Svet

Okolo rieky Oslavy

19. 05. 2009
Keď sme vlani plánovali nad mapou náš trojdenný pochod údolím rieky Rokytná, všimli sme si, že v Ivančiciach (pri Brne) sa zlievajú tri rieky. Sú to Rokytná, Jihlava a Oslava. A pretože sa nám vlaňajšia trojdňovka páčila, zamierili sme k rieke Oslave, aby sme sa potúlali okolo nej a poznali tento kraj trampov, chatárov a rybárov.

Predpoveď počasia bola dobrá a tak sme v pondelok 27.4.t.r. vyrazili. Náš cieľ bola obec Uhřínov u Velkého Meziříčí, odkiaľ sme sa chceli cez prírodný park Balinské údolí dostať do Velkého Meziříčí. Lenže človek mieni a upchatá diaľnica mení. A tak sa stalo, že autobus mal asi hodinové meškanie a my sme spoj do Uhřínova nechytili. Preto sme začali priamo vo Velkom Meziříčí. Rieka Oslava tečie takmer okolo autobusovej stanice, lenže my sme museli chytiť žltú značku a tak sme prešli cez most a okolo (akoby naschvál) už otvorenej krčmičky s jedným štartovacím pivkom sme ťahali mestom. Čoskoro sme opustili ulice a rieka Oslava sa už vinula okolo cesty. Po chvíli sme za sebou zanechali aj hlavnú cestu, ale aj tak sme sa ťahali asfaltkou. Ale čo sa dá robiť. Oslava je tu široká už asi 7 metrov. Tečie pomerne plytkým korytom plnom veľkých skál. Hĺbka vody je asi 80 cm.

Pri hájovni Nesměř prechádzame mostom na druhú stranu a už nás víta prvá poriadna hať aj so stavidlom do mlynského náhonu. Po chvíli sa objavujú budovy rekreačného zariadenia u Eliášovej myslivny a náhon končí v búdke, kde voda poháňa malú Kaplanovú turbínu. Personál zariadenia nám ochotne predáva pivko a tak radi chvíľu posedíme a pokecáme. Lesná cesta sa ťahá stále okolo vody a romantika tichej a peknej rieky na nás pôsobí veľmi milo. Občas sa vedľa rieky objaví chata, z ktorej sa dá vyčítať trampská minulosť a keď voda začne vytvárať širšie koryto so stojatou vodou, vieme, že bude nasledovať ďalšia hať s náhonom a po nej zasa mlyn s turbínou. Trasa je bez stúpania a klesania a pôsobí veľmi romanticky.

Postupne míňame Řihákov mlyn a obec Oslavu, kde prechádzame na modrú značku a dostávame sa k Panskému mlynu. Rozsiahle budovy mlynu dávajú tušiť bohatú minulosť a pretože horúčava robí svoje, rozhodujeme sa odbočiť do obce Tasov, kde by mali byť (podľa mapy) dve „hospúdky“. Na rozdiel od mapy, modrá značka vedie po asfaltke až do dediny. Lenže náš pivný sen mizne, pretože „hospúdky“ sú beznádejne a dlhodobo zatvorené. Značka sa točí kdesi dočerta a tak ideme poľnou cestou späť k rieke. O chvíľu už aj schádzame prudko ku korytu Oslavy. Lenže do cesty sa nám stavia uzatvorené súkromné rekreačné zariadenie nejakého zbohatlíka (Hamzúv mlyn) a chodník nás vyvádza okolo plota nad budovy a ohrady s koňmi. Teraz už po zelenej značke prechádzame cez Vaněčský mlyn a osadu Vaneč. Zelenou značkou míňame stále početnejšie chaty na brehu Oslavy a aj opustené zakvitnuté lúky a romantické zákutia. Ďalšia hať a náhon nás privedie k Jeřábkovmu mlynu. Únava sa začína pomaly prejavovať a my sa začíname zasa obzerať po nejakom peknom mieste na spanie. Ale potom si povieme, že to ešte potiahneme a skúsime sa dostať do obce Naloučany alebo Ocmanice, kde by mala byť krčma a kde by sme si mohli dať jedno či tri zaslúžené pivká. O 18.hod. sme na mieste. Lenže asi je tu nejaká chyba v obyvateľstve, pretože v oboch obciach sú krčmy zatvorené. No nič, vravíme si, veď aj bez pivka sa dá.

Prejdeme cez vojenský most a po zelenej najprv okolo rieky a potom lesom začíname pomaly stúpať z údolia Oslavy. Zrazu sa vedľa chodníka objavia tri malé rybníčky u Nezdařilu a za prostredným je starý, ručne robený zrub s hrdým označením K 2, s ohniskom a pekným rovným miestom na prespanie. Viac nepotrebujeme. Prechádzame hrádzkou ku zrubu a je rozhodnuté. Tu budeme dnes spať. Nestaviame ani prístrešok, len celtu na zem a spacáky na ňu. Varím výživnú posilňujúcu polievku a potom aspoň čaj s rumom a večerný oheň je naším spoločníkom. V rybníčku, ktorý máme len asi dva metre od nôh, loví ondatra svoju dennú dávku a ryby vyskakujú z vody ako divé. Obloha je fantastická.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Hoci sme spali priamo pri vode, noc bola pomerne teplá. Vďaka silnému vetru nepadla žiadna rosa. V noci sme vypili všetku vodu a preto ani neraňajkujeme, ale rovno balíme a vyrážame na cestu. Asi za 10 minút sme na štátnej ceste, ale hoci značka ide po nej, my sa spúšťame do Náměšte nad Oslavou po poľnej ceste okolo budovanej skládky odpadu. Vychádzame vedľa garáží a cez mesto sa dostávame k prvému obchodu. Tu si kupujeme raňajky a naberáme vodu. Stále po zelenej prechádzame mestom a potom stúpame hore ulicou až von z mesta. Značka nás vedie k akémusi bezvýznamnému altánu, z ktorého je veľmi obmedzený a nezaujímavý výhľad. Na rozdiel od mapy, značka neprechádza korunou hrádze priehrady na Okareckom potoku, ale spúšťa sa k mostíku cez Oslavu a vzápätí zasa stúpa do obce Zňátky. Tu je úplne vyľudnené. Prejdeme obcou a dostávame sa na polia, a až tu sa nám otvorí pekný výhľad na Náměšťský zámok. Vchádzame do lesa a prekrásnou roklinkou Zňátského potoka s vodopádikmi a skalami zasa schádzame k rieke. Na druhom brehu sú budovy „U Vlasáka“ a neznačená cesta k akémusi mostíku, ktorý ani nie je na mape. My však pokračujeme stále po zelenej značke okolo rieky a potom zasa začíname stúpať historickou cestou (asi hradnou) cez zachovalý starý most nad potokom Hučák. Postupne sa zasa dostávame nad údolie Oslavy až k vyhliadke na odbočke ku Sedleckému hradu. Rieka sa vinie údolím, motá sa v zátočinách doliny a občas na nás zablysne vodnou hladinou.

Využívame turistické odpočívadlo a obedujeme. Asi po tristo metroch narážame na peknú budovu altánu Gloriet. Budova je asi rekonštruovaná, lebo je v dobrom stave. Bohužiaľ však neposkytuje takmer žiadny výhľad, pretože ju už prerástli okolité stromy a asi nie je nikto, kto by sa odhodlal a zrezal nežiaduce stromy. Takto altánok stráca svoj zmysel. Postupne začíname klesať a dostávame sa zasa do prekrásnej rokliny potoka Kotlík. Narážame na trampské táborisko, klesáme až dolu a potom zasa naspäť na vrch doliny a vynárame sa pri loveckom zámočku na Vlčom vrchu. Štyri či päť rekonštruovaných budov, parkovisko s peknými autami a upravené okolie dáva tušiť, že to tu pre chudobu asi nebude. Nezastavujeme sa a prechádzame na modrú značku. Po nej sa spúšťame dosť prudko ku korytu Oslavy. Rázcestník pri zámočku nás síce informuje, že ideme k brodu, ale to si nevšímame a veríme, že tam bude aspoň lávka. Lenže pravda je iná. O 15 minút stojíme na brehu rieky a smerovník ukazuje priamo na druhý breh cez vodu. A tak topánky dolu, priviazať na batoh, poriadnu palicu do ruky a šup sa do rieky. Dno je pokryté veľkými klzkými kameňmi, po ktorých sa vôbec nedá kráčať. Voda nám siaha do polovice stehien a prúd sa nás snaží zvaliť a zvaliť. Pohľadom vyhľadávam miestočká medzi kameňmi, kde je drsný piesok a len to mi umožňuje pomaly sa pohybovať ku druhému brehu. Nohy mi začínajú mrznúť a prsty sa krútia. Ale pomaličky sa dostávam na druhý breh a kamarát mi pomáha z vody. Sedíme na slnku, nahrievame naše staré reumatické čongále a hneď si dáme aj poriadnu rumovú injekciu. Srdce mi búcha, akoby som vystúpil na nejaký ťažký vrchol a normálne som zadychčaný. Ak by ste si aj vy niekedy vybrali túto trasu, tak len vtedy, ak bude nízky stav vody, ako sme mali aj my. A vždy si nájdite poriadnu palicu, alebo radšej dve, ktoré vám úžasne pomôžu pri brodení.

Po usušení a zohriatí pokračujeme po prúde rieky po červenej značke. Rieka je prekrásna, ale je to tu samá chata na chate. Niekde je možné vidieť aj desať chát na sto metroch a to je už naozaj veľmi zlé. Míňame pomník, ktorý postavili miestni chatári britskej posádke vrtuľníku, ktorý v r. 2004 havaroval u rieky pri vojenskom cvičení a dostávame sa na št. cestu u Skřípskeho mlynu. Veľká smerovka ukazuje do údolia, z ktorého sme práve vyšli a informuje, že je to „Udolí strašné žízně“. No každopádne ju už začíname pociťovať. Ešte chvíľu pokračujeme okolo rieky a potom značka zabočí do lesa a začína stúpať. O chvíľu sa dostávame na asfaltku a stále stúpajúc prichádzame k nejakej farme so somárikom a poníkom a tiež velikánskymi fóliovníkmi a veľkou kamennou budovou. Vo fóliovníku pracujú mladé dievčatá a miestni obyvatelia sem prichádzajú autami lesnou asfaltkou nakúpiť nejaké kvety či inú zeleninu. Keď sa ich pýtame, ako je to možné, že uprostred lesov je také veľké záhradníctvo, dozvedáme sa, že to obhospodaruje nejaká náboženská sekta. A naozaj. O chvíľu objavujeme tabuľku informujúcu nás, že ide o vyznávačov zenbudhizmu. Nuž s týmto sa asi nikdy nevyrovnám. Ale čo už narobím. Som starý hríb a nejako to tu už dohnijem. Za záhradníctvom značka v pravom uhle zahýba doprava a lesom stúpame ku zrúcaninám hradu Kraví hora. Prechádzame cez zvyšky dvoch kruhových opevnení a chodník sa už aj norí dolu do lesa a klesá zasa k rieke. Pomedzi chaty schádzame k riečke Chvojnica a asi po sto metroch sme pri moste ku Senoradskému mlynu.

Prechádzame na druhú stranu rieky. Tak, ako aj ostatné mlyny, je aj tento pekne udržiavaný a tiež tu hučí malá turbínka. Trošku si zajeme a potom strmým a úzkym chodníkom nad riekou sa dostávame do chatovej osady Pod Levnovem. Tu sa napojíme na lesnú cestu a zasa prechádzame cez rieku ďalším mostom. Nad nami sa týčia červené skaly so zvyškami Levnovského hradu. Cestou okolo Ketkovského mlynu stúpame lesom až na vyhliadku, odkiaľ nie je takmer nič vidieť, a potom prechádzame na zelenú značku a chodníčkom a neskôr lesnou cestou začíname klesať do obce Čučice, ktorá je v lete útočiskom brnenských trampov. Na hornom konci obce je futbalové ihrisko, kde už miestni borci chystajú táborák na pálenie čarodejníc. Náš cieľ je však krčma. Je 18:30 hod., keď vstupujeme do konečne slušnej krčmy s najpomalšou obsluhou na strednej Morave. Sme tu sami, avšak aj tak dostávame prvé pivo až po asi 15 minútach. No neprajte si tie nervy. Ihneď si objednávame ďalšie a ďalšie atď., veď sme sa pachtili celý deň v páľave a vo vetre a pitný režim je sviňa. Ten nás tak skoro nepustí. Naviac sa v krčme vznáša úžasná vôňa pečeného mäska na cesnaku a my sa dozvedáme, že miestni starší si objednali pečené kolená. No to je pre nás rana. Hltáme sliny a potom radšej po niekoľkých dobre mienených pivkách opúšťame krčmu a schádzame k rieke. Vzhľadom na to, že je utorok, sú chaty opustené a preto si vyhliadneme chatu s peknou a takmer uzatvorenou teraskou a už sa tam aj usídľujeme. A znovu: dobrá polievočka, čajík s rumom, ale tentokrát bez ohňa. Zaspávame ako malé bábätká.

Ráno je zamračené, ale neprší. Presne, ako bola aj predpoveď. Kvalitne a mocne poraňajkujeme, posilníme ranný čaj zvyškom rumu, zbalíme sa a opúšťame naše útočisko. Vraciame sa na zelenú značku. Okolo roklinky vystupujeme lesom na chodník, ťahajúci sa takmer vrstevnicou a zrazu cítim, že mi na plešinku padá pár kvapiek dažďa. Ale čo, nech si padá, možno, že ma to omladí. A tak kráčame lesom a občasné výhľady do údolia nás nadchýnajú. Rieka sa točí v meandroch údolia a len prebytok chát kazí úžasný dojem z krajiny. Chodník postupne klesá a klesá a nakoniec vychádzame na dne údolia a rieka tečie zasa okolo nás. Pár trampských osád s rituálnymi ohniskami, a posledná hať so skalnou stenou, pri ktorej stojí osamelý rybár. A potom už sa objavujú veže mestečka Oslavany. Jedna je kostolná a iné sú banské veže z historického obdobia ťažby čierného uhlia, ktoré sa tu ťažilo až z hĺbky 1500 m. Vchádzame do mestečka cez most, kde sa lúčime pohľadom s našou kamarátkou, riekou Oslavou. Na námestí stojí veľký potravinársky obchod, ktorý ihneď okupujeme a potom autobusom odchádzame domov, aby sme si odniesli v srdci kus striebra od rieky Oslavy.

Romantika tejto krajiny je nesporná. Hoci náročnosť pochodu a terénu je nízka, zážitok z trasy môže byť veľmi pekný. Povedal by som, že je to trasa pre tých, ktorí chcú niekoho uviesť do stavu chodcov či turistov. Aj keď mapa je krajne nespoľahlivá, orientácia v teréne je ľahká a treba si uvedomiť, že v tejto krajine ešte nezačala turistická sezóna a že pravdepodobne sa všetko v lete zlepší. Ale treba aj počítať s tým, že v lete budú chaty okolo rieky oveľa viac obsadené a že to už potom vôbec nebude také romantické, ako sme to zažili my. Jednako, putovanie okolo takýchto riek je niečím iným, ako sme navyknutí a myslím si, že nie vždy musíme putovať vysokými hrebeňmi či chrbtami hôr, aby sme zažili romantiku v pravom slova zmysle. A tak sa už teraz tešíme na budúcoročný pochod okolo rieky Jihlavy, či ako sme ju nazývali v našich mladých rokoch, Jihlávky, ktorú sme párkrát aj splavili.

Fórum 5 príspevkov
Okolo rieky Oslavy 21/05/09 12:22 5 príspevkov
Najnovšie články
 
Príbeh Ako sme rybárčili na Turci Keď nedávno skončila doba „temna“ a začala éra obrody, konečne sme sa mohli beztrestne stretnúť na pive v našej krčme. Síce len na terase, ale aj tak. Bolo to radostné, pretože sme všetci prežili napriek tomu, že sme nad 70 … » celý článok dnes Boro Tomis Príbehy
Basecamp Špeciál s tipmi na túry vo Vysokých a Západných Tatrách Turistická sezóna sezóna vo Vysokých a Západných Tatrách už začala. Množstvo turistických chodníkov, ktoré boli sedem mesiacov uzatvorené, je opäť k dispozícii návštevníkom. V ... » viac včera Soňa Mäkká Basecamp
PR Jaskyniarska škola pre verejnosť po deviaty krát v Malých Karpatoch Už po deviaty krát sa otvoria brány jaskyniarskej školy určenej pre záujemcov o kras. Jaskyniarsku školu pre Vás pripravujú jaskyniarske skupiny Speleo Bratislava a Speleoklub Trnava. Ide o ... » viac 16/06/21 sponzorovaný článok Začíname
Najnovšie články autora
 
Príbeh Ako sme rybárčili na Turci Keď nedávno skončila doba „temna“ a začala éra obrody, konečne sme sa mohli beztrestne stretnúť na pive v našej krčme. Síce len na terase, ale aj tak. Bolo to radostné, pretože sme všetci prežili napriek tomu, že sme nad 70 … » celý článok dnes Boro Tomis Príbehy
Príbeh Pustovník Johan Schádzali sme po krásnej víkendovej trojdňovke zo Suchého na Chatu pod Suchým a tešili sme sa na stretnutie s našimi kamarátmi chatármi. A tiež sme sa tešili na horcovú a pivo a tiež na ... » viac 12/02/21 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Trnčičkové víno Ten rok to vôbec nevyzeralo na biele Vianoce, ale asi dva dni pred sviatkami začalo mrznúť a začal padať sneh A to tak silno, že nám bolo jasné, že si asi celkom slušne užijeme naše ... » viac 31/12/20 Boro Tomis Príbehy
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Okolo rieky Oslavy 21/05/09 12:22 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Českomoravská vrchovina
  • Počet dní
    • 3
  • Vzdialenosť
    • 60 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Nocovanie
    • 2
  • Voda
    • studne v chatových osadách
  • Doprava
    • autobus
0.5 (0.25)