Trasa

Vrakuňa – Most pri Bratislave – Malinovo – Zálesie – U Rusa – Bernolákovo – Ivanka pri Dunaji

Dlhé roky sa každý posledný utorok v mesiaci schádzajú bratislavskí trampi, aby si povedali novinky z osád, pokecali s kamarátmi, zahrali a zaspievali. Pokiaľ mi to umožnia okolnosti, chodievam tam aj ja. Tak sa stalo, že Špricek, šerif Trampských Osád Ivanských, ma pozval na Potlach k 35. výročiu ich vzniku, ktorý sa mal konať na fleku „U Rusa“.

Malý Dunaj som už splavil dvakrát, no nevlastním loďku a tak som po vode prísť nemohol. Ísť autobusom do Zálesia mi pripadalo ako číry nezmysel a tak som sa rozhodol netradične putovať popri Malom Dunaji pešo, lebo bicykel tiež nemám.
Odviezol som sa trolejbusom na Dolné Hony a pomedzi paneláky prešiel na breh Malého Dunaja. Tu je most, spod ktorého sme pred rokom štartovali na splav. Ja som si vykročil po chodníku, vinúcemu sa po brehu. Ten ma čoskoro doviedol k cestnému mostu ponad Malý Dunaj. Po pár desiatkach metrov som prešiel popod železničný most a prišiel som k plotu panelárne. Tu sa vyasfaltovaný chodník končil a začínala poľná cestička, po ktorej bicyklisti chodia do blízkych dediniek, aby sa vyhli rušnej ceste. Bol krásny, slnečný júnový deň a na stromoch dozrievali čerešne a višne. Nuž som mal cestou postarané o občerstvenie.

Ponad Malý Dunaj je tu dosť mostov. Zaujímavý je určite ten „Letecký". Sú na ňom namontované navádzacie svetlá pre pristávacie lietadlá. Bol to zvláštny pocit, kráčať takto po brehu a vnímať okolie z iného zorného uhla, ako z člna. Cez ďalší most vedie zelená a žlto značená cyklotrasa. Za mostom som prišiel k starej prečerpávacej stanici. Možno ešte slúži svojmu účelu, no je v dosť dezolátnom stave. Po pravej strane sa rozprestiera pole a ním ide asfaltka do Mostu pri Bratislave. Musel som opustiť breh riečky, lebo som prišiel k štrkovisku. Nákladné autá plne naložené vyťaženým štrkom vírili prach na poľnej ceste a ja som sa snažil čo najskôr stade dostať preč. Predsa som sa na chvíľu pristavil na brehu vzniklého jazera a s nemým úžasom pozoroval mnohomiliónovú vilu. Raz, až tu prestanú ťažiť, to bude skvelé miesto, ale teraz by som tu nebýval ani zadarmo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Kvôli oploteniu som musel prejsť na hlavnú cestu do Malinova a uprostred dediny som odbočil vľavo a mostom prešiel na druhý breh Malého Dunaja. Je tu otočka SAD uprostred záhradkárskej osady, ktorá sa mení na vilovú. Kamarát ma inštruoval, že pri transformátore mám odbočiť doprava. Asi som ho zle pochopil, lebo po cestičke, vyloženej veľkými betónovými kockami, som poľom osiatym obilím došiel k poľovníckej chatke. Cez snáď 150 cm vysoké obilie sa nedalo prebiť k brehu ramena Malého Dunaja a tak som sa vrátil späť k trafostanici a pokračoval po ceste do Zálesia. Asi ako vo všetkých okolitých obciach, aj tu zúri výstavba nových domov pre utekajúcich z Bratislavy. Vôbec im však nezávidím tie zápchy ráno pri ceste do práce a po obede z práce.

Jednou takou uličkou som sa vybral doprava a vstúpil do lesíka okolo ramena Malého Dunaja. Začal som stretať omaskáčovaných ľudí a vedel som, že som na mieste. Pomedzi stromy, stany a zaparkované autá som došiel na flek, kde už bola kopa známych i neznámych. Keď som sa zvítal so Špricekom a ten sa dozvedel, že som prišiel peši, stal som sa skoro miestnou hviezdou. Došiel som takto ako jediný. Všetci ostatní použili totiž dvoj, či štvorkolesové tátoše, bicykle, loďky.
Odložil som si do stanu organizátorov ruksačik a šiel sa zoznámiť s okolím potlachoviska. Rameno Malého Dunaja tu vytvára romantické zákutia. Nad vodu sa nakláňajú stromy, hladina je pokrytá vodnými rastlinami, na koloch stoja chatky. Práve pripádlovalo z Bratislavy zopár kamarátov.

Vrátil som sa k organizátorskému stanu a zapojil sa do príprav súťaží. Po 14-tej hodine začali k všeobecnej radosti súťaže v hode polenom a pierkom na diaľku, streľbe prakom na visiace plechovky, hode podkovou na stĺpik, hode šípkami do terča, streľbe z detskej pištoľky prísavkou na cieľ. Súťažili skoro všetci bez ohľadu na vek a pohlavie. Na dobrú náladu k tomu hrala známa skupina Pekaringo. Po 16-tej hodine sa víťazom rozdeľovali placky za umiestnenie a nastal čas na konzumáciu skvelého guláša, pripraveného nežnejšími polovičkami trampstva. No a okrem toho nekonečné debaty so všetkými naokolo.

Chcel som pôvodne zostať do zapálenia ohňa, potom ma skoro Špricek zlomil na prenocovanie pod širákom, no matka príroda raz zas rozhodla. Po 17-tej hodine prišiel neskutočný lejak. Každý sa schoval, kde sa dalo a pod plachtou organizačného stanu sme stáli ani v preplnenom metre. Keď to už trvalo vyše hodiny, rozhodol som sa rozlúčiť a zahalený do nepremokavého ponča som vykročil popri poli osiatom cukrovou repou do Bernolákova. Nejako som sa v teniskách prebahnil na cestu a keďže žiaden autobus tak skoro nehrozil, pokračoval som do Ivanky. Samozrejme, že pršať prestalo, keď som nastúpil do autobusu. Na moje obrovské prekvapenie v Bratislave bolo sucho a o lejaku ani nechyrovali.

Ako som sa neskôr dozvedel, Potlach dopadol napokon dobre. Manitou tesne pred 20-tou hodinou poslal dážď preč a plachtou prikrytá pagoda mohla byť zapálená.