Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Zo Súľova na Roháč

Ani neviem prečo, ale v poslednom čase som si obľúbil Súľovské vrchy. Dovtedy pre mňa existovali nanajvýš Vysoké Tatry, prípadne Malá Fatra a občas ešte Slovenský raj a Veľká Fatra. Možno je to lepšou dostupnosťou od nás z dolniakov, čo pri kvalite prípojov, hlavne počas sviatkov a víkendov, je nezanedbateľný fakt. Nie je problém si tu naplánovať jednodňové túry. Nevynikajú nejakým závratným prevýšením, no aj napriek tomu niektoré skalné plošiny pôsobia dramaticky a poskytujú nádherné výhľady do okolia. A hoci skalné bloky vyzerajú ako odliate z betónu, majú svoje čaro.

Vzdialenosť
9,2 km
Prevýšenie
+485 m stúpanie, -485 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 21.08.2008
Pohoria
Súľovské vrchy
Trasa
Voda
prameň na Lúke pod Roháčom
Nocľah
-
Doprava
BUS Bytča - Súľov-Hradná
SHOCart mapy
» č.1076 Vršatec, Súľovské vrch (1:50.000)

Trasa

Súľov – Roháčske sedlo – Roháč-Čiakov – Lúka pod Roháčom - Súľov

Je 21. august 2008, bežný pracovný deň (držím sa zásady - nevyskytovať sa počas voľných dní na horách). V Bytči pri železničnej stanici čakám na autobus. Aj vodič sa drží svojej zásady - neprísť načas, ale už som si zvykol. Po chvíli sa však miestny autobus do Súľova-Hradnej objavuje. Vnútri odhadujem, koľkí ľudia majú namierené na rovnaké miesto ako ja. Môj triezvy odhad sa zastavil na čísle „0“. Vodič sa asi snaží dobehnúť meškanie, takže pre istotu zaujmem miesto na sedenie. Keď opustíme Jablonové, tak sa presuniem ku dverám. Jablonové – malá dedinka medzi Bytčou a Súľovom. Ideálne miesto na doplnenie zásob potravín a tekutín v miestnej Jednote. Túra sa tým predĺži asi o 2 km po miestnej komunikácii. V prvej polovici si treba dávať pozor na nákladné autá voziace kameň z neďalekého lomu.

Ja však z autobusu vystupujem až v tiesňavách. Parkovisko je prázdne, nikde žiadni ľudia. Zorientujem sa podľa turistického značenia, pripravím si fotoaparát a začínam ukrajovať prvé metre z dnešnej túry. Úvodná časť vedie po asfaltke z dolného konca na horný koniec Súľova. Po chvíli sa modrá turistická značka odpája od žltej (vedúcej na Žibrid) a stáča sa doľava pomedzi domy. Najprv stúpam po úzkej ceste, neskôr už len po kamenistom, trochu širšom, chodníku. Ten je v akomsi žľabe, takže za peknými zábermi sa treba vyštverať pár metrov nahor. Stojí to však za to, lebo okolitá krajina je nádherná. Takmer bezoblačná obloha, zelené lúky a biele skaly vytvárajú gýčovito krásnu scenériu (psyloo, dúfam, že sa Ti fotky budú páčiť). Chvíľami domácim závidím to ich bývanie na takomto atraktívnom mieste.

Míňam pletivom a ostnatým drôtom obohnaný pozemok a dostávam sa na veľkú lúku. Tu sa naozaj dá vyblázniť s fotoaparátom. Otvorená krajina poskytuje dokonalé možnosti na fotenie panorám. S orientáciou je to v tejto lúčnej časti trochu zložitejšie. Chodník sa rozdeľuje na dvoje. Ten vyšliapanejší vedie krížom cez lúku smerom k dedine. Asi ma osvietilo, ale vyberiem si ten druhý, menej viditeľný, vedúci popri skupinke stromov po pravej ruke. Neskôr na jednom z nich registrujem modrú značku, takže sa upokojím. Na jednom mieste sa stromoradie rozdeľuje a medzerou sa dostávam na druhú lúku. Dostávam sa k drevenému oploteniu, za ktorým je pekná poľovnícka chata.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V týchto častiach sa stáva trasa dosť nepríjemná. Vďaka okolitým pasienkom je tu množstvo ovadov. Rýchlo pochopím, že som zaujal ich pozornosť. Žiadny iný dobytok nie je nablízku, takže sa ľahko stávam ich korisťou. Zabudnite na ovady pod Rozsutcom! Tie sú proti týmto priateľské tvory. Na fotenie môžem zabudnúť. Neodrádza ich ani rýchla chôdza. Plieskam sa po rukách a nohách a ponáhľam sa do bezpečie, do lesa. To bezpečie je relatívne. Ešte ďalších asi 15 minút je nepríjemných. Keď už pre nič iné, tak aspoň po teplotnej stránke je to tu znesiteľnejšie. Otvorené miesta sa striedajú s lesnými úsekmi. Výrazne skracujem časový limit do Roháčskeho sedla. Ešte predtým míňam prvé skalné útvary v lese. Po ľavej strane chodníka sú prístupové cestičky na skalné výčnelky. Pre tých, ktorí majú strach z výšok, to asi nie sú práve najpríjemnejšie miesta. Pre samovrahov sú ako stvorené…

Vraciam sa na chodník a o pár minút som v Roháčskom sedle. Toto sedlo slúži ako pútnické miesto. Je vrchnou zastávkou krížovej cesty vedúcej z Podhoria. Nachádza sa tu kríž a vedľa neho drevené lavičky. Ja ich využívam na oddych a zistenie následkov po nálete ovadov. Ďalej pokračujem najprv trochu prudším stúpaním po zelenej značke.
Vľavo sa chodník rozvetvuje k viacerým skalným stupňom a plošinkám s krásnymi výhľadmi do doliny, na skalné veže, zrúcaniny Súľovského hradu a na Bradu, najvyšší vrchol Súľovských skál. To, čo som napísal v predchádzajúcej časti o samovrahoch, platí aj tu. Aj fotenie na samospúšť má v sebe určitú dávku adrenalínu, lebo zaujať správne miesto za dvanásť sekúnd, nemať pritom strach v očiach a tváriť sa nenútene, to dá zabrať. Počasie sa, aj vďaka pokročilej dobe, zmenilo z jasného na polooblačné. Podmienky na fotenie sa tým nezhoršili. Naviac, keď sa slnko schová za oblaky, možno fotiť aj južne orientované kopce.

Opúšťam posledné vyhliadkové miesto a popri skalných útvaroch Sova a Sovička sa dostávam k rázcestiu Roháč-Čiakov. Odtiaľto už klesám po žltej do Súľova. Po necelých piatich minútach som pri Obrovskej bráne. Tento obrovský, 11 metrov vysoký a 10 metrov široký otvor v skale bol v minulosti hraničným bodom medzi chotármi Hrabového a Súľova. Keď ním prejdeme na druhú stranu, tak nad ním možno vidieť ešte jeden menší otvor v skale.

Teraz nasleduje „lahôdka“ na dnešný deň. Sice krátke, ale o to strmšie klesanie. Snažím sa nespadnúť, tak sa rukami chytám, čoho sa len dá. Po zostupe som však špinavý ako detská hračka. Neviem si tu celkom dobre predstaviť zostup v zime alebo za daždivého počasia. A to ma ešte podľa knižného sprievodcu čaká obtiažny prechod nejakou skalnou štrbinou. Zatiaľ však pohodlne zostupujem kaňonom, prekračujúc popadané stromy. Priestor sa postupne zužuje, až som pri spomínanej štrbine. Mať tak o 30 cm a 30 kg menej, tak na tomto mieste nevidím problém. Takto najprv letí dole ruksak, za ním statív a nakoniec ja. Sice som trochu otlčený, ale mám to šťastne za sebou. Ešte zdolať kovové rebríky a už sa opäť ponáram do príjemného lesa. Pohodlne klesajúcim chodníkom sa dostávam na Lúku pod Roháčom. Tu je odbočka k jaskyni Šarkania diera. Časovo som na tom dobre, tak na ňu odbočím. Podľa stôp na zemi usudzujem, že sem asi nechodí veľa ľudí. Naokolo je chlad a mŕtvolné ticho. Ukotvenie rebríkov aj kovových tyčí vo mne vzbudzuje neistotu, takže po niekoľkých metroch sa vraciam na lúku. Teraz už viem, z akého miesta boli nafotené tie pekné fotky na internete. Ovce sú preč, tak mám celú lúku pre seba. Na moje prekvapenie ma neobťažuje žiaden dotieravý hmyz.

Neďaleko lúky sa nachádza výdatný prameň s pitnou vodou. Ak niekto očakáva v jednej z tých dvoch rúrok teplú vodu, tak bude sklamaný… V tej horúčave som však vďačný za takéto občerstvenie.
Chodníkom ešte chvíľu striedavo stúpam a klesám lesom, až sa dostávam k Lúke pri kamennom hríbe. Tie spätné pohľady na Súľovské skaly stoja za to. Na protiľahlom svahu v diaľke vidieť pasúce sa stádo oviec, bežný kolorit tejto oblasti. Z pravej strany sa napája červená značka a už sa začínajú objavovať prvé domy na okraji Súľova. Medzi stromami žiaria biele múry kostola. Neďaleko cesty opúšťam žltú značku, odbočujúcu vľavo do dediny a pokračujem po červenej, k východiskovému miestu trasy. S malou časovou rezervou sa dostávam k zastávke autobusu a unavujúce cestovanie domov sa môže začať…

Záver

Táto túra patrí skôr medzi menej náročné. Náročnejším miestom je snáď len klesanie od Obrovskej brány (v zimnom období by som práve kvoli tomuto miestu volil opačný smer). Zvýšenú pozornosť treba venovať pohybu na skalných vyhliadkových miestach. V letných mesiacoch a za slnečného počasia odporúčam vziať so sebou repelent!!! Vyše týždňa som mal opuchnutú ruku. Orientačne je, až na krátky lúčny úsek v úvode, bezproblémová.

Fotogaléria k článku

Najnovšie