Trasa

Smolenice (vlak) - Smolenice, obec (lesná správa) - park pod Smolenickým zámkom - rázcestie Vlčiareň - Nad Vlčiarňou - Pod Veterlínom a späť

Vlčiareň

Vystupujeme z vlaku na železničnej stanici v Smoleniciach a prvé, čo upúta náš zrak, je zahalený hrebeň Zárub. Dúfame, že Iľko a jeho ústav opäť v predpovedi zlyhá. Pridávame do kroku a onedlho kráčame popri kostole, neskôr míňame jazierko pod Smolenickým zámkom a odbočujeme doľava na žltú značku. Ideme po nej, až prídeme k Vlčiarni, odkiaľ pokračujeme po modrej značke zhruba desať minút. Vychádzame na čistinku, kde nám skríži cestu zelená značka vedúca z Jahodníka do Čertovho žľabu. Pred nami sa vynoria tri neznačkované lesné cesty (vhodné aj pre cykloturistov). Vyberáme si „zlatú“ strednú cestu, ktorá je veľmi pohodlná, nie sú na nej skoro žiadne prevýšenia.

Roháč

Miestami v priesekoch vidíme, ako sa ranný opar dvíha a začína vykukovať slniečko. Na ceste zbadáme vzácneho roháča. Žiaľ, naše prvé foto stretko s týmto nádherným chrobákom sme si predstavovali úplne inak. Tento skončil svoju životnú púť pod kolesami nejakého dopravného prostriedku.

Starožitnosť v lese

Asi po štyridsiatich piatich minútach, odkedy sme vkročili na neznačkovanú cestu, prichádzame k miestu, kde sa chodník stáča asi o 180 stupňov. Tu odbočíme vľavo na trávnatý hrebienok, po ktorom prechádzame medzi starými dubmi a do piatich minút stojíme zoči-voči tomuto legendárnemu expresu. Je už síce starý a hrdzavý, ale je skvelé vidieť hlboko v lese tento vrak. Zostala tu z neho väčšia polovica a tá druhá sa vraj nachádza neďaleko Vlčiarne. Natíska sa otázka, za akých okolností a kedy sa sem dostal? Kto a ako ho tam mohol dopraviť? Odpovede na tieto otázky netušia ani miestni obyvatelia. Určite však stojí za to spraviť si výlet a obzrieť si túto starožitnosť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Návrat

Po prehliadke a fotení sa vydávame na cestu späť, na ktorú nám svieti krásne slnko a po Iľkovej predpovedi ani chýru, ani slychu. Plní dojmov dumáme, kedy sa vyberieme hľadať druhú časť tohto unikátu.

Pár faktov

Tieto motorové vozne radu M283.0 (prvá fotografia v galérii) zakúpili Slovenské železnice počas druhej svetovej vojny v Maďarsku. Do prevádzky boli uvedené v letnom grafikone 1942/43. Prvýkrát vyšiel na trať 5. júla 1942. Premával každý deň po trase Bratislava - Poprad-Tatry. Cesta mu trvala 4.45 hodiny. Vzhľadom na nízku kapacitu vozňa (64 miest) bol od začiatku povinne miestenkový. Lístok v roku 1942 stál 151,- Korún slovenských a miestenka 10,- Ks. Jeho maximálna rýchlosť bola 110 km/h.

Zdroj a viac info tu.