Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Banská Bystrica - Kremnické Bane

Každý rok si naplánujem putovanie z nejakého význačného bodu Slovenska na ďalší tak, aby som si mohol zároveň spraviť aj vlastný graf. Tento rok som sa rozhodol putovať zo stredu Európy na stred Slovenska a to v troch voľných dňoch začiatkom mája. Oslovil som známych, ktorí sa so mnou chystajú v júli do Švajčiarska. Nazbieralo sa nás sedem, no ako tradične, v deň odchodu som zostal sám. Tri noci som spal v Banskej Bystrici u bratranca Petra, ktorý sa ponúkol robiť mi aj spoločníka na trase.

Vzdialenosť
25 km
Prevýšenie
+984 m stúpanie, -600 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 01.05.2009
Pohoria
Kremnické vrchy
Trasa
Voda
prameň Želiarec, Králiky, chata Borinka, chata Pod Skalkou, krčma v B. Bystrici a Kremnických Baniach
Nocľah
Banská Bystrica
Doprava
autom z Bratislavy do B. Bystrice, vlakom Kremnické Bane – B. Bystrica
SHOCart mapy
» č.1093 Kremnické vrchy, Poľan (1:50.000)

1. deň

Banská Bystrica, Tulská ulica – Pri vojakovi – Suchý vrch – Králiky – Bystrické sedlo – Skalka – Krahule – Kremnické Bane

Peter s dcérou Mirkou a jej priateľom sa rozhodli mi robiť partnerov na túre, avšak až od Králikov, kam sa vyviezli autobusom. Mňa ráno autom zaviezli na začiatok modrej značky pri konečnej trolejbusu na Tulskej ulici. Deň sa ukazoval byť slnečný a napokon boli také všetky tri dni.

Vykročil som po lúke hore kopcom. Na pravej strane sa rozprestierali záhrady a dolu v rannom opare paneláky Banskej Bystrice s panorámou vrchov. Široko ďaleko žiaden turista a tak to bolo po celý deň, s výnimkou Skalky, kde sme stretli cykloturistov. Za 25 minút som dokráčal k pamätníku neznámeho vojaka zo SNP, pri ktorom je pekný, nový altánok. Slnko už zvíťazilo nad ranným chladom. Lesíkom som prišiel na asfaltku so smerovníkom Želiarec. Pod zákrutou sa nachádza celkom výdatný prameň.

Po asfaltke som došiel onedlho k súkromnej Pony farme na Suchom vrchu. Koníky som vonku nevidel a tak som pokračoval ďalej. Nezlákala ma ponuka vyhliadkového okruhu, nakoľko som nevedel, koľko mi to potrvá na Králiky a nechcel som, aby Peter dlho čakal. Na obzore sa ukázala koruna Kremnických vrchov aj s vysielačom na Skalke.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Poľnou cestou som po lúke zišiel k vodnej nádrži Mútne (Mútnô). Na jej brehu je asi symbolický hrob Nándora Pála. Ktovie, utopil sa tu? Trošku do kopca a po veľkej lúke som došiel k rozostavanej stavbe bývalých maštalí. Dva strážne psiská sa rozbrechali ani divé a tak som ju moc neskúmal. V lese som prekročil potôčik a za chvíľu sa objavili prvé chaty na Králikoch. V zákrute cesty, oproti žltej chate je vo svahu prameň. Na malom hlinenom námestíčku je stĺp s kravskou lebkou a k oblohe sa zdanlivo blízko vypína vysielač na Skalke. Vo svahu nad štrkovou cestou som objavil Chatu Borinka.

Keďže sa blížil čas obeda a ja som dosť rýchlo došiel na Králiky, rozhodol som sa naobedovať. Chatár vstal od novín, ktoré čítal na lavičke pred chatou a ochotne mi dal pečiatku, načapoval kofolu a sľúbil dobrú kapustnicu. Kým sa ohrievala, trošku sme debatovali. Dosť bol znechutený z toho, že hoci je pekne a sú tri dni voľna, žiadni turisti sa neukázali. Zavolal som Petrovi, ktorí práve vychádzal z Králickej tiesňavy a bol prekvapený, že som už na Králikoch. Dohodli sme sa, že sa najem a stretneme sa na chate nad zjazdovkou. Obed mi chutil a tak som s novým elánom vykročil za nimi. Po ceste som došiel k autobusovej zastávke "U Ruskov" a prudko sa zvrtol doľava. Po krátkom stúpaní som došiel pod zjazdovku. Na nej už stúpali nedočkaví spoluturisti, ktorí si telefónom overovali, či tá postavička dolu som ja. Nenaháňal som ich. Ukázali sa totiž krásne spätné výhľady na vrchy v okolí Banskej Bystrice a tak som sa kochal a fotil. Napokon som vyšiel na cestu, ktorá ide cez zjazdovku a po nej som došiel k rozostavanej lanovej dráhe.

Vošiel som do lesa, pričom zelená šla vľavo a modrá doprava. V stúpaní som konečne dobehol Petra a mohli sme kráčať spolu. Skokanský mostík bol nad Králikami bol síce voľakedy dokončený, no ešte pár rokov a bude definitívne po ňom. V betónových garážach pod jeho odrazovou hranou sa však celkom slušne dá prespať. Začalo Petrom sľubované prudké stúpanie do Bystrického sedla. Roztrhli sme sa a mladý zmizol v diaľke. Nechcel som Petra s Mirkou opustiť, no napokon som nevydržal ich pomalé tempo a odkráčal som aj ja.

Prekvapil ma pekný altánok v Bystrickom sedle. S pomocou eurofondov ich tu niekoľko vybudovali a turisti i bežkári majú z nich iste radosť. Tu som počkal ostatných. Keď došli, pokračovali sme k nádhernému výhľadu na skalu a svet ležiaci akoby pod našimi nohami. Zasnežené Nízke Tatry, jarnou zeleňou odeté ostatné okolité vrchy. Po dosť dlhej foto pauze sme konečne pokračovali k vysielaču na Suchej hore-Skalke. Peter hovoril, ako by bolo vynikajúce, keby tu spravili rozhľadňu na konštrukcii pre rôzne zosilňovače. No to asi Telekomunikácie nedovolia.

Na lúke pri vrcholovej stanici novej sedačkovej lanovky sme stretli skupinu cyklistov, ktorí, hromžiac na vedúceho, tlačili bicykle do kopca. Dlho sme zase obdivovali svet pod nami, no napokon sme vykročili zjazdovkou dolu k novopostavenému relaxačnému centru. Tu sme sa tak zarozprávali, že kráčajúc po ceste lesom sme zistili, že niet značky. Nerobili sme z toho vedu a ukázalo sa, že aj tak nás doviedla k zjazdovke nad Krahulami. Zišli sme po nej k reštaurácii Stred Európy. Potom už asfaltkou cez dedinu mierne do kopca a z neho už bolo vidno Svätojánsky kostolík pri pamätníku Stred Európy. Peter ešte chvíľu váhal nad možnosťou vyliezť na kopec Trnovník, z ktorého je vraj nádherný výhľad, no nohy a dcéra ho presvedčili, že sa mu nechce.

Mnísi práve otvorili kostolík a tak sme si ho mohli pozrieť. Potom som poprosil Petra, aby ma odfotil pri geografickom strede Európy a dobre som sa zabavil pri fotení Prameňa Európa s veľkou 1 € mincou na múriku prameňa.

Keďže čas odchodu vlaku do Turčianskych Teplíc sa neúprosne blížil, museli sme rázne vykročiť dolu asfaltkou. Trnovník s krásnymi rôzne zelenými stromami som si aspoň odfotil a boli sme dolu v Kremnických Baniach. Na stanici som poprosil výpravcu o pečiatku a napokon bol z toho celkom príjemný rozhovor. Dokonca nás poprosil o radu, čo postaviť do tradičného trávnatého kruhu vedľa budovy stanice.

V Turčianskych Tepliciach sme prestúpili na rýchlik do Banskej Bystrice a na stanici nás milo prekvapila parná lokomotíva Čiernohronskej železničky. Tá práve oslavovala 100 rokov existencie. Mysleli sme, že sa ňou v sobotu odvezieme do Chvatimechu, no šla neskoro a nechytili by sme autobus do Osrblia.

Pokračovanie putovania bude publikované o týždeň.

Fotogaléria k článku

Najnovšie