Svet

Veľkonočným Valašskom

07. 05. 2009
Nádherné počasie tohtoročnej jari zapôsobilo a tak sa nedalo nič robiť a my sme museli vyraziť. Keďže minuloročná potulka cez Valašské kráľovstvo sa nám veľmi páčila, rozhodli sme sa, že aj tento rok venujeme tri dni tomuto kraju. Nenáročný terén Hostýnskych a Vizovických vrchov nám v podstate vyhovuje a možnosť ubytovania na trase nám odľahčila batohy o spacáky, stan a karimatky. A tak sme vyrazili.

V piatok vystupujeme o 9-tej hod. z vlaku v stanici Bystřička. Slniečko svieti, obloha je modrá a nálada našej trojčlennej skupinky je ešte lepšia. Hneď vedľa stanice je otvorená šikovná krčma a nám nič nebráni dať si tradične jedno štartovacie pivko. A potom už po zelenej vyrážame do kopcov. Chvíľu ideme po hlavnej ceste, prekračujeme riečku Vsetínska Bečva a okolo chát stúpame na hrebeň. Stúpanie nám zvyšuje teplotu a tak už po polhodinke odopíname nohavice a pokračujeme v kraťasoch a tričkách. Ako v lete. Ľahkým terénom sa dostávame k odpočívadlu Lipka, kde je umiestnený aj pamätný kameň pre spomienku na T.G.Masaryka. Stále ľahkým a príjemným terénom prichádzame na križovatku so žltou a po nej klesáme až nad osadu Oznice. Otvára sa nám celé široké údolie s riedkym osídlením. Schádzame až do osady, kde je otvorený obchod a tak, aby sme neurazili, dáme si jedno fľaškové. Slniečko páli, teplota stúpa a pitný režim nepovolí a nepovolí.

Poza zatvorenú krčmu prechádzame cez potok a stúpame do stráne. Najprv asfaltkou a potom už lúčnou cestou okolo peknej zvoničky a pasúcich sa kravičiek a koní. Na lúkach strácame značku, ale orientujeme sa pomocou mapy a okolo vysielača na Čarabovskej schádzame späť na značku a hneď sa aj napájame na červenú. Zasa sa dostávame na asfaltku a po nej do osady Lázy. Krčma je zasa zatvorená, ale my využijeme stolíky pred krčmou a vybaľujeme obed. Po polhodinke vyrážame ďalej. Stromčeky pred domami v osade sú vyzdobené zafarbenými vajíčkami, čo je miestna tradícia. Prechádzame na zelenú značku a lesom a lúkami postupujeme peknou valašskou krajinou. Cez Čečetkov sa dostávame na Končiny, kde je pri križovatke s červenou značkou ďalšia odpočívka. Posedíme a prichádza krátka prehánka. Stále je však teplo a tak nám to vôbec nevadí. Po desiatich minútach je po daždi a my sa vydávame zasa na cestu.

Teraz už zasa po červenej značke začíname pomaly klesať smer dedina Ratiboř. Dostávame sa až na kótu Kosiska a tu opúšťame značku a lesnou cestou sa spúšťame do dediny. Vychádzame takmer priamo pri moteli Zátopek, kde máme rezervované nocľahy. Dobré jedlo, skvelé pivko a teplá sprcha robia zázraky a trochu uťapkané nohy a unavené telo sa rýchlo regeneruje. Ešte mrkneme aspoň na záver hokeja Skalice s Košicami v televízii a potom Dobrú Noc.

Ráno je vonku hmla ako burčák a pomerne zima. Hoci motel ešte nie je otvorený, kuchárka nám ochotne robí čaje a kávy. Vlastného jedla máme dosť, ale teplý nápoj nám dobre padne. Okolo 8:15 hod. prichádzame k autobusovej zastávke a zisťujeme, že nám o chvíľu ide autobus do Vsetína. Rozhodujeme sa rýchlo, pretože v hmle sa nám akosi nechce ťahať sa do lesov. O deviatej hod. sme vo Vsetíne na stanici. V neuveriteľne zafajčenej krčme U sumca si dávame jedno veľmi rýchle pivko a už aj sa berieme po modrej značke. Prechádzame cez železnicu a začíname stúpať najprv medzi vilkami a potom chatkami a Vsetín nám o chvíľu leží pod nohami. Slniečko veľmi rýchlo porazilo hmlu a teplota vyletela ako blesk. Ihneď zasa odopíname nohavice a vyzliekame košieľky a zasa máme letnú výstroj. Otvárajú sa nám krásne výhľady na obidve strany. Cesta je oveľa pestrejšia ako predchádzajúci deň. Stúpania a klesania, lúky a lesy a krásna pokojná krajina. Každú chvíľu stojíme a kocháme sa. Turistov nestretáme žiadnych a aké-také oživenie nastáva až u kopca Vartovňa (651 m). Páskou ohraničený priestor a nástenka nás informujú, že sa tu bude stavať nová rozhľadňa. Pripnutý nákres ukazuje, že pôjde o veľmi futuristickú stavbu a podľa informácií by mala stáť na vrchu do konca tohto roku. No veď uvidíme.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Stále po modrej začíname klesať dolu až na otvorené lúky, kde je „ranč“ s neuveriteľnou výbavou strojov a zariadení (prevažne rozbitých a zhrdzavených) a s ohradami koní, kravičiek a oviec. Odbočujeme na žltú značku a okolo ranča sa dostávame do partizánskej obce Prlov. Teraz už asfaltkou kráčame cez roztiahnutú dedinu vyzdobenú farebnými vajíčkami na stromoch. Pri hlavnej ceste je pekná krčma a pivko a káva nám naozaj dobre padnú. Hodinku posedíme a po hlavnej ceste s pomerne silnou premávkou kráčame do blízkej obce Pozděchov, kde máme rezervované ubytovanie v obecnej ubytovni. Podľa dohovoru s pracovníčkou obce prichádzame do miestneho hostinca a telefonujem jej, že už sme na mieste. A pani pracovníčka si pekne sedí o dva stoly vedľa nás a smeje sa na nás. A tak sa ideme ubytovať na obecný úrad a za 150,- Kč na osobu máme pridelenú celkom peknú štvorposteľku. Sprcha a WC na chodbe a kuchynka so zariadením sú tiež k dispozícii. Skultúrnime sa, navaríme poriadnu večeru a hurá na pivko.

Po raňajkách sa vydávame zasa na cestu. Je len osem hodín a hmla sedí v doline ako šľahačka na torte. Je naozaj zima. Parí sa nám od úst a tak pridávame do kroku a po žltej značke stúpame hore dedinou do sedla pod Svérádovem. So stúpajúcou výškou hmla redne a teplota stúpa. Dostávame sa na koniec dediny a okolo vleku a zjazdovky vstupujeme do lesa. Stále stúpame až na modrú značku, kde sa napájame na náučnú cestu „Vařákove paseky“ a neskôr na „Vizovické vrchy“. Neustálym stúpaním sa dostávame prekrásnou krajinou až pod kopec Kláštov (753 m), ktorý je najvyšším kopcom Vizovických vrchov. Tu bolo nájdené aj jedno z najstarších osídlení.

Stále po modrej značke klesáme ešte holým bukovým lesom a míňame jednu náučnú tabuľu za druhou. Postupne začíname stretávať cyklistov a turistov. Nakoniec sa dostávame až do sedla pod Suchým vrchom, kde je pekné odpočívadlo. Dáme si ľahký predčasný obed a zo sedla po žltej značke začíname klesať lesom do Vizovíc. Okolo hlbokej rizne malého potôčika sa dostávame na pravé poludnie do obce Lhotsko. Hneď pri ceste je autobusová zastávka, kde sa dozvedáme, že autobus do Zlína nám odchádza o 13:10 hod. a aby nám nebolo otupno čakať, priamo pri zastávke je pekná nová reštaurácia. A tak ešte na rozlúčku dve pivká a naše trojdňové putovanie je pri konci.

Bolo to príjemné a pekné putovanie. Nenáročný terén a nádherné počasie nám pripravili dobrý začiatok letnej sezóny. Zimou zlenivené telá sa postupne prebrali a hoci nohy spočiatku trpeli prílišným teplom, postupne sme si zvykli. Pokiaľ by ste chceli na tejto trase spať v teréne, určite by to nebol žiadny problém. Osídlenie je oveľa redšie ako na minuloročnej trase a s tým súvisí i to, že toho „vrelemilovaného“ capkania po asfalte bolo tiež oveľa menej. Etapy sme zámerne zvolili kratšie ako inokedy, pretože sme si to chceli naozaj v pohode užiť. A tak sme denne končili v cieli už o 16-tej hodine. Dôležité ale je, že nám naozaj bolo fajn.

Fórum 4 príspevky
Veľkonočným Valašskom 08/01/10 10:41 4 príspevky
Najnovšie články
 
Správa Aktuálne z hrebeňa Nízkych Tatier – leto 2021 Pokiaľ plánujete prechod hrebeňov Nízkych Tatier, či už v rámci SNP-čky, alebo len v rámci párdňového vypnutia mimo civilizácie, je dobré poznať aktuálne podmienky. Záleží len na vašom tempe, či chcete hrebeňovku prejsť … » celý článok dnes Marek Šurina Správy
Podcast Jelene poškodzujú rezerváciu, keď hľadajú halucinogénnu kôru Premnožené jelene ničia najstaršiu rezerváciu v Národnom parku Veľká Fatra, pretože požierajú vzácny druh tisa. Dovezený alpský poddruh kamzíka zasa spôsobuje škody na vzácnej ... » viac včera Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Letné podhorie Spišskej Magury Spišské mestečko Podolínec pozná asi len málokto a známe je len asi istou historickou udalosťou, ktorá tiež nie je veľmi známa. Napriek tomu som sa tu ocitol tretíkrát. No nová bola ... » viac včera Henrich Tomáš Spišská Magura
Najnovšie články autora
 
Príbeh Pustovník Johan Schádzali sme po krásnej víkendovej trojdňovke zo Suchého na Chatu pod Suchým a tešili sme sa na stretnutie s našimi kamarátmi chatármi. A tiež sme sa tešili na horcovú a pivo a tiež na nejaké teplé jedlo a teplú posteľ a … » celý článok 12/02/21 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Trnčičkové víno Ten rok to vôbec nevyzeralo na biele Vianoce, ale asi dva dni pred sviatkami začalo mrznúť a začal padať sneh A to tak silno, že nám bolo jasné, že si asi celkom slušne užijeme naše ... » viac 31/12/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Segediňák Je to už pekných pár rokov, čo som sa rozhodol, že keď je mierny nástup zimy, možno by som mohol stihnúť ešte trošku si povandrovať. Vymyslel som si to tak, že by som odcestoval vo ... » viac 26/12/20 Boro Tomis Príbehy
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Veľkonočným Valašskom 08/01/10 10:41 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Vsetínske a Vizovické vrchy
  • Počet dní
    • 3
  • Nadmorská výška
    • max: 753 m n. m.
    • min: 320 m n. m.
  • Vzdialenosť
    • 50 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Nocovanie
    • v ubytovacích zariadeniach
  • Voda
    • v osadách a značených studničkách
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • vlak-bus
0.48 (0.26)