Trasa

Pezinok námestie – Limbach – Estavella – Medvedie údolie – popod Malý Javorník – Kozí chrbát – Somár – Tri kamenné kopce – Šenkárka – chatová osada Suchý vrch – Limbach – Grinava motorest

Ahoj Peter!

Tak som opäť raz sám vyrazil na túru. Tentoraz z Tvojho milovaného vinárskeho Pezinka. Nezastavil som sa v žiadnej vinotéke, ostatne, ani by ráno nebola žiadna otvorená. Ukazoval sa byť krásny deň a ja som sa rozhodol ísť po trase, ktorú som si už dlhšie plánoval prejsť – neznačeným Medvedím údolím. Z Pezinka, po žlto značkovanej cyklistickej trase, pomedzi vinohrady do Limbachu. Tesne pred novými rodinnými domami v Limbachu som si nafotil panorámu Malých Karpát. Potom som zbehol popri futbalovom ihrisku na hlavný ťah a po zelenej som sa vybral povedľa Račieho potoka do lesa. Všade sa tu stavajú, alebo už sú vystavané celé štvrte nových domov. Pred vchodom do údolia je Gandium centrum oddychu. Evidentne pre solventnejších. Kúsok ďalej je Sanatórium Karpatia, s. r. o. – odborný liečebný ústav a Školiace stredisko CO SR. Bufet Estavella rozširujú.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Trošku zablatenou cestou som kráčal pomedzi stromy. Vpravo odbočovala asfaltka na Tri kamenné kopce. Fotil som si vodopádiky na Račom potoku a niektoré chatky. Je ich tu požehnane. Zaujala ma na strome smerovka – PF skúšky. Žeby pán profesor z Právnickej fakulty skúšal na chate? Alebo tá skratka znamená niečo iné? Zašiel som si aj k Tomášovej studničke. Tesne pred smerovníkom Medvedie údolie ma oslovila pani, či som nevidel snežienky. Vraj ich chcú ukázať vnúčatám a tiež ako je to ďaleko k Limbašskej vyvieračke. Nuž snežienky som fotil asi pred 15 minútami na brehu potoka, ale oni ich z auta nevideli a k vyvieračke je to podľa smerovníka 20 minút. Ja som sa potom už vybral vpravo po lesnej ceste, nevšímajúc si tabuľu Hranica vojenského obvodu – vstup len na povolenie.

Cesta pomaly stúpala. Prišiel som ku skládke vyťaženého dreva. Za ňou bol veľký krmelec, plný usušenej trávy. Na protiľahlom svahu stála chata s prameňom. Vraj to tu patrí rodine Fraňovej. Krásne vysušená, nalakovaná lebka asi z kravy stráži pokoj chatky. Nadpis na studničke víta pocestného a svedčí o kladnom vzťahu majiteľov k turistom. Kráčal som ďalej po lesnej ceste. V studničke na ľavej strane cesty som zbadal salamandru, no aj ona mňa a snažila sa skryť v štrbine. Keď som neodfotil poriadne ju, pokúsil som sa odfotiť ja sám, aby si ma po čase videl v celej turistickej paráde. Dal som fotoaparát na kameň nad cestou a skúsil som to so samospúšťou. Raz som neodfotil celú postavu, potom časť hlavy. Tak Ti to ani neposielam.. Keď som rozmýšľal, prečo nestretám nijakú zver, keď tu niet ľudí, začali sa poza stromy hýbať muflóny. Cvakol som tri fotky na plný zoom, no zachytil som len ich zadky.

Cesta mala viacero odbočení, no ja som stále šiel po „hlavnej“. Zrazu som uvidel zelenú značku. To bola zelená z Limbachu a ja som sa vybral po nej hore. Raz dva som bol na Kozích chrbátoch. Najedol som sa a po červenej som vykročil na Somár. Hora bola trošku rozbitá, kamene na ceste. Začal sa do mňa zapierať vietor a bol čoraz silnejší. Zo Somára boli krásne kruhové výhľady. Bolo vidno Kamzík s TV vysielačom, Veľký Javorník s radarom. Stretol som tu mladú, evidentne zaľúbenú dvojicu a tak som ich neobťažoval svojou prítomnosťou. Nafotil som budovy na Tureckom vrchu, pozrel si všetko ďalekohľadom a upaľoval z toho vetriska. Dolu pod Somárom bol ešte sneh a čoskoro som prišiel na nejakú planinku, kde bola rozliata voda a tá bola zamrznutá. Kráčal som teda opatrne ďalej a zrazu som bol na Troch kamenných kopcoch. Bol tu jeden cyklista, ktorý sa prezliekal a neskôr ma predbehol. Ja som sa vybral po modrej dolu do Limbachu. Tu už vietor nefúkal a tak sa šlo fajn.

Došiel som na Šenkárku. Chata bola zatvorená a dolu pri altánku robili zvoz dreva. Odfotil som si veľký padnutý strom, skládku čerstvo narezaného dreva. Cesta klesala, až som vyšiel na veľkú lúku. Z nej opäť do lesa a čoskoro som bol pri rampe a za ňou sú chaty z chatovej osady Suchý vrch. Pod ňou je pekné jazierko. Vteká do neho potok Lúčanka a neďaleko odtiaľ sa spája s potokom Žobrák. Došiel som do Limbachu, na Vinársku cestu. Viem si predstaviť, ako rád by si absolvoval jej jednotlivé zastávky. Hoci nie som veľký vinár, strašne rád by som Ti robil na nej spoločníka. Autobus z konečnej v Limbachu mi ušiel pred 15 minútami a tak som nezáživne kráčal po asfaltke až do Grinavy. Autobus mi odchádzal až 14:48 a tak som šiel až na koniec dediny.

Doma ma na prekvapenie čakala staršia dcéra, ktorá prišla zo zahraničia podať daňové priznanie za rok 2007.
Dúfam, Peter, že týchto mojich pár riadkov a fotky Ti aspoň trošku pripomenú spoločné chvíle strávené na chodníkoch Malých Karpát.

Miro

Žiaľ, ďalší list už nebolo komu písať. Peter začiatkom marca odišiel na posledný vander a mne zostali spomienky a jeho rozlúčkový mail, ktorý ma vložený do cancáku sprevádza na túrach.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek