Trasa

Ladce - S. Mraznica - Rohatá skala - Mojtín - Ostrá Malenica - Podmalenica - Slopná

Začínam v centre Ladiec, kde ma vypľúva poloprázdny ranný autobus. Smerujem k cementárni, oproti pri železničnej stanici začína žltá značka, ktorá ma bude viesť prvú polovicu dňa. Pokračujem asfaltkou, míňam múr cementárne a prvé domy okrajovej časti Horné Ladce. Značka takto vedie údolnou cestou vedúcou ku kameňolomu zahryznutému do kopca Butkov ešte ďalšie 3 km. Za "rínkom" teda poľnou cestou odbočujem vpravo, podchádzam krytú lanovku zásobujúcu cementáreň a vychádzam na lúky. Postupujem paralelne s dolinou a ako stúpam, odkrývajú sa spätné výhľady na Považie a protiľahlé Vršatské bradlá. Vchádzam do lesa a na spodnom okraji rúbaniska nachádzam zarastený chodník vedúci po terénnom zlome, ktorý po vrstevnici vedie riedkym porastom v strmom svahu vrchu Kalište. Odrazu sa plošina rozširuje a stojím na lúčnej rovinke, ktorá tvorí základňu bývalého, vegetáciou zarastajúceho lomu, ako vystrihnutého zo starých "ryvoloviek". Celkom sympatické miesto na opekačku.

Po pár minútach schádzam lesnou cestou do údolia v miestach, kde pri skupine chatiek končí asfaltka. Prekračujem potok a starou smrekovou horou mierne stúpam na rozsiahlu lúku. Vpravo na okraji lesa je nový prístrešok, ktorý v prípade núdze poskytne úkryt, na nocľah však nie je vhodný. Chodní tu prakticky zaniká a treba dobre sledovať značky. Okrajom riedkej kroviny "zasneženej" zakvitnutými omamne voňajúcimi trnkami sa dostávam k protiľahlému okraju lúky. Aj v lese chvíľu hľadám značky, potom je už chodník výraznejší, až vyústi na lesnú cestu vedúcu po vrstevnici. Sivé kmene mohutných bukov kontrastujú s ich čerstvo rozvinutými listami. Krátko pred samotou na Strúčkovej je vľavo zachytený slabý prameň. Striedavo lesom a lúčkami stúpam až na rázcestie v sedle Mraznica (556 m). Rozsiahle lúčne priestory dovoľujú vidieť na západe hrebeň Bielych Karpát so skalami Vršatca, na východe pohľad zastaví charakteristická silueta Rohatej skaly.

Rohatá skala

Žltá značka pokračuje spevnenou lesnou cestou okrajom lesa traverzujúc svahy Stupičia a Panciera. Netúžim po stretnutí s hučiacim traktorom, tak sa radšej spúšťam dolu miernym svahom a chvíľu chodníkom popri remízke, chvíľu krížom lúkami klesám k rozpadajúcej sa chalupe v údolí. Tá strata 100 výškových metrov je odmenená neustále sa meniacou panorámou Rohatej skaly. Nad samotou dopĺňam vodu z výdatného prameňa a stúpam do protisvahu. Krátko po vstupe do lesa sa napájam znovu na značku presne v mieste, kde opúšťa asfaltku a dolinku a mieri priamo na Rohatú. Po chvíli sa stáča doľava a strmým svahom stúpa poza skalnaté rebro (občas chodím po jeho hrane) až na skalku poskytujúcu prvý výhľad.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vhodné miesto na vydýchanie, značka sa opäť lomí na východ, ale už vedie miernejšie po bočnom hrebeni. V sedielku nad rozsiahlym rúbaniskom (výhľad na sever) ma prekvapia na strome pritlčené nové smerovky. Udávajú nadmorskú výšku 515 m a 1:15 h na vrchol Rohatej skaly, ktorá je "čo by kameňom dohodil". Takže sa nedajte pomýliť, tabuľky evidentne patria dolu na miesto, kde sa značka odpája od asfaltky... Nasleduje krátky traverz popod skaly a strmo na hrebeň. Značka pokračuje po ňom doprava, na vyhliadkovú skalu "severného rohu" (810 m) vedie významová odbočka. Miestami to chce aj pomoc rúk a po chvíli sa rozhliadam na Považie v nerušenom západnom polkruhu. Na severe ho ohraničujú skalnaté svahy neďalekého Rohatína, priamo pod nohami mám lúky Mraznice, na juhu sa nedá prehliadnuť silueta Vápča.

Mojtín

Ešte pridám ďalší stručný zápis do vrcholovej knihy a zostupujem na značku. Po chvíli sa zastavujem na okraji skalnatej plošinky poskytujúcej obmedzený výhľad na juh. Prehupnem sa cez sedielko a zatáčam doľava na širokú zvážnicu kľukatiacu sa okolo kóty Za Rohatou. Po necelých 200 metroch ju značka opúšťa a šípky smerujú do bučiny. Chodník tu prakticky neexistuje a treba sledovať pomerne husto umiestnené značky. Po prechode okrajom lúčky sa dostávam na lesnú cestu, ktorá zakrátko križuje tú kľukatú zvážnicu (takže na biku treba ísť isto ňou). Širokým oblúkom klesám na horný koniec krasovej plošiny zvažujúcej sa k Mojtínu.

Opäť opúšťam značku, ktorá vedie krovinou zarastajúcim chodníkom po severnom okraji lúk. Postupujem radšej priamo chodníkom poskytujúcim výhľady na obec a okolie. Po kilometri sa zľava pripája značka, ktorá poza objekty družstva vchádza na asfaltku a do centra obce. Zas ju zanechávam a po pasienkoch smerujem k protiľahlému hrebienku. Tu kdesi sa nachádza aj vchod do Jaskyni na Rúbani. Súčasťou miestneho krasu je aj Mojtínska priepastná jaskyňa, ktorá je s hĺbkou 104 m na 39. priečke medzi slovenskými jaskyňami. Medzi krovinami presvitajú strechy chatiek, ktoré nahradili kapacity bývalej vyhoretej chaty. Tu vychádzam na hrebienok a pri rázcestníku modrej prichádzajúcej zo Zliechova si dávam obednú pauzu.

Presedlávam na tu začínajúcu zelenú značku, ktorej ostanem verný až do cieľa. Klesám popri riedko rozstrúsených domoch na križovatku na hornom konci obce, známej ako rodisko Ladislava Škultétyho-Gábriša, bojujúceho viac ako 80 rokov v službách štyroch cisárov. Modrá a žltá značka idú doľava a doprava, ja pokračujem zelenou a po chvíli míňam posledné domy. V miernom stúpaní opäť prechádzam krasovými lúčnymi plošinami, ukazuje sa aj tiahly chrbát Ostrej Malenice, smerom nazad zas vidno Javorinu nad Mojtínom s jej zjazdovkami a v pozadí Strážov so zvyškami snehu. Prudší je výstup na lúku pod Rakytníkom, potom začína malebný chodník borinou traverzujúci strmý juhovýchodný svah Rohatína, miestami spestrený skalkami a výhľadom na Strážov a Kľak.

Ostrá Malenica

Chodník prechádza do bukového lesa na hrebeň smerujúci k Malenici. Zo sedielka sa najprv strmo šplhám pomedzi mladé smreky a smrekovce, potom sa dostávam do najkrajších pralesovitých partií kopca. Pomedzi buky sú primiešané pekne tvarované borovice, množstvo práchnivejúcich bukov leží krížom-krážom, ďalšie už porastené hubami čaká podobný osud. Sotva znateľný chodník sa preplieta pomedzi pne až na vrchol hrebeňa. Významová odbočka vedie až k posledným skalkám hrebeňa, kde je umiestnená vrcholová kniha. Najlepší výhľad poskytuje skala asi v polovici odbočky, je mimo chodníka a výstup je trochu náročnejší. Okrem kvitnúcich prvosienok a soldaneliek je odmenou kruhový výhľad len občas rušený konármi najvyšších stromov rastúcich pod skalami.

Nasýtený pohľadmi sa vraciam k rázcestiu. Značka klesá najprv mierne hrebeňom, potom sa stáča doprava a prudko klesá 150 výškových metrov až na zvážnicu vedúcu takmer po vrstevnici pozdĺž masívu Malenice. Po asi 1,5 km sa napája takmer v protismere na ďalšiu mierne klesajúcu lesnú cestu, ktorá neskôr križuje lúku a po asfaltke prichádzam do osady Podmalenica (administratívne patrí do 15 km vzdialenej Beluše). NIektoré domy chátrajú, iné sa menia na víkendové chalupy. Od konca osady už poľnou cestou pokračujem pasienkami cez plytké sedielko. Hoci už som nízko, voľný terén poskytuje výhľady na Súľovské vrchy s dominujúcim zubatým hrebeňom Podskalského Roháča aj na vpravo sa týčiacu hradbu Ostrej Malenice.

Slnko pomaly klesá, z protiľahlého vŕška sa do doliny spúšťajú napasené ovce a mňa čakajú posledné dva asfaltové kilometre na dolný koniec obce Slopná, kde pri zastávke autobusu končí aj zelená značka. Trochu mrzuté je, že napriek mnohosľubnému názvu sa tu nenachádza žiadne pohostinstvo, kde by sa dal spláchnuť prach z cesty. Celkový dojem z peknej túry to však nemôže narušiť.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek