Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Extra Návšteva meteorológov

Sú veci, ktoré môžeme pred túrou ovplyvniť. Väčšinou vieme, kam a kadiaľ chceme ísť, s kým chceme ísť, ako sa dostaneme na začiatok trasy a ako sa dostaneme z cieľa domov. Čo do ruksaku na jedenie a čo na pitie. Ak ideme len na jednodňovku, zväčša sa stačí pozrieť z okna, no ak sa chystáme na dlhšie, snažíme sa dopátrať, aké bude počasie. Poniektorí máme v hodinkách, či GPS barometre, poniektorých láme v kolene, či ťahá žila. Ale určite každý počúva rozhlas, sleduje televíziu, či zasurfuje po internete a pozrie si predpoveď počasia. Bratislavčania iste poznajú budovy na Malom Javorníku. Veď neďaleko vedie červená značka. My v oddieli sme mali pred časom možnosť nazrieť dovnútra.

V marci 2008 sme sa vybrali z Rače na túru, ktorá mala dva ciele. Navštíviť studničky v lesoch nad Račou a zájsť na exkurziu radarového zariadenia na Malom Javorníku. V krásnom jarnom počasí sme postupne prišli a posedeli pri Zbojníčke, Himligárke, Šenkárke, Chladnej a Brezovej studničke. Zastavili sme sa aj na Sakrakopci pri pamätníčku, pripomínajúcom letecké nešťastie spred 40-tich rokov. Napokon sme od Brezovej studničky vyšli na asfaltku za Bielym krížom a prišli k oploteniu radarového zariadenie SHMÚ.

Pomocou videovrátnika nás pustili dovnútra areálu a po zložení ruksakov vo vstupnej hale mohla začať naša exkurzia.
Keď sme sa ako tak utíšili a hlavne rozmiestnili v miestnosti okolo obrazovky počítača, začalo naše zasväcovanie do tajomstiev predpovede počasia. Tí, čo už na Malom Javorníku boli, zrejme videli budovy stanice, ktoré majú výšku štyroch poschodí a na vrchu plochých striech sú umiestnené dve biele a jedna červená kupola, ukrývajúce taniere radaru. Radar má priemer 4,26 m a kupola 5,5 m. Budova má špeciálne barytové omietky, ktoré tlmia radiačné účinky mikrovlnného žiarenia radaru na obslužný personál.

K siluete Malých Karpát neodmysliteľne patrí biela kupola radaru, viditeľná zoširoka zďaleka. V tomto prípade však ide o letecký radar na Veľkom Javorníku. Na rozdiel od radarov sledujúcich leteckú prevádzku má meteorologický radar až dva lúče. Ich pomocou zisťuje horizontálnu a vertikálnu rýchlosť mrakov. Vo vzdialenosti 300 km od zdroja má lúč šírku 600 až 1000 m. Jeho úlohou je sledovať stav kvapalných častíc v atmosfére. Ide o to, či častice v stúpajúcom teplom prúde vzduchu sú v kvapalnom alebo zmrznutom stave, teda či na území, nad ktorým mrak o istý čas preletí, bude pršať, alebo nie, či bude silný dážď, alebo len malá prehánka, či môžeme očakávať krupobitie a pod. Vo výške 14 – 20 km sú v mrakoch ľadové balvany, ktoré padajú dolu a v stúpajúcom teplom vzduchu, ktorý má rýchlosť mnoho desiatok km, sa roztápajú a ako kvapky vody sú vynášané opäť do výšky, kde zamŕzajú. Iste poznáte ten pocit vlhkosti v ovzduší za sivých dní. Vtedy prší vo výške 1,5 km nad zemou, no než dopadnú kvapky dažďa na zem, vyparia sa.

Radar spraví za hodinu štyri merania. jeen cyklus trvá 10 minút a následne sa 4 minúty spracúvajú získané údaje. Tie sa zasielajú synoptikom na Kolibe a tí pomocou matematických modelov, diferenciálnych rovníc a matríc cez počítače vypracujú predpoveď počasia pre štvorec o rozmeroch 30 x 30 km. Zverejňuje sa najhoršia verzia a preto prichádza k situáciam, keď sa čudujeme, ako predpoveď počasia nesadla so skutočnosťou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Samozrejme, že okrem údajov z radaru sa používajú aj informácie z meteorologických družíc. Od roku 2000 je v prevádzke ich nová generácia. Rok po vypustení boli testované. Oproti starým, ktoré merali len v troch úrovniach spektra, tieto merajú v dvanástich. Údaje idú do Darmstatu a odtiaľ po spracovaní do členských krajín. Voľakedy tieto údaje boli prístupné grátis, dnes len tým, ktorí zaplatia členský poplatok.

Meteorológia nie je lacný špás, no pre národné hospodárstvo je jej prínos mnohonásobne väčší. Tento konkrétny radar fungoval bez poruchy vyše 10 rokov. Po poruche magnetronu – koncovej elektrónky - bol vyradený z prevádzky pár mesiacov a nový stál 2 milióny Sk. Na prenos údajov medzi radarom a počítačom slúži vlnovod, lebo koaxiálny kábel by na tých siedmich metroch úplne stratil signál. Jeho maximálny dosah je 240 km. V zime je polovičný, v lete 200 km. Pomocou softvéru sa minimalizujú omyly. Lúč je vplyvom zakrivenia zemegule po vyslaní z Bratislavy nad Kojšovou holou vo výške 4,5 km nad zemským povrchom. Druhý, podobný radar, je na Kojšovej holi a pomocou údajov z týchto dvoch radarov môžu meteorológovia presnejšie predpovedať počasie nad naším územím. Veľmi by im však pomohol plánovaný tretí, na Kubínskej holi, no chýbajú naň financie.

Ak by ste sa náhodou pri ceste okolo stanice chceli spýtať na počasie, napr. na druhý deň, neunúvajte sa! Personál stanice vám to nemôže povedať, majú prísny zákaz a ak by vám aj čosi povedali, mohla by to byť predpoveď tak na 30 až 60 minút dopredu, nakoľko ich úlohou je skúmať len reálne počasie. K serióznej predpovedi na deň či na dva treba ešte veľa komponentov, napr. tlak vzduchu, sila a smer vetra, údaje z družice, atď. Maximálne objektívnu predpoveď vypracovanú synoptikmi dáva len Ústredie na Kolibe.

Na stanici sa nepýtajte ani na ročný súhrn vodných zrážok, i keď od istého času platíme vodárňam daň za „strešnú vodu“. Tu tiež síce merajú každých 24 hodín súhrn vodných zrážok, no výsledok spracúvajú opäť na Kolibe a pre novú daň, ktorá už niekoľko rokov vylepšuje zisky vodární, sú platné len tieto podklady.
Aká dôležitá je elektrina aj pre predpovede počasia, nám priblížili na nasledujúcej príhode. Všetci si pamätáme nebývalé búrky, víchrice a prietrže mračien v poslednej dobe. Radar je napájaný od Borinky a voľakedy vlastnil elektrocentrálu. S nástupom terajšieho systému ju ako nepotrebnú za lacný peniaz prikázali odpredať. No a tak sa stalo, že elektrina vypadla nielen v Bratislave, ale aj v budove radaru a 48 hodín nemohli zisťovať potrebné údaje, ani preposielať údaje z družíc. A tak za omnoho viacej peňazí, ako stáli pôvodné a vlastne úplne nové, sa museli znovu nakúpiť elektrocentrály.

Ďalším problémom sú víchrice. V okolí budovy stál pekný les. Vyše 70-ročné stromy však už tienili radar a tak sa museli vyrúbať. V súčasnosti víchrice s vetrom o rýchlosti 40 m/s rozbíjajú 8 mm sklo a doslova párajú plechové obloženie budovy.
Budovy radaru majú vlastnú priesakovú studňu v neďalekej mokrine. Keď tu pracovalo až 120 ľudí, občas nestačila, no dnes pre tých pár, čo zostali, postačuje tento vodný zdroj bohato.

Naša exkurzia sa po hodinovom výklade pomaly blížila k záveru. Keďže pred pár dňami sa Bratislavou prehnalo krupobitie a viacerí sme zažili na vlastnej koži počas 15 minút prechod z páliaceho slnka do lejaku, krupobitia a znovu do páliaceho slnka, poprosili sme o ukázanie tejto situácie na monitore počítača. Videli sme, ako sa mrak, ktorý to spôsobil, presúval od Rakúska k nám a potom do Maďarska, kde sa rozplynul. Stačilo pár kilometrov a vôbec by sme o tom nevedeli.

Pracovníci obsluhujúci radar slúžia nepretržite v dvanásťhodinových smenách. Keďže sa budova nachádza v nadmorskej výške 608 m, počas jesenných inverzií v Bratislave môže byť škaredo a oni sa vyhrievajú na slniečku.
Nuž a záverečnou perličkou bola informácia, ako sú pracovníci občas dopletení tým, koľko je vlastne hodín. Riadia sa tu totiž svetovým časom (Greenwich), slnečným časom a administratívnym časom. No a potom jeden fakt nemusí vedieť, koľká bije.
Poďakovali sme za ochotu a zaujímavý výklad, ktorý nám trošku priblížil problematiku predpovedania počasia. Možno, keď nás nabudúce zastihne dážď a malo byť pekne, nebudeme až tak hrešiť na adresu „žabkárov“. Sú tiež len ľudia a príroda je mocná čarodejnica.

Súvisiace články:

Vígľaš – najmrazivejšie miesto Slovenska
Čo všetko (ne)viete o zrážkach
Historické extrémy počasia na Slovensku

Fotogaléria k článku

Najnovšie