále nedarí predstihnúť ich a ísť v posledných lúčoch zapadajúceho slnka. Záverečné kilometre doliny už cítime v nohách a dopredu nás ženie vidina oroseného pivka. Do Liptovskej Tepličky prichádzame za tmy okolo 20-tej hodiny. Konečne zaslúžené pivko jedno, dve a spať.

Druhý deň

Liptovská Teplička – horáreň Váh – Doštianky – Čertovica – Smrečiny – Zadná dolina – Hudrová dolina - Pusté Pole

Ráno vyrážame z Liptovskej Tepličky po modrej značke smerom na bývalú horáreň Váh. Značenie je mizerné a nakoniec vďaka staršej mape nachádzame most cez Čierny Váh – pozostatok bývalej lesnej úzkokoľajky - a údolím stúpame smerom na Doštianky. Nejdeme však po značenom chodníku, ale po horských lúkach podľa mapy smerom na Smižianku, Vyšnú Kantorku a do sedla na juhozápadnom úbočí Čertovice. Cesta vedie po krásnych horských lúkach s pozostatkami senníkov a množstvom posedov. Vidno, že táto oblasť je turisticky veľmi málo navštevovaná, aj keď je vhodná pre pešiu turistiku a bicykle v lete a na jeseň, a pre bežky v zime. Zo sedla pod Čertovicou pokračujeme do Madejovho sedla, kde sa pripája zelená značka a ďalej až na Smrečiny a do Smrečianskeho sedla.

Zo Smrečianskeho sedla schádzame po zeleno značenom chodníku k bývalej horárni Šušková. Máme dostatok času a tak si ideme pozrieť Chatu pod Zrázom, zakreslenú na mape. Chatu nachádzame v zúboženom stave, zrejme na ňu v niektorej z predchádzajúcich zím padol strom a nikto ju neopravil. Síce poškodená, ale ako núdzový prístrešok by poslúžila. K chate vedie lesný chodník v smere od Prednej hole a po krátkom váhaní sa po ňom vydávame. Náš odhad, že úzky chodník traverzuje Zadnú dolinu, sa ukazuje ako správny. Chodník bol zrejme donedávna používaný, no na niektorých miestach je zavalený padnutými stromami.

Nakoniec sa dostávame na zvážnicu na úbočí Prednej hole vyznačenej na mape. Po nej prechádzame v miernom turistickom tempe a objavujeme ďalšiu chatu. Chata je postavená na úzkom skalnom brale nad skalným oknom a nachádza sa priamo nad zvážnicou. Podľa mapy by to mala byť Lastovičia skala.

V pohodovom tempe traverzujeme po zvážnici severovýchodnú časť Zadnej doliny a opúšťame ju až na Uhriňovej. Tam zvážnica schádza prudko do Zadnej doliny a nám sa nechce strácať výšku. Odbočujeme preto do Veľkej Hudrovej doliny. V závere doliny nás prekvapuje malé jazierko, ktoré nie je zakreslené na mape. Na druhý pokus ho obchádzame po ľavom brehu a prichádzame do horského hotela Pusté Pole, kde výdatne povečeriame. Domov odchádzame plní zážitkov a s jasným predsavzatím, že sme tu neboli naposledy.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek