Tortúra

Cesta to bola strastiplná a tŕnistá. Najprv sme sa s partiou museli prebiť džungľou veľkomesta, kde sa sústreďuje veľká ruská populácia v Estónsku. Prvú noc sme pretrpeli stanovaním v mestskom kempingu medzi vežiakmi a výrobnými halami. Nasledovalo putovanie bažinami a rašeliniskami Národného parku Lahemaa na pobreží Fínskeho zálivu. Najťažší prechod bol cez veľké rašelinisko Viru raba. Povolenie výstupu na najvyššiu horu Estónska bolo potrebné ísť vybaviť do mesta Narva priamo na ostro stráženej hranici Ruskej federácie. Po zdĺhavej byrokratickej tortúre, no s veľkou časovou stratou sme konečne mohli vyraziť smer južné Estónsko.

Palce v Čudu

Kľukatá štátna cesta č. 3 nás viedla šírou Baltskou nížinou. Zrelaxovať pred výstupom, zmyť prach ciest a únavu sme sa rozhodli v gigantickom Čudskom jazere, ktoré je štvrtým najväčším jazerom Európy. No čas na expedíciu je neúprosný, tak močíme len palce nôh a uháňame ďalej. Podrobné informácie pred výstupom získavame v meste Tartu. Sídli tu najprestížnejšia estónska univerzita. Napriek tomu, že je leto, mesto nepôsobí ospalým dojmom. Darí sa nám zohnať podrobné mapy Strechy Estónska. Na Radničnom námestí je voľný prístup na internet cez WiFi, tak ako po celom Estónsku na verejných priestranstvách v mestách. Posielame domov e-maily, že sme v poriadku a expedícia úspešne napreduje.

Základný tábor

Večer sa konečne dopracujeme na podhorie Haanjanskej vrchoviny, kde budujeme základný tábor v horskej osade Haanja. Poslednou možnosťou doplniť zásoby benzínu do varičov je na štýlovej pumpe v dedine Rouge. Prvý výškový tábor rozkladáme vo vysokohorskom priesmyku, kde turistom spríjemňuje pobyt piesková socha, teda len samotná tvár vlasatej krásky. Uznávame, že Estónci to v cestovnom ruchu vedia. Podobné umelecké dielo sme na horách ešte nevideli. Hneď vedľa domáci predávajú suveníry a prútené košíky. Nechýba štýlová reštaurácia. Ako sme neskôr zistili, košík by sa nám šikol počas pikniku na vrchole.

Útok na vrchol

Výstup na horu začína na veľkom suťovisku, kde parkuje niekoľko terénnych vozidiel. Upravený chodník a bezchybné značenie nás vedie zmiešaným lesom tzv. direttissimou (kolmo nahor), kde trpia hlavne lýtka. Teleskopické paličky sme úspešne zabudli v základnom tábore, tak si budeme musieť vystačiť len s cepínom. Cesta je skutočne príkra, ale postup spríjemňujú prestávky pri predavačoch suvenírov. Po neviem ani koľkých výškových metroch sa stúpanie zmierňuje a objaví sa vrcholové plató s bielou vežou. Ako sa dozvedáme od horského vodcu, je to pozorovacia veža, ktorá vznikla v roku 1939. V roku 1969 bola zrekonštruovaná. A na začiatku 21. storočia prešla modernizáciou s finančnou injekciou EÚ, ale bol zachovaný pôvodný vzhľad a výška 29,1 m.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Top of Baltic

Stojíme na najvyššom bode Estónska a zároveň celého pobaltského regiónu (Litva, Lotyšsko a Estónsko). Na vrchu Suur Munamägi, čo v preklade znamená Veľké Vajce. Vo výške 3 176 dm n. m. dostáva sa pocit šťastia a v partii vládne eufória. No netrvá dlho, lebo zistíme, že rozhľadu clonia stromy. Neostáva nám nič iné, než vystúpiť aj na vrchol rozhľadne. Nie nadarmo ju tu postavili. Do rozhľadne sa platí vstupné, ktoré je pri použití výťahu vyššie a pri použití schodov nižšie. Aktuálny cenník nájdete na webe rozhľadne. Keďže sme vrcholoví športovci, výťah jednotne ignorujeme, lebo nikto nedostal výškovú chorobu a nemá žiadne závažné zranenia. Pohyb nám len prospeje a aspoň nám nepotrhá ušné bubienky pri prekonávaní 291 dm prevýšenia rýchlovýťahom za pár sekúnd. Popri zdolávaní 146 schodov obdivujeme nielen prírodné krásy, ale tiež umeleckú výstavu, inštalovanú na medziposchodiach veže.

Slovensko do toho!

Z výhľadovej plošiny sa otvára nevídaná kruhová panoráma. Taký výhľad na Slovensku nenájdete! Všade vôkol dramaticky rovný horizont 3 000 dm vysokej náhornej planiny, ktorá je súčasťou Baltskej tabule. Tak dokonale pevninským ľadovcom vyhladenú dosku som ešte nevidel. Panorámu narúšajú jedine tzv. bludné balvany, ktoré našťastie ukrýva hustá vegetácia. Nezabúdame na vrcholovú fotografiu so slovenskou vlajkou, vtom vedľa stojaca dievčina dovtedy komunikujúca po anglicky vysloví: „Jéj, slovenská vlajka“. Zrejme ju dovtedy ohlušoval silný nárazový vietor, ktorý vanul na veži rýchlosťou takmer 100 km/h, že nepočula naše slovenské pokriky. Následne z nej vylieza, že je na Univerzite v Tartu na študijnom pobyte a miestni borci ju nahovorili pokoriť „Veľké Vajce“.

Tvrdá prehra

Ani nevie, aký šok nám spôsobila, keď sme zistili, že sme neboli prví Slováci na Streche Pobaltia. Skormútení zo straty prvenstva o chlp schádzame do kaviarne pod rozhľadňou, kde to musíme patrične zapiť silnou kávou. Pri návšteve najvyššie položených estónskych toaliet (vzorne udržiavaných) chválime domácich za podporu výškového horolezectva, keď návštevníci nemusia vystavovať svoje intímne miesta napospas mrazivému vetru.

Vrcholového útoku na Suur Munamägi sa nadránom 23. júla 2008 zúčastnili: Renatka, Tomáš, Lucka, Michal, Marika a Tomáš. Ďakujeme všetkým sponzorom za podporu (plážová obuv - Žabky® a funkčné termoprádlo - Šikne ti to!®) a tešíme sa na ďalšiu expedíciu. Tento raz na najvyšší bod Lotyšska.

Užitočné odkazy

Turistická rozhľadňa na vrchu Suur Munamägi
Obec Haanja
Obec Rouge
Turistický sprievodca okolím obce Haanja
Región Voru
Južné Estónsko
Navštívte Estónsko
Turizmus v Estónsku