Lezenie: Mont Blanc I.

Lezenie Mont Blanc I.

10. 12. 2008

Mont Blanc alebo Monte Bianco (4810 m n. m.), teda „Biela hora“, je najvyšším vrcholom Álp. Omylom sa niekde uvádza ako najvyšší bod Európy. Tento primát však prináleží kaukazskému Elbrusu (5642 m n. m.). Biela hora tak kraľuje len západnej časti starého kontinentu. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelené informácie, ktoré by mohli byť užitočné pri príprave na zdolanie Mont Blancu. Preto sa v prvej časti zameriam na fakty a subjektívne pocity z výstupu budú obsahom druhej časti.

Hoci na hiking.sk sa k Mt. Blancu viažu nasledujúce príspevky - Gran Paradiso a Mont Blanc, a Fotoseriál: Výstup na Mt. Blanc I., a Výstup na Mont Blanc II., v tomto priblížim ďalšie nápomocné skutočnosti. V článku sú uvedené informácie (nielen) o výstupe z francúzskej strany.

Východiská

Po počiatočnom nadšení z rozhodnutia zavítať do najvyšších alpských končín nastal čas prípravy na *** Mont Blanc 2008 Expedition (za hviezdičky si môže každý doplniť, čo uzná za vhodné). Na prvú otázku, či to spraviť vo vlastnej réžii alebo využiť služby niektorej z mnohých outdoorovo zameraných cestovných kancelárií, je odpoveď jednoznačná. Ideme sami. (Nič proti organizovanej turistike, ale nič sa nevyrovná tomu, keď si je človek sám sebe pánom a sám pripraví itinerár – samozrejme proti gustu žiaden dišputát). Keďže nepoznáme cieľovú oblasť, navyše nemáme ani žiadne skúsenosti s pohybom na ľadovci (hoci mačky a cepín sme už videli) a poniektorí z nás sa nad 3000m hranicu nedostali, vyvstáva ďalšia otázka: ideme s horským vodcom? Po niekoľkých telefonátoch horským vodcom, ktorí vodia klientov aj na Mt. Blanc, zamietame aj túto možnosť. Dôvod je jednoduchý: ceny od 25.000,- Sk nahor za služby jedného vodcu, okrem toho sa hradí vodcovi doprava a prípadné lanovky. Navyše vodca vezme do lanového družstva maximálne dvoch ľudí. My sme ale traja záujemcovia. Ak však máte známeho, navyše z Horskej služby, ktorý už v oblasti Bielej hory niekoľkokrát bol a viete sa s ním dohodnúť, máte o problém menej. Toto bol nakoniec aj náš prípad. Ak sa rozhodnete pre cestovku, otázkou vodcu, resp. sprievodcu sa nezaoberáte.

Nastáva zoznámenie sa so samotnou destináciou. Informácie o kopci, celej oblasti, ubytovacích možnostiach alebo doprave získavame z rôznych zdrojov. Prevažuje nekonečná studnica internetu. Ďalšie poznatky máme od nášho sprievodcu a kamarátov, ktorí už zavítali na toto francúzsko-talianske pohraničie.

Dozvedáme sa tak, že Mont Blanc leží v Savojských Alpách, na hranici dvoch regiónov – francúzskeho Haute-Savoie a talianskeho Valle d"Aosta. Centrom a východiskovým bodom na túry na francúzskej strane je Chamonix (1020 m n. m.). V talianskej oblasti je to Courmayeur (1250 m n. m). Obe strediská sú spojené cestným tunelom, ktorý prechádza priamo popod známu vežu (ihlu) Aiguille du Midi (3842 m n. m.), inak dostupnú aj lanovkou zo Chamonix. Oblasť masívu Mont Blancu je posiata viac než desiatkou vrcholov presahujúcich výšku 4000 metrov a tiež niekoľkými ľadovcami. Biela hora si každoročne vyslúži návštevu niekoľko tisíc turistov. Všeobecne sa Mt. Blanc považuje za relatívne ľahko zdolateľný kopec v porovnaní so susediacimi velikánmi, pokorenie ktorých je súdené skôr horolezcom. Zároveň je však potrebné upozorniť, že pokusy o zdolanie masívu si každú sezónu vyžiadajú aj niekoľko ľudských obetí. Príčiny sú rôzne, či už je to precenenie vlastných síl, nedostatočný a nekvalitný výstroj, nesprávny odhad aktuálnej situácie alebo náhla zmena poveternostných podmienok. Práve počasie zohráva kritickú úlohu pri rozhodovaní sa o nástupe na niektorú z vrcholových trás. Je potrebné počítať so značnými teplotnými rozdielmi. Kým napr. v údolí Chamonix sa môžete vyhrievať v tričku na horúcom augustovom slnku, v tom istom čase len o pár tisíc metrov vyššie môžete naraziť na nečakanú snehovú metelicu s prudkým nárazovým vetrom a teplotami hlboko pod bodom mrazu.

Vzhľadom na terén, ktorým sa prechádza, je dobré si uvedomiť, že v niektorých pasážach hrozí zvýšené riziko padania skál alebo ľadu. V takomto prípade je prilba nevyhnutným pomocníkom. Lavíny tiež nie sú nezvyčajným úkazom. Zvlášť, keď napadne čerstvý sneh. Vtedy je potrebné zvážiť aj nástup na ľadovcové túry, pretože ľadovcové trhliny predstavujú doslova skryté nebezpečenstvo. Neposledným faktorom je nadmorská výška a aklimatizácia. Odporúča sa stráviť minimálne jednu noc na niektorej z vysokohorských chát, aby sa organizmus dokázal prispôsobiť zmene vonkajších podmienok – nižší tlak vzduchu, menej kyslíka. Predchádzajúcimi riadkami nechcem odrádzať potenciálnych pokoriteľov Mt. Blancu. Práve naopak, je dobré byť si vedomý rizík, ktoré turisti pri snahe o zdolaní Bielej hory podstupujú a v konečnom dôsledku sa tak nepripraviť o zážitok z výstupu na Mt. Blanc.

Trasy

Rôzne zdroje uvádzajú odlišný počet výstupových trás, tzv. normálok, teda ciest, ktoré sú prístupné nehorolezcom. Niekde nájdete, že sú len dve – Cesta troch vrcholov a Kráľovská cesta. Inde, že sú tri, keď sa pridáva k predchádzajúcim dvom ešte trasa cez Les Grand Mulets. Všetky tri uvedené cesty sú z francúzskej strany. Ale aby sa nediskriminovala talianska strana, tak nájdete ešte aj štvrtú – cez Aiguilles Grises. Samozrejme, okrem nich existuje viacero horolezeckých ciest, niektoré viac, iné menej exponované. Nech si už zvolíte ktorúkoľvek z trás z francúzskej strany, máte dve možnosti. Môžete sa rozhodnúť pre „light“ verziu, t.j. s použitím nejakých dopravných zariadení, ktoré vám umožnia rýchlejší a nenáročný prístup do vyšších nadmorských výšok. Na výber je niekoľko lanoviek alebo elektrifikované zubačky. Pre zdatnejších horalov a turistov disponujúcich vysokým počtom nevyčerpaných dovolenkových dní existuje aj „hard“ verzia a teda si celú trasu pekne vyšliapať až z údolia. Pár viet k jednotlivým trasám:

V prípade, že sa vám pozdáva Cesta troch vrcholov (príp. nazývaná aj Cesta troch Blancov), tak vyrazíte zo Chamonix. Ak je pre vás výhodnejší ľahší variant, ostáva vám len sa presunúť k údolnej stanici lanovky - Téléphérique de l"Aiguille du Midi v Chamonix. Po pár minútach, s jedným medzipristátim v Plan de l´Aiguille (2317 m n. m.), sa ocitnete v bludisku chodieb a vyhliadkových terás na Aiguille du Midi. Prejdete mostíkom zo severnej veže do centrálnej. Ak máte dostatok času, môžete sa nechať vyviezť výťahom na vrcholovú terasu vo výške 3842 m n. m. Ak sa ale už neviete dočkať dotyku s ľadovcom, tak len vyhľadáte tunel v severnej veži, ktorý vás vyvedie na celkom slušne vzdušný hrebeň, ktorým sa zostupuje do ľadovcového údolia Vallée Blanche. Následne si to môžete zamieriť na chatu Ref. des Cosmiques (3613 m n. m.) alebo rovno do sedla Col du Midi (3532 m n. m.).

No ak ste rozhodnutí si celý kopec vydupať bez použitia nepovolených podporných prostriedkov, tak zo Chamonix pokračujete k ľadovcu Mer de Glace. Ak by ste si to predsa len chceli uľahčiť, tak zo Chamonix k tomuto ľadovcu premáva zubačka Train du Montenvers. Po zdolaní Mer de Glace nasleduje ďalší ľadovec Glacier du Tacul s chatou Ref. de Requin (2516 m n. m.), potom sa ocitnete v ľadovocom údolí Vallée Blanche, pod juhovýchodnou stenou Aiguille du Midi. Prejdete do sedla sedla Col du Midi, prípadne sa zastavíte na chate Ref. des Cosmiques. Okrem ubytovania na tejto chate sa v sedle ponúka možnosť stanovania. Zo sedla sa pokračuje pod celkom slušný výšvih na Mont Blanc du Tacul (4248 m n. m.). Priamo cez vrchol sa neprechádza, ale kto chce, si môže odbehnúť. Ďalej sa schádza do sedla Col Maudit (4035 m n. m.). Opäť sa naberajú výškové metre do sedla Col du Mt. Maudit (4354 m n. m.), ktoré leží pod rovnomenným kopcom – Mont Maudit (4465 m n. m.). Jeho vrchol sa obchádza (kto chce, môže si naň spraviť zachádzku) severozápadnou stenou do sedla Col della Brenva (4303 m n. m.). A potom už len kurz juhozápad, do najvyššieho bodu v širokom okolí. Z Aiguille du Midi na Mt. Blanc by vám to malo zabrať 8-10h.

Kráľovská cesta je najfrekventovanejšou. Dôvod je prostý, považuje sa za najľahšiu trasu, na rozdiel od predchádzajúcej. Ľahšia verzia tejto túry, teda keď použijete zubačku, sa začína z Le Nid D´aigle (2372 m n. m.). Voľba štartu náročnejšieho variantu je na vás. Môže to byť dedinka Les Houches (1008 m n. m.), 8 km na západ od Chamonix, alebo ak chcete väčšie prevýšenie, tak potom napr. z Le Fayet (584 m n. m.), kde je údolná stanica zubačky do Le Nid D´aigle (Orlie hniezdo) alebo zo St. Gervais les Bains (808 m n. m.). Obe miesta sa nachádzajú 23 km, resp. 25 km na západ od Chamonix. Výber začiatku bude závisieť hlavne od miesta vášho ubytovania. Z Les Houches sa to opäť dá „strihnúť“ lanovkami – Télécabine de Prarion alebo Téléphérique de Bellevue. Nech už začnete kdekoľvek, jednotlivé chodníky končia v Le Nid D´aigle, teda konečnej zastávky zubačky, oficiálne nazývanej Tramway du Mont Blanc (TMB). Nasleduje už len stále stúpanie popri chate Ref. de Tete Rousse (3167 m n. m.) na ďalšiu chatu Ref. du Gouter (3817 m n. m.). Odtiaľ cez Dome du Gouter (4304 m n. m.) k meteorologickej stanici a núdzovej plechovej bivakovacej búde Ref. Vallot (4362 m n. m.). A konečne záverečný výšvih cez hrebeň Les Bosses na vytúžený vrchol. Z Orlieho hniezda na Bielu horu to je tak na 9-11 h.

Výstupová trasa prvých pokoriteľov hory J. Balmata a M. Paccarda z roku 1786 vedie cez ľadovec Bossons a chatu Ref. Grands Mulets (3051 m n. m.). Ak si chcete výstup uľahčiť, tak sa vyveziete zo Chamonix lanovkou - Téléphérique de l"Aiguille du Midi – do medzistanice Plan de l´Aiguille. Odtiaľ traverzujete cez ľadovec des Pélerins a bývalú stanicu lanovky Gare des Glaciers k ľadovcu Bossons. V ňom, na skalnom ostrove, sa nachádza chata Ref. Grands Mulets. Pri náročnejšej verzii si lanovku zo Chamonix odpustíte. Od chaty si to namierite cez Petit a Grand Plateau do sedla Col du Dome (4240 m n. m.), ktoré sa nachádza na výstupovej trase chata Gouter – bivak Vallot z predchádzajúcej Kráľovskej cesty. Na tejto trase je dosť trhlín (ľadovec Bossons). Padajúce kusy ľadu tiež nie sú zriedkavé. Z Plan de l´Aiguille na Mt. Blanc to vychádza okolo 8-10 h.

My sme sa nakoniec rozhodli, že absolvujeme okruh. Konkrétne lanovkou zo Chamonix na Aiguille du Midi v zmysle light verzie prvej trasy. Následne zostup cez chatu Gouter k zástavke zubačky do Le Nid D´aigle s cieľom v Le Fayet.

Doprava

Pre neorganizovaných turistov (rozumej nevyužívajúcich služby cestovných kancelárií) a osobitne šoférov je otázka dopravy nevyhnutným problémom. Asi málokto využije lietadlo, aj tak najbližšie medzinárodné letiská (Ženeva, Turín alebo Annecy) sú dosť ďaleko od Chamonix. S vlakom je to zase komplikované kvôli prestupom. Takže ostáva najpravdepodobnejšia verzia a to autom. Z Bratislavy do Chamonix je to skoro 1000 km, cez Rakúsko s krátkou odbočkou do Nemecka, ďalej cez Lichtenštajsko a Švajčiarsko.Diaľničným poplatkom sa nevyhnete. Oslobodení od ich platenia ste v Nemecku. A keďže zo Švajčiarska do Chamonix nevedie diaľnica, tak ušetríte peniaze aj za francúzsku diaľničnú známku. Avšak prechod zo Chamonix do talianskeho Courmayeuru cez tunel Mont Blanc je spoplatnený. Trasu si môžete samozrejme upraviť. Určite niekto bude plánovať aklimatizačné túry po ceste, či už vo Švajčiarsku alebo Taliansku, prípadne až v samotnom Francúzsku.

My sme nakoniec šli okľukou a to cez Prahu, kde sme priberali ďalšieho člena expedície, takže cesta autom sa natiahla na takmer 1350 km (jeden smer). Štartovali sme ráno o piatej z Bratislavy a do Chamonix, teda konkrétne do Argentiere (cca. 15 km pred Chamonix), kde sme mali rezervované ubytovanie, sme došli okolo siedmej hodiny večer. Jediná výhoda tohto variantu je tá, že takmer polovicu trasy idete po nemeckých diaľniciach kde nie je stanovená maximálna povolená rýchlosť (samozrejme až na opravované úseky diaľnic). Ale táto výhoda sa vo Švajčiarsku rýchlo zmení na problém, pretože limit na švajčiaskych diaľniciach je len 120km/h a keď ste už po Nemecku takí rozbehnutí, máte problém ho dodržiavať.

Ubytovanie

Otázke, kde „skloniť hlavu“ po príchode a pred odchodom z oblasti, sa nevyhnete. Ďalším problémom bude voľba ubytovania počas samotného výstupu na Mt. Blanc. V prvom prípade je to jednoduché. V celej oblasti, teda v Chamonix a v okolitých dedinkách, je slušná ponuka rôznych typov ubytovania. Od kempov, cez hostely, penzióny alebo hotely. Výber bude závisieť od vašich preferencií, resp. od zvolenej výstupovej trasy alebo v prípade „high season“ aj od voľných ubytovacích kapacít. Počas výstupu je možné uložiť svoje unavené telesné schránky v niekoľkých vysokohorských chatách (spomínaných v časti Trasy). Ak v nich chcete naozaj prespať, vyžaduje sa rezervácia vopred. Inak to máte buď-alebo. Ak ste členmi niektorých alpských spolkov (CAF - Club Alpin Francais, OeAV - Österreichischer Alpenverein, CAI - Club Alpino Italiano, DAV - Deutscher Alpenverein a ďalších), chaty poskytujú zľavu z ceny ubytovania (na polpenziu sa to nevzťahuje). Ďalšou možnosťou pre akčnejších alebo šetrnejších turistov je zobrať si so sebou stan alebo pre tých najodvážnejších len spacák na bivakovanie. Stanovať je napr. povolené v sedle Col du Midi, ale na stany natrafíte aj pri chatách Tete Rousse alebo Gouter. Poniektorí turisti využívajú na prespanie „Vallotku“, tá je však skôr určená pre núdzové prípady, hlavne pri náhlom zhoršení počasia. Pojme však len okolo 20-25 ľudí. Je otvorená nonstop na rozdiel od vysokohorských chát, ktoré sú v prevádzke počas hlavnej letnej sezóny (jún – september).

V našom prípade sme sa úplne spoľahli na internet. Hľadali sme ubytovanie v Chamonix, kde sa nachádza aj údolná stanica lanovky na Aiguille du Midi, tým sme sa chceli vyhnúť zbytočným presunom. Vzhľadom na plánovanú trasu autom sme sa rozhodli pre pohodlie hotela. Keďže sme sa na vrchol Európy odhodlali ísť v polovici augusta, teda v „špičke“, všetky nami vybrané hotely a penzióny boli obsadené. Nakoniec sme našli hotel v už spomínanom Argentiere. Pri voľbe tohto typu ubytovania je štandardom zaplatenie zálohy vopred. Čo sa týka vysokohorských chát, to bol náročnejší oriešok. Na internete sme našli len telefónne čísla a polohu chát. Ak ovládate francúzštinu, zodvihnú vám telefón a objednávate si nocľah v rozumnom predstihu, vaše šance na rezerváciu výrazne stúpajú. S rezerváciou na chate Ref. des Cosmiques nebol problém. Ďalšiu noc sme plánovali stráviť na chate Ref. du Gouter. Po prvom telefonáte na chatu sme boli usmernení, že voláme príliš skoro, stačí sa ozvať až dva dni pred plánovaným nocľahom okolo ôsmej hodiny ráno. Telefonát sme teda zopakovali v stanovenom čase a boli sme spokojní, že ubytovanie v horách máme zabezpečené. Ale aj tak sa objavili pochybnosti. Čo ak sa v kopcoch náhle zhorší počasie a všetci Mt. Blancu chtiví dobyvatelia budú hľadať útočisko v najbližšej chate. Povedzme, že po zdolaní Blancu zídete na chatu Gouter, kde prespíte. Ráno sa tak zhorší počasie, že zísť do civilizácie je náramné riziko. Ale ubytovanie na ďalšiu noc už nemáte rezervované. Nakoniec sme sa rozhodli, že si vezmeme pre istotu aj spacáky a stan a prinajhoršom, ak by chata praskala vo švíkoch, budeme v spacákoch na podlahe alebo stanovať pri chate.