Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Severovýchodnou časťou Nízkych Tatier II

V prvej časti článku som písal o prechode otvorenou krajinou nad Liptovskou Tepličkou. V druhej časti budem opisovať prechod cez hlboké lesy pod Panskou hoľou a cestu záverom Ždiarskej doliny na hrebeň Nízkych Tatier. Dopredu vám prezradím, že počasie na Andrejcovej ma donúti zmeniť plán trasy druhého dňa. Preto neplánovane prejdem celou Ždiarskou dolinou, nakoniec však úspešne dorazím do cieľa v Liptovskej Tepličke.

Vzdialenosť
32 km
Prevýšenie
+1045 m stúpanie, -965 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 03.09.2008
Pohoria
Nízke Tatry
Trasa
Voda
Potok Soľanka, Ždiarsky potok, prameň Zimná voda pri útulni Andrejcová, obchody a krčmy v Lipt. Tepličke
Nocľah
Útulňa Andrejcová
Doprava
Autobusom na zast. Lipt. Teplička - Kolesárky horáreň, autobus z Lipt. Tepličky
SHOCart mapy
» č.1102 Nízké Tatry, Kráľova h (1:50.000)

Trasa

Dolina Čierneho Váhu, rázc. Pod Soľankou - Sedlo pod Doštiankou - Panská hoľa - Budnárka - útulňa Andrejcová - Budnárka - Ždiarska dolina - Výpad - Liptovská Teplička

V okolí Budnárky

Za vrcholom Panskej hole sa značka vnára do šera lesov. Postupujem juhozápadným výbežkom, ktorý spája vrchol s hlavným hrebeňom Nízkych Tatier. Cestu mi spríjemňuje niekoľko pohľadov na Kráľovu hoľu a Vysoké Tatry. Za necelú hodinku prichádzam na väčšiu lúku. Značka opúšťa lesnú cestu a prudko klesá do Ždiarskej doliny k rázcestiu Budnárka. Podľa českej internetovej stránky Boudy.info sa v okolí nachádza udržiavaný drevený zrub Budnárka. Keďže sa slnko začína kloniť k západnému obzoru a ja sa dnes chcem dostať na Andrejcovú, prieskum tejto stavby nechávam na budúcnosť.

Ždiarska dolina

Od rázcestia Budnárka pokračujem po širokej lesnej ceste, ktorá prechádza hustým lesom. Za necelých dvadsať minút sa dostávam k záveru Ždiarskej doliny. Ten je silne poznačený kalamitou z roku 2004, ktorá v týchto miestach postihla najmä južné svahy pod masívom Andrejcovej. Polom je už takmer spracovaný, no široká lesná cesta a viaceré skládky mohutných kmeňov zostali. Značka zakrátko zmení svoj smer a stúpa cez rúbaniská až na hrebeň Nízkych Tatier. Tu sa na rázcestí Pod Košariskami napája na červenú značku – Cestu hrdinov SNP, vedúcu hrebeňom.

Tajomná stavba

Ako som dofučal na hrebeň, hneď si od únavy sadám do trávy. Opierajúc sa o batoh pozorujem okolie. Vtom ma upútala medzi blízkymi smrekmi strecha. Okamžite zabúdam na únavu a zvedavo kráčam k nim. Nachádzam tu stavbu salaša pod Košariskami. Ani sa mi nechce veriť, že som si ho na predošlých túrach nevšimol. A práve z jeho okolia sa mi dnes prvý krát otvára ďaleký výhľad na Horehronie s mohutným Slovenským Rudohorím.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Noc v útulni Andrejcová a čo bolo ráno...

Rýchlym tempom sa približujem k útulni Andrejcová. Napriek krásnemu počasiu som nestretol žiadneho turistu, preto hútam, že aj v útulni bude pusto. Z tohto omylu ma vyvádzajú hlasy ľudí, ktorý posedávajú v jej okolí. Ako vstúpim do interiéru, počet spacích vakov mi jasne hovorí, že som chytil posledné miesto na prični. Kto príde po mne, musí už spať na zemi. A veru tak aj bolo. Do zotmenia je tu úplne plno. Dokonca sa niektorí turisti musia presunúť do búd v okolí. Čím je ale tma hustejšia, tým je dnu nálada veselšia. Keď piecka začne dávať príjemné teplo, začínajú kolovať fľašky s rôznymi destilátmi. Každý sa baví s každým... Zaspávam okolo polnoci, no napriek tomu sa budím tesne pred svitaním. Akosi sa mi ťažko dýcha, pred očami mám hmlu. Doparoma, čo sme včera večer popili nejakú bosorácku pálenku? No pach dymu ma veľmi rýchlo preberá. Ledva dýcham, márne lapám po vzduchu. To už viacerí rýchlo vstávajú a bežia von. Našťastie to len piecka strašne dymí. Pokiaľ sa oheň v nej poriadne nerozhorí, premieňa útulňu na udiareň.

Ako ďalej?

Čakajúc vonku, až sa vnútro aspoň trochu vyvetrá, pozorujem počasie. Žiaľ, tentokrát ma nevíta slnečné ráno, ale hustá hmla sprevádzaná mrazom a silným vetrom. Márne dúfam, že vietor rozfúka oblaky a hmlu. Ba práve naopak, vietor naberá na sile a viditeľnosť neustále klesá a klesá. Za takýchto podmienok zvažujem, či mám pokračovať podľa pôvodného zámeru ďalej po hrebeni až na Kráľovu hoľu. Sediac nad mapou si pripravujem náhradný plán. Pokiaľ sa do desiatej hodiny počasie neumúdri, vrátim sa do Ždiarskej doliny a po modrej značke prejdem do Liptovskej Tepličky, kde zakončím túru.

Ždiarskou dolinou

Počasie sa ale umúdriť nemieni. K hmle, vetru a mrazu sa pridáva mrznúce mrholenie, neskôr slabé sneženie. Je niečo pred desiatou, keď vyrážam. Rýchlo prejdem k rázcestiu Pod Košariskami. Tu sa mi na pár minút otvára pohľad na snehom pocukrovaný masív Veľkej Vápenice. No o chvíľu hmla všetko znova zahalí. V tomto „mlieku“ míňam rázcestie Budnárka. Čaká ma asi desať kilometrov dlhá cesta Ždiarskou dolinou po spevnenej lesnej ceste. V hornej časti prechádzam zaujímavými menšími tiesňavami, ktoré majú v hmle romantickú atmosféru. Trochu jednotvárnu cestu lesom spestruje niekoľko lúk s horárňami - Staníkovo, Ždiar a Podpálené. Od horárne Staníkovo je dolina súčasťou Liptovskoteplického krasu. Nachádzajú sa tu viaceré krasové javy (vyvieračky, krasové jamy a pod.). Za horárňou Podpálené sa dolina rozostupuje a jej svahy sú čiastočne odlesnené. Tie boli v minulosti intenzívne poľnohospodársky využívané. Dodnes na lúkach vidieť terasovité políčka charakteristické pre okolie Liptovskej Tepličky. Len škoda tej hmly, ktorá to všetko zahaľuje. Ale aj takáto atmosféra má svoje turistické čaro. Preto takmer s ľútosťou na rázcestí Výpad opúšťam dolinu a smerujem do Liptovskej Tepličky.

V Liptovskej Tepličke

Ešte skôr, ako dorazím k prvým domom, očaruje ma pohľad na rozložitý vrch Nový diel, ktorý je celý posiaty terasovitými políčkami. Prechádzajúc uličkami dediny, ani ma neudivuje, že zachovalosť mnohých pôvodných stavieb bola príčinou pre vyhlásenie obce ako pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry. Značka prechádza okolo viacerých z nich. Pri cintoríne natrafím na ďalšiu zaujímavosť. Sú ňou pivnice zapustené čiastočne do svahu. Vedľa nich sa nachádza aj pekne upravený prameň. V minulosti bola obec spojená s Liptovským Hrádkom úzkokoľajnou železnicou. Dodnes sa z nej zachovalo depo, nástupište a strážny domček. Keď si obzriem tieto zaujímavosti, už nič nebráni mojim krokom k ceste do miestnej krčmy, kde tradične pri pivku a dúšku niečoho ostrejšieho zhodnotím celú túru.

Aj keď sa mi nepodarilo kvôli počasiu zdolať Kráľovu hoľu, prechod Ždiarskej doliny zakončený v Liptovskej Tepličke mal tú správnu turistickú atmosféru, spestrenú o hmlu a ňou vytvorenú romantickú náladu. No a otvorená krajina, ktorou som putoval v prvý deň za ideálneho počasia, bola taká nádherná, plná výhľadov a krásnych zákutí, že sa mi tento kraj naveky vryl do pamäti. Preto ho v najbližšej dobe ešte minimálne raz určite navštívim.

Poznámka

V stĺpčeku Fakty sú uvedené údaje z celej túry.

Linky

Internetová stránka o búdach nielen na Slovensku
Zrub Budnárka
Salaš pod Košariskami
Útulňa Andrejcová
Útulňa Andrejcová zrekonštruovaná
Liptovská Teplička

Fotogaléria k článku

Najnovšie