Snehová pustatina

Ešte 3 týždne po páde lavíny (25. 3. 2009) dosahovala výška nánosu na niektorých miestach až 20 metrov a celková plocha lavíny mala rozlohu takmer 47 futbalových ihrísk. Tri týždne v živote lavíny je ale príliš dlhá doba a v tom čase už z nej bola len taká „neškodná“ snehová pustatina plná špiny a zvyškov dreva. Lavínu – zabijaka, tú naozajstnú bielu smrť, ktorú som videl „deň po“, nepripomínala už ani náhodou. Ostane už len v mojej mysli ako jeden z najemotívnejších zážitkov môjho života a určite sa budem odteraz v zimných horách viac báť. Kto nevidel, neuverí. Skutočné množstvo snehu bolo nepredstaviteľné, veď len výškové rozdiely medzi jednotlivými prúdmi boli aj desaťmetrové.

Veľkonočný nápor zvedavcov

Televízia, noviny, časopisy a internet spôsobili mediálny ošiaľ a každý chcel to „čudo“ vidieť na vlastné oči. Prvú zaťažkávaciu skúšku prežila Žiarska chata počas Veľkej noci, keď v prekrásnom počasí zamierili do doliny stovky, možno tisícky ľudí z celého Slovenska a aj z okolitých európskych krajín. Až takýto nápor nikto nečakal a zastihol chatu nepripravenú. Personál chaty spolu s brigádnikmi z radov horskej služby, športovcov a priaznivcov chaty horko ťažko stihol za 2,5 týždňa od pádu lavíny odstrániť najväčšie škody a ako tak vytýčiť a upraviť prístupovú trasu na chatu po lavínisku, keď sa do doliny dovalili také masy ľudí, na aké sú zvyknutí možno na Morskom oku v Poľsku, ale nie v tejto doline. A to ani za normálneho režimu a nieto ešte v situácii, keď lavína znemožnila normálne zásobovanie chaty. Chata praskala vo švíkoch a nebyť brigádnikov odvolaných z brigády, personál by zrejme skolaboval. Horšie ale bolo, že sa vyjedli zásoby potravín a vypilo toľko piva a nápojov, že nastal akútny problém, čo ďalej? Pred zimou sa chatár snaží maximálne predzásobiť, pretože v zimných podmienkach na snežnom skútri je to už problematickejšie a o hodne nákladnejšie ako s terénnym autom. Teraz bolo treba pendlovať po lavíne, kde bol problém prejsť aj na pešo, s neustále sa meniacim profilom trasy vďaka topeniu snehu a s nekonečným odstraňovaním prekážok. S každým teplým jarným dňom sa navyše blížil koniec aj tejto vymoženosti a bolo jasné, že skúter už cez neustále sa vynárajúce vývraty viac neprejde. Chata sa aj s tým nakoniec dokázala vysporiadať a to vďaka neuveriteľnej obetavosti ľudí, ktorým na jej osude záleží.

Maká celá dedina

Nová Žiarska chata bola slávnostne uvedená do prevádzky v septembri 2006, o čom písal článok Žiarska chata zrekonštruovaná. Čo ale v jeho článku chýba, je pohľad do zákulisia zrodu chaty. Žiarska chata je srdcovou záležitosťou veľkej časti miestneho obyvateľstva, ktoré ju považuje za svoj druhý domov, a má sieť priaznivcov aj po celom Slovensku a aj v Českej republike. Jej vlastníkom je TJ Družba Smrečany – Žiar, bežná dedinská TJ, akých sú u nás stovky. Nevlastní ju tak nijaký „zlatokop“, ktorého jediným cieľom je zodrať vás z kože. Skialpinistu a vysokohorského turistu najlepšie pochopí človek tej istej krvnej skupiny a možno preto sa tu ľudia cítia tak dobre. Šikovnosť ľudí z dedinskej telovýchovy zorganizovať veľké podujatia typu Skialpfest, Bokami Západných Tatier alebo Vysokohorský duatlon vyplýva z obrovského entuziazmu dobrovoľníkov, keď maká celá dedina, celý Liptovský Mikuláš a pomáha aj celý Liptov. Vďaka entuziazmu existuje aj nová chata – vďaka schopnosti ľudí okolo chaty zohnať peniaze na výstavbu, vďaka odvahe TJ zobrať si úver v banke na dofinancovanie infraštruktúry a taktiež vďaka schopnosti motivovať priaznivcov chaty, lebo bez stoviek brigádnikov by Mekka slovenského skialpinizmu zrejme už nestála. Stará chata dosluhovala a nebolo iného východiska, iba postaviť novú. Nová chata bola vďaka nadšeniu ľudí postavená v rekordne krátkom čase od konca apríla do začiatku septembra 2006, čo je výsledok ako z inej planéty. Akcie typu národ sebe sa totiž v dnešných komerčných časoch už príliš nenosia. Preto, keď chatu takmer zmietla lavína storočia, viacerým ľuďom nebolo všetko jedno.

Sprístupňovanie cesty

Žiarska chata sa na svojich ľudí môže kedykoľvek spoľahnúť a jednoducho zabrali aj teraz. Prvou veľkou prekážkou bola lavína z Baranca zo žľabu Bystrô, ktorá prehradila cestu kúsok nad chatkami Zora a Zoja. S pomocou ťažkej techniky sa ju podarilo prebagrovať a tak sa sprístupnila cesta pre autá až po začiatok storočnej lavíny. Po lavíne sa už na skútri nedalo a tak nastúpili brigádnici – nosiči, ktorí podobne ako na vysokotatranské chaty vyniesli hore zhruba 5 ton potravín a rovnaké množstvo materiálu na opravu chaty. Opäť bezplatne a v neuveriteľne náročných podmienkach. Nosiči síce prechodne zachránili chatu, ale bolo jasné, že nie je možné pasívne čakať na roztopenie lavíny. Počas letnej sezóny by nosenie problém so zásobovaním chaty určite nevyriešilo. Najťažšie je vždy začať a tak tomu bolo aj teraz. Prebiť sa cez čelo storočnej lavíny bol naozaj ťažký oriešok, lebo v niekoľko metrov vysokej vrstve zmrznutého snehu boli prekrížené hrubé stromy z lesného porastu v rubnom veku. Trvalo zhruba 10 dní, kým sa UDS-ka prehrýzla cez prvých cca 200 metrov do lesného úseku nezasiahnutého lavínou a potom ďalej cez 4. kilometer až po začiatok poslednej zákruty poniže chaty, kde stálo kedysi odpočívadlo. Na konci mája a na začiatku júna sa prudko ochladilo, hrebene pokryl sneh a do hôr sa vrátila zima. To spomalilo ďalšie roztápanie lavíny. Napriek tomu sa zdalo, že sprístupnenie cesty už nebude veľký problém. Už len prekopať sa na druhú stranu potoka cez poslednú zákrutu cesty, vyčistiť povrch od skál a letná turistická sezóna sa môže začať. Dokonca aj vrstva snehu pod masou dreva vyzerala byť už iba taká symbolická. Že to nebude až taká sranda, zistil bagrista na menšom type stroja už po niekoľkých dňoch. Výška snehových mantinelov rýchlo dosiahla 6 – 7 metrov a jednoducho sa nechytal. S každou lyžicou nabratého snehu musel cúvať celú vybagrovanú trasu, lebo ho nebol schopný vysypať nabok. Navyše v snehu bolo utopené také množstvo dreva, ako keby išlo o vopred pripravenú, poslednú pascu. A tak musela v piatok 5. 6. 2009 opäť nastúpiť stará, dobrá a hlavne silnejšia UDS-ka. Lavína pripravila ďalšie prekvapenie v podobe prelomeného mosta ponad Smrečianku. Letná turistická sezóna je pred dverami a bez prístupovej cesty na chatu to je problém, ktorý budú riešiť nosiči.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ďalšie škody

Storočná lavína ale nespôsobila problémy iba chate. Chata horskej služby Alpina, ktorá bola postavená v roku 1974 a ktorú počas celej svojej existencie neustále ohrozovali lavíny zo svahu Krasno v úbočí JV rebra Príslopu, dostala definitívne K. O. a v dohľadnej dobe asi skončí. Lavína tak vážne narušila jej statiku, že pri pohľade zozadu zvonku boli jej steny zjavne do oblúka. Lavína zničila aj most cez potok a turistický rázcestník. Symbolický cintorín našťastie dostal iba symbolický zásah a lavína tým možno chcela iba naznačiť, kto je v doline skutočným pánom. Do jeho opravy sa už pustil chatár s pomocníkmi. Trafostanica pred chatou so svojou poškodenou strechou a zničená meteostanica Strediska lavínovej prevencie vítajú návštevníkov chaty ako memento udalostí, ktoré sa tu v zime udiali. Až s odstupom času po zlepšení lavínovej situácie zistili „lavinári“, že aj ich druhú meteostanicu pod Hrubou kopou zmietla lavína zo žľabu medzi Hrubou kopou a Troma kopami. A pritom sa zdalo, že stojí na celkom bezpečnom mieste! Hlavu v smútku majú aj miestni vlastníci lesných pozemkov v doline – urbárnici. To, čo sa postupne vynára z lavíny, ani zďaleka nepripomína drevo, skôr spúšť vhodnú akurát tak do štiepkovača alebo na palivo. Náklady budú veľké a výťažnosť malá. Navyše lavína nebrala ohľad na vlastnícke práva a zmietla stromy tak, ako sa jej chcelo. V doline totiž pôsobia urbariáty dvoch obcí – zo Žiaru v ľavej časti doliny a z Veternej Poruby na pravej strane pod Barancom, pričom ich od seba oddeľuje hranica v podobe potoka Smrečianka. Budú sa musieť o drevo nejako podeliť. So spracovaním dreva plánujú začať čo najskôr, aby sa zabránilo šíreniu podkôrneho hmyzu. Našťastie v porovnaní napr. so Zadnou Tichou dolinou sú vývraty v Žiarskej doline naletené lykožrútom zatiaľ iba minimálne, čo je pozitívna správa.

Obchádzka po starej ceste

Ani v diskusii toľko obávaná voda nespôsobila žiadnu pohromu, svoju cestu pod lavínou si vyhlodala úplne nenápadne a nijaký turista sa našťastie do útrob lavíny neprepadol. Veľkú zásluhu na tom malo aj neustále kontrolovanie a vyznačovanie prístupovej trasy na chatu. V súčasnosti je prístup na chatu presmerovaný z asfaltky na tzv. starú cestu, nakoľko sa na ceste pracuje a vo veľkom sa aj pracovať bude, akonáhle sa začne spracovávať kalamitné drevo. Ak sa doteraz nikomu nič nestalo, dúfajme, že šťastie dolinu neobíde ani v budúcnosti. Riziko je naozaj veľké a len máloktorý návštevník si ho reálne uvedomuje. Zatiaľ si lavína vybrala iba jedinú daň – v torze lesa pod svahom Krásno našli miestni turisti raticu z kamzíka, ktorý v nej zrejme zahynul.

Budúcnosť Žiarskej chaty

A čo bude ďalej so Žiarskou chatou? O odpoveď som požiadal Mira Dzurošku, ktorý sa 1. 5. 2009 oficiálne stal novým chatárom a nahradil dlhoročného a turistami obľúbeného chatára Miroslava Matejku, ktorý odišiel na zaslúžený chatársky dôchodok. Verím, že bude jeho dôstojným nástupcom a určite na to má všetky predpoklady. Bol až doteraz predsedom TJ Družba Smrečany – Žiar a ide o skúseného horolezca, skialpinistu a dobrovoľného člena Horskej služby. Manažoval aj výstavbu novej chaty, takže ju má dokonale prekuknutú. Aj keď sa bezprostredne po lavíne zdalo, že chata obišla len s drobnými škrabancami, ukázalo sa, že situácia je vážnejšia. Lavína zasypala prístrešok pred vchodom do chaty, nadvihla ho a tým polámala krokvy tejto časti strechy. Popri tom popraskala škridla, ktorú bude treba vymeniť – odhadom ide až o 2,5 tony. Bude potrebné odokryť celý prístrešok a príslušnú časť strechy a urobiť všetko nanovo. K tomu všetkému treba ešte vymeniť aj poškodené dvere a okno a keď sa poráta všetko dokopy, odhadovaná škoda dosiahne okolo 250 000,- Sk (cca 8 300,- €). K tomu treba prirátať náklady na prevádzku ťažkej techniky pri bagrovaní lavíny, zvýšené náklady na prevádzku v obmedzených podmienkach, takže problémov je na začiatok viac než dosť.
Nepomohla ani mizerná zimná sezóna a do úvahy treba zobrať aj špecifické podmienky prevádzky Žiarskej chaty, ktorú udržuje pri živote najmä letná turistická sezóna. Za dobrú zimnú sezónu sa tu totiž považuje výsledok aspoň s vyváženým pomerom príjmov a výdavkov. Vykurovanie elektrickou energiou je nákladné a treba kúriť aj počas častých výpadkov návštevnosti zavinených zhoršením lavínovej situácie, keď býva dolina uzavretá, no a drahé je aj zimné zásobovanie snežným skútrom. Žiadny veľký biznis sa tu nekoná, musí vás to jednoducho baviť a musíte mať pocit, že to robíte pre ľudí. Navyše každý, kto sa pozrie na okolie chaty zhora a uvidí torzo lesa, ktoré zabránilo zničeniu chaty, pochopí, že tentoraz to bolo naozaj naposledy a každá ďalšia lavína už zmetie chatu. Nejaká verzia lavínovej zábrany bude nevyhnutná a to si vyžiada ďalšie financie. Dňa 17. 5. 2009 bol preto založený obdivovateľmi, sympatizantmi a priateľmi Žiarskej chaty a Žiarskej doliny fond na financovanie škôd spôsobených storočnou lavínou . Za týmto účelom bola v jedálni chaty umiestnená pokladnička, do ktorej môžu návštevníci chaty prispieť hocijakou sumou podľa vlastného uváženia. Rovnako bol vo VÚB, pobočka Liptovský Mikuláš zriadený bankový účet č. 2596861854/0200, na ktorý môže prispieť každý, komu nie je ďalší osud Žiarskej doliny a Žiarskej chaty ľahostajný. Každý finančný príspevok poukázaný na zmiernenie obrovských, storočných škôd bude vítaný a ak máte záujem pomôcť, toto je v súčasnosti ten najlepší spôsob. Čo sa dalo urobiť brigádnicky, to sa už urobilo. Teraz už pomôže len ťažká technika a tú treba zaplatiť, iná možnosť momentálne nie je. Viac informácii na webe TJ Smrečany – Žiar.

Nové možnosti

Všetko zlé je na niečo dobré. Lavína otvorila nové priestory a poskytla nové pohľady. Ničím nezakrytý výhľad na rozložitý masív Ďumbiera z terasy chaty je jednoducho úžasný a ak ste doteraz márne hľadali signál mobilného operátora v okolí chaty, teraz zavoláte svojim blízkym pohodlne spoza stola počas popíjania kávičky v lone prekrásnej vysokohorskej prírody. A aj zdevastované dno doliny má svoje čaro a pre prírodu to neznamená žiadnu veľkú pohromu. V horách je to jednoducho tak a všetko má svoj zmysel, aj keď sa nám to nové nemusí páčiť. Príďte sa o tom presvedčiť.

Ing. Pavol Gavlák
Strážca Správy TANAP-u – Žiarska dolina
Liptovský Mikuláš

Súvisiace témy

Žiarska chata po rekonštrukcii
Lavína storočia v Žiarskej doline
Cesta na Žiarsku chatu konečne prejazdná
Web Telovýchovnej jednoty Smrečany – Žiar

Titulná fotografia: Klamlivý obraz - pod povrchom je stále veľa snehu (28. 5. 2009), autor fotodokumentácie Pavol Gavlák

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek