V čase, keď všetci normálni ľudia trávia vianočnú večeru a pripravujú sa na silvestrovskú oslavu, sme sa vybrali na zimnú turistiku. Rozmýšľali sme nad rôznymi alternatívami, nakoniec však vyhralo Rakúsko. Rozhodli sme navštíviť oblasť Ankogel Grupe a pokúsiť sa vystúpiť na nie najvyšší, ale asi najkrajší vrchol Saeuleck (3086 m n.m.).

1. deň

Bratislava – Mallniz - Arthur-von-Schmid-Haus

Po únavnej ceste autom z Bratislavy do Mallnizu sa nám podarilo medzi záľahami snehu zaparkovať auto a mohlo sa začať naše zimné dobrodružstvo. Rýchlo sme sa prezliekli, hodili niečo do žalúdka a v desaťstupňovom mraze sme vyrazili hore.
Samozrejme, ako skúsení horali sme snežnice nechali doma, to sme však ešte netušili, že táto zima bola k Rakúšanom veľmi štedrá a snehu bolo všade nadostač. Našťastie pred nami išli dvaja rakúski horári, ktorý jednak stopu prešliapali a jednak poznali cestu. Asi v polovičke cesty ku chate Arthur-von-Schmid-Haus sa však naši sprievodcovia odpojili a my sme ostali sami. Postup v hlbokom snehu a po lavinóznych svahoch zanechal v každom z nás určite hlboký dojem, hlavne keď sme ani netušili, kade sa uberá správna cesta na chatu. Na naše prekvapenie sme v plnom počte niekedy okolo druhej po obede dorazili na už spomínanú chatu Arthur-von-Schmid-Haus (2275 m n.m.).

Chata patrí ÖAV Sektion Graz a v roku 2007 prešla rekonštrukciou, ktorá sa dotkla terasy aj winterraumu. Aj keď je chata cez zimnú sezónu zavretá, vo winterraume je 15 miest na spanie, spolu s dekami, veľkou pecou a štandardnou výbavou všetkých rakúskych winterraumov. Tak sme si narúbali drevo, zakúrili si a kochali sa nádhernou mesačnou nocou, bez jediného obláčika. Dvadsaťstupňové mrazy sme kompenzovali tridsaťstupňovou saunou vo vnútri winnnterraumu (asi sme to prehnali s tým drevom do pece).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

2.deň

Bratislava –Arthur-von-Schmid-Haus – Seauleck (3086 m n.m)

Ráno sme v nádhernom počasí vyrazili k vrcholu. Po krátkom, ale strmom výšvihu nad chatou sme sa dostali na planinu, po ktorej sme postupovali k hrane, odkiaľ sa už priamo išlo na vrchol. Vzhľadom na veľké množstvo snehu, ktorý veľmi spomaľoval výstup, sme si určili „deadline“, do kedy sa musíme dostať pod hranu aby sme sa stihli ešte vrátiť späť. Stanovený limit sme dosiahli s trištvrtehodinovým predstihom a tak s dobrým pocitom a teplým čajom sme vyrazili po hrane k vrcholu. Vzhľadom na to, že ani jednému sa nám už nechcelo brodiť v hlbokom snehu, sme si cestu skrátili cez asi 40 metrový žľab. Doteraz ďakujem bohu, že sa to s nami nezosunulo.

Po prekonaní žľabu sme sa konečne mohli odviazať, schovať zbrane (čakany) a postupovať k vrcholu. So stúpajúcou nadmorskou výškou stúpala aj rýchlosť vetra nepriamo úmerne s teplotou. Takže na vrchole parádne fúkalo a spolu s wind chill efektom mohlo byť tak dvadsať stupňov pod nulou. Nepriaznivé poveternostné podmienky však boli kompenzované nádherným výhľadom na zimnú alpskú panorámu.

Na vrchole sa nachádzajú až dva kríže, pričom pri tom nižšom končí ferrata – náš pôvodný cieľ (poz. autora: v zime nerealizovateľné), ktorá bola takmer celá pod snehom. Po vrcholových gratuláciách a nejakých fototermínoch sme sa pustili zostupovať. Cesta dolu bola viac o zábave ako zostupe. V hlbokom snehu nebola núdza o saltá, premety, šmýkania a iné športové disciplíny. Cesta ubiehala veľmi rýchlo a po krátkej pauze na chate sme už okolo štvrtej boli pri aute pripravení na cestu domov. Cestou k autu sme sa opäť stretli s našimi priateľmi horármi. Ako my, aj oni sa už vracali domov a na sánkach si viezli streleného kamzíka (asi na guláš), ešte že tých kamzíkov tam bolo ako maku. Takže sme prehodili pár viet, pochválili sme sa úspechom výpravy a pobrali sme sa dole.

Záver

Saeuleck je veľmi pekný kopec, ktorý sa v lete dá stihnúť vyliezť sa jeden deň. V zimnom období je úspech výpravy veľmi závislý od poveternostných podmienok a kvality snehu. O tejto skutočnosti vypovedá aj fakt, že v knihe návštev na chate bol okrem nášho iba jeden termín mimo letnej sezóny (niekedy v novembri) a aj to sa daná skupina dostala iba na chatu. Na druhej strane pohľad na zimnú panorámu zasnežených Álp s azúrovo modrou oblohou stojí za tú námahu.