Prečo mi vlastne napadlo napísať tento článok? Moje turistické začiatky boli totiž veľmi podobné. Kedysi mi stačilo vyjsť si do prírody len v letných mesiacoch, za dobrého počasia, prípadne organizovane zo školy. No, čo vám budem hovoriť, bol zo mňa klasický sviatočný turista. Príroda ma ale časom chytala stále viac za srdce, a tak som sa do krajiny vyberala čoraz častejšie aj v jarných a jesenných mesiacoch, čiže logicky pani zima na seba nenechala s potulkami dlho čakať. Kam sa ale vybrať tak, aby túra nebola prehnane dlhá, zároveň mala po ceste občerstvovaciu stanicu a tiež aby rodina nefrfľala, že sa mi môže niečo stať? V Turci sú možnosti tri – chata pod Kľačianskou Magurou, chata pod Chlebom a Martinské hole. Vydajme sa teda na Hole, ako hovoríme my domáci...

Kde začať

Východzím bodom bude pre nás martinská mestská časť Stráne, kam sa dá pohodlne dopraviť autom až k budove bývalej lanovky, kde je dostatočná plocha na parkovanie, aj keď sa vraj má tento rok začať výstavba novej kabínkovej lanovky, tak ktovie, ako to tam čoskoro bude vyzerať. Okrem auta sa dá použiť autobus MHD číslo 40 a 41 smer Stráne, ale ich frekvencia je najmä cez víkend biedna. Z konečnej zastávky začína žltá značka hore na hole.

K Hodinovke

Vydáme sa po nej, aj keď nie je kde zablúdiť. Od zastávky ideme stále hore asfaltkou do kopca, takmer pred budovou lanovky sa stočíme prudko doprava a pokračujeme po pohodlnej zvážnici, ktorá kedysi za čias fungovania lanovky slúžila ako parádna trasa pre návrat dole k autu – samozrejme keď bolo dostatok snehu. Dnes ju využívajú len skialpinisti a bežkári, v lete je používaná cyklistami. Značka vedie pohodlnými serpentínami, takže prevýšenie naberáme ľahko a bez námahy. Výhľady sú minimálne, občas sa otvorí pohľad na Turčiansku kotlinu a mesto Martin, inak cesta vedie prevažne lesom. O chvíľu sme na mieste zvanom Hodinovka. Osadené delo pripomína ťažké boje počas SNP. Voľným vychádzkovým tempom sem cesta naozaj trvá hodinu, všetci hikingáči budú určite prudko pod týmto časovým údajom. Celá trasa je popretkávaná vydupanými skratkami, ktoré sú však minimálne do dvoch zákrut pred Hodinovkou dosť strmé, v zime často zľadovatené, takže ja osobne radšej chodím klasicky dookola.

Ku chate na Martinských holiach

Od Hodinovky je terén miernejší, takže tu už skratky odporúčam aj ostatným. Ani sa nenazdáme a chodník sa napája na cestu, ktorá vedie na hole z Vrútok. V lete tu určite nestretnete ani jedno auto, ale v zime, počas prevádzky lyžiarskeho strediska, je potrebné byť maximálne opatrný, pretože ide o jedinú prístupovú cestu do strediska. Z tohto bodu vedie značka súbežne s cestou až ku chate na Martinských holiach. Málokto ňou ale chodí, s ohľadom na bezpečnosť. Existujú totiž ešte ďalšie minimálne dve možnosti, ktorými sa dá pohodlne dostať ďalej. Napriek tomu musíme prejsť po ceste cca 600 – 700 m, až po nenápadnú odbočku vpravo, ktorá vedie k údolnej stanici sedačkovej lanovky. Tu sa môžeme rozhodnúť, či sa napojíme hneď za odbočkou na chodník, ktorý začína stúpať rovno pomedzi stromy hore, alebo pokračujeme až k lanovke a okrajom zjazdovky sa tiež vyberieme hore. Ja chodím najradšej spomínaným chodníkom pomedzi stromy. Stačí totiž chvíľka a už sa vynárate z lesa pri prvom hoteli, od ktorého je to už len pár metrov k chate na Martinských holiach.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na Veľkú lúku

Po tradičnom pivku či čaji na chate pokračujeme k zjazdovkám a po okraji jednej z nich sa napájame opäť na žltú značku, ktorá vedie na Krížavu. V lete je zásobovacou cestou pre vysielač, v zime to je spojnica od snowboard parku. Vďaka tomu je cesta pekne vyratrakovaná, nepotrebujeme snežnice, čo výrazne uľahčuje postup - v týchto miestach býva už naozaj veľa snehu. Otvárajú sa nám krásne výhľady najprv na Turčiansku kotlinu s dominantnou Veľkou Fatrou, a čím vyššie sme, tým sa pridávajú aj krivánska Malá Fatra a v diaľke aj Tatry. Za pekného počasia hotová nádhera! A keď sa k tomu pridá priam letecký pohľad na samotný Martin, ach, ani jedno oko neostane suché. Okrem výhľadov nebýva núdza o stromy obalené masami snehu, takže fotografi si prídu na svoje. Cesta nás neomylne vedie k vleku. Po jeho podlezení nám ostávajú posledné metre na Veľkú lúku. Tu však už trasa nebýva upravená, takže sa mi už neraz stalo, že som sa zrazu zabárala vyše kolien. O chvíľu už ale stojíme na vrchole 1476 m vysokej Veľkej lúky, kde úžasné výhľady pokračujú. K Tatrám a Fatrám sa pridáva pohľad na juh, kde svoju dominanciu nezaprie zub Kľaku. Potešia aj nižšie okolité kopčeky Strážovských a Súľovských vrchov. Nie je problém dovidieť k susedom na Lysú horu, takže výhľady stoja naozaj za to.

Návrat

Každá pekná chvíľka raz končí, a tak aj my sa musíme rozhodnúť pre návrat, hoci za pekného počasia sa s vrcholom lúči ťažko. V prípade, že nie ste odkázaní na návrat k autu, odporúčam zostup cez Vidlicu po žltej značke na Bystričku, odkiaľ sa dá bez problémov vrátiť pomocou MHD do Martina. Trasa vedie vo vrcholovej časti lúkami, ktoré sú za dobrého počasia pastvou pre oči, avšak v zlom počasí môžu nastať orientačné problémy. Tiež upozorňujem, že trasa nie je často používaná, takže snežnice sú nevyhnutnosťou. My sa ale otáčame k autu a aby zostup nebol jednotvárny, tak prechádzame vyratrakovanou cestou popri vysielači cez Krížavu k vlekom. Od zjazdoviek je ešte krajší výhľad na krivánsku Malú Fatru, ako aj ďalší letecký pohľad, tentoraz na Vrútky. Nasleduje už len zostup popri vlekoch dole ku chate na Martinských holiach a po výstupovej trase aj zostup až dole k autu.

Celá túra sa dá úplne pohodovým tempom aj s hodinovou prestávkou na chate absolvovať za 5 – 6 hodín. Aj napriek veľkému prevýšeniu takmer 1000 m nie je náročná, pretože stúpania sú rozložené rovnomerne a podstatná časť výšky sa naberie serpentínami. V prípade nepriaznivého počasia sa dá vždy skončiť už na chate a nepokračovať ďalej. Vlani sa mi veru stalo, že som sa vybrala sama, v hmle a silných mrazoch hore na Veľkú lúku a hoci všetko dobre dopadlo, nebolo mi všetko jedno, lebo nikde ani nohy. Za dobrých podmienok by bola ale škoda ostať len pri chatách, túto túru zvládne určite aj začiatočník. Prajem všetkým veľa radosti a pekných chvíľ na Holiach a k tomu všetkému záľahy snehu, pretože tak to má predsa počas zimy byť.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek