Trasa

Vlčí Vrch – Žítková priehrada – Hutiská – Rozepře – Bašta – Na Koncích – Čerešienková – Javorník – Grófová – Lipovec, Rokytka – Horné Srnie

Vlčí Vrch

Je júlová sobota 5.30 h ráno a ja vstávam a teším sa túru, ktorú som si naplánoval cez týždeň. Mojím dnešným cieľom budú Biele Karpaty a súčasťou plánovanej trasy je aj túra po moravskej strane pohoria. Rýchlikom sa dostávam do Trenčína. Prechádzam na autobusovú stanicu, ktorá je hneď vedľa železničnej a zisťujem čas a miesto odjazdu autobusu na Vlčí Vrch (za Hornou Súčou). Na konečnej vystupujem sám a hneď sa mi priamo po vystúpení z autobusu naskytne krásny pohľad na moravskú stranu Bielych Karpát, na oblasť v okolí dediny Žítková. Je asi 9.20 h a moja túra sa môže začať. Rýchlo nachádzam modrú značku, ktorá by ma mala viesť k prvému cieľu - Žítková priehrada už na moravskej strane. Spočiatku váham, ktorým smerom sa po modrej značke vybrať. Našťastie po pár metroch ma jedna pani usmerňuje a vďaka nej vyrážam k smerovníku Vlčí Vrch a po modrej značke smerom na Žítkovú. Podľa údaju na tabuli táto časť trasy by mala trvať len asi 25 minút.

Blúdenie pred Žítkovou priehradou

Idem po poľnej ceste a urobím aj pár záberov smerom na moravskú stranu. Vchádzam do lesa a zisťujem, že pohybovať sa ňom nebude až také jednoduché. Cesta je veľmi rozbahnená, muselo tu asi deň predtým riadne liať. Musím sa vyhýbať mlákam a dávať si pozor pri schádzaní lesom, aby som sa nepošmykol. Nedajbože sa mi niečo stane a nenájde ma tu ani divá sviňa. Vlčí Vrch je v nadmorskej výške 600 m n. m. a Žítková priehrada 390 m n. m. Takže klesanie je niečo cez 200 výškových metrov. Po chvíli vychádzam na poľnú cestu, ale nevidím modrú značku. Tak pokračujem po poľnej ceste, ale značky nikde. Rozhodnem sa vrátiť a idem pomedzi obydlia a chaty, ale modrá značka opäť nikde. Dokonca prekračujem aj hranice a motám sa okolo hraničných kameňov, raz som na Slovensku, za chvíľu v Čechách, ale modrá značka akoby sa pod zem prepadla. Poľná cesta je riadne rozbahnená a popri nej sa nachádza množstvo dreva a kmeňov stromov. Rozhodnem sa ísť k poslednej modrej značke, pri ktorej sa vychádza na rozbahnenú poľnú cestu. Zrazu oproti cez cestu vidím úzky chodník a pri ňom modrú značku. Vydýchol som si a pokračujem po úzkom chodníku medzi stromami a popri plote k potôčiku. Hneď vedľa je hraničný kameň a ja preskakujem cez potôčik a zároveň skáčem aj do Česka.

NCH Moravské Kopanice

Po chvíli som pri Žítkovej priehrade. Nie je veľká, skôr mi pripadá ako rybník. Pri brehu je zakotvený dokonca aj čln. Urobím pár fotiek na priehradu a okolité lesy. Z priehrady už pokračujem po žltej značke po asfaltovej ceste. Po asi 0,5 km som na bode Žitková – rekreačné stredisko. Nachádza sa tu chata Janka, kde sa dá okrem ubytovania aj občerstviť, ako informuje tabuľa pri ceste. Súčasťou chaty je aj reštaurácia. Mám so sebou aj nejaké drobné české koruny, ale pokračujem ďalej, veď som ešte len na začiatku túry a mám za sebou len asi 4 km, navyše občerstvenie mám v batohu a aj plnú fľašu minerálky. Pokračujem po úzkej asfaltovej ceste popri žblnkotajúcom potôčiku a zakrátko po ľavej strane spozorujem medzi stromami prekrytý prameň vody, dokonca aj so šálkou na pitie. Moja trasa pokračuje ďalej po úzkej asfaltovej ceste a zakrátko po pár sto metroch som pri značke Hutiska. Značenie na smerovníkoch na moravskej strane je v kilometroch, takže sa snažím prepočítavať údaje na hodiny a minúty. Trasa, po ktorej idem, je súčasťou náučného chodníka Moravské Kopanice. Po trase sú umiestnené tabule s informáciami o faune a flóre tejto časti Bielych Karpát. Prechádzam okolo prírodnej rezervácie Hutě (12,22 ha), nachádzajúcej sa na severozápadných svahoch Vlčieho vrchu. Dá sa do nej dosať lávkou ponad potok. Je tu aj informačná tabuľa o tejto prírodnej rezervácii.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Rozbahnená cesta lesom na hranicu

Kráčam ďalej a asfaltová cesta sa mení na kamennú a po asi 500 m smerujem po žltej značke doľava do hlbokého lesa. Po pravej strane zurčí potok a cesta po chodníku lesom je samé blato a mláka, takže sa im musím vyhýbať a dávať pozor. Na jednom mieste prekračujem potok a stúpam mierne do kopca. Dostávam sa na značku Rozepře. Tu si dávam dolu bundu a občerstvím sa minerálkou a horalkou. Na mojej mape značku Rozepře nevidím, nie je zaznačená, ale zo smerovníka sa dozvedám, že ak budem pokračovať ďalej, po 3 km by som mal doraziť na rázcestie Bašta a odtiaľ je len 0,5 km križovatka turistických ciest Na koncích. Odtiaľ už vedie červená značka na Javorník.
Pokračujem teda ďalej a po pár minútach narazím na hraničný kameň. Odteraz ma sprevádzajú tieto hraničné kamene až za Javorník. Turistický chodník je miestami poriadne rozbahnený, vidno aj stopy po cykloturistoch. Po asi 2 km sa dostávam k značke Bašta, rázc. a odtiaľ je to už len asi 0,5 km k dôležitej križovatke turistických ciest Na koncích.

Odpočinok Na koncích

Tu žltá značka končí. Moja trasa bude pokračovať už po červenej značke na Javorník. Križuje sa tu aj zelená značka, ktorou sa možno dostať na českú stranu do Šanova a na slovenskú stranu do Hornej Súče. Je tu lavička, kde si sadám a občerstvujem sa. Asi 200 m po zelenej značke smerom na českú stranu je za lúkou v lesíku aj prameň vody. Cesta k prameňu je dobre označená, tak sa tam idem pozrieť a urobím si fotku. Vraciam sa späť a zaujme ma informačná tabuľa o zaujímavostiach okolia. Veľmi ma zaujal článok na informačnej tabuli, ktorý opisuje šanovskú haváriu. Ešte po príchode domov z túry som zisťoval na internete okolnosti tejto tragédie. Na sklonku 2. svetovej vojny sa práve nad Bielymi Karpatmi odohrala letecká bitka medzi americkými bombardérmi a nemeckú Luftwaffe. Cieľom Američanov (2. bombardovacia skupina) bola rafinéria ropy v Přívoze a ostravské nádražie, kde Nemci sústreďovali vojenskú techniku pre východnú frontu. Za nejasných okolností došlo k zdržaniu poslednej 20. letky. Nacistické lietadlá zostrelili niekoľko amerických bombardérov. Jeden z nich, lietadlo B-17G, havaroval nedaľeko tohto miesta. Zahynulo tu 9 letcov. Padákom sa zachránil iba jeden člen posádky, veliteľ lietadla Thayne L. Thomas, ktorý dopadol medzi stromy. S pomocou miestnych obyvateľov prekročil slovenskú hranicu. Zo Slovenska sa potom dostal späť do USA. Množstvo autentických predmetov z tejto udalosti na nachádza v Mestskom múzeu v Slavičíne alebo priamo v neďalekom Šanove. Neďaleko asi 1 km po zelenej značke smerom do Šanova sa nachádza aj pamätník Letecké srdce, ktorý pripomína túto udalosť.

Na Javorníku

Po oddychu pokračujem po červenej značke, vedúcej po hranici ďalej smerom na Čerešienkovú. Turistický chodník je klasicky samé blato, už ma to neprekvapuje. Tu niekde konečne stretávam aj prvého turistu dnes, ktorý ide opačným smerom. Odkrývajú sa mi pekné výhľady na moravskú stranu. Prechádzam okolo miesta Peňažná. Je to miesto, kde sa stretávajú obyvatelia z oboch strán hranice. V auguste každoročne od roku 2000 sa tu uskutočňuje Medzinárodné česko-slovenské stretnutie na Peňažnej. Je tu množstvo drevených lavíc a stolov. Pokračujem ďalej a dostávam sa na Čerešienkovú (758 m n. m.). Na Javorník je odtiaľto 2 km, čiže asi pol hodinka. Smerom na Javorník sa mi naskytne aj pekný výhľad na slovenskú stranu. Je 13.00 h a ja dosahujem po krátkom stúpaní najvyšší bod dnešnej trasy - Javorník 783 m n. m. Vrchol sa nachádza medzi stromami, takže výhľad z neho nie je možný. Je tu aj informačná tabuľa o tejto oblasti. Sadám si na drevenú lavicu a vyťahujem z batoha chlebíky a schuti sa najem a doplním tekutiny. Z vrcholu je ďalej možnosť pokračovať po červenej značke na českú stranu k Vlárskemu priesmyku cez Svatý Štěpán, alebo pokračovať po hraničnom hrebeni, po modrej značke, ktorá sa asi po 1,5 km odkláňa viac doprava pred Hladným vrchom a smeruje do údolia riečky Vlára na slovenskej strane. Tá preteká aj Horným Srním. Mojím cieľom je teda Horné Srnie, odkiaľ mi ide vlak. Informácia na smerovníku udáva do Horného Srnia 3.30 h, ale podľa údajov, ktoré mám z internetu, by táto trasa mala trvať o hodinu menej. Horné Srnie je z vrcholu Javorníka vzdialené cez 10 km. Po asi 20 minútovom oddychu sa teda vydávam na posledný úsek. Trasa by mala postupne klesať.

Džungľa a krásne výhľady za Grófovou a pri Lipovci

Najskôr teda pokračujem po hrebeni po modrej značke, po čase sa odkláňa a ja sa nadobro lúčim s hraničnými kameňmi, ktoré ma sprevádzali dlhú časť trasy. Po pol hodine sa dostávam na dlhú lúku, je to Grófová. Kúsok opodiaľ z lúky sú krásne výhľady na okolie Bielych Karpát. Tu ma však prekvapí značenie, ktoré nie je prehľadné a dá mi zabrať, aby som sa zorientoval. Navyše časť trasy vedie cez miesta, ktoré sú zatarasené spadnutými malými stromami a konármi, takže prekliesniť sa cez ne dá zabrať a strácam aj čas. Paralelne vedie aj poľná cesta. Rozmýšľam, že sa vydám po nej, ale nakoniec nechcem riskovať, že opustím modrú značku. Pripadám si ako Sandokan, ktorý sa kliesni v džungli kdesi v Malajzii. Už len mačeta mi chýba. Po mordovaní sa cez popadané konáre nakoniec vychádzam na lúku a odmenou mi je krásny výhľad na okolité vrchy. Spoznávam aj vrcholky Vršateckých bradiel. Na druhej strane lúky vidím modrú šípku, tak sa tam vydám. Prechádzam cez les a po chvíli sa dostanem na rozsiahle lúky, odkiaľ sú úžasné výhľady na okolité vrchy a taktiež aj na Považie a Strážovské vrchy. Medzi lúkami je pár stromov a pod nimi turistická značka Lipovec Rokytka 623 m n. m. Je 14.45 h a podľa informácie na smerovníku je do Horného Srnia 1.30 h. Veľmi sa mi odtiaľto nechce ísť ďalej, je tu naozaj krásne. Urobím pár fotiek a pohnem sa ďalej cez lúku do lesa.

Horné Srnie – cieľ túry

Ostáva mi posledných asi 5 km. Väčšinou zostupujem lesom, posledné asi 2 km sú dosť náročné a zostupovanie dá zabrať aj kĺbom. Dostávam sa z lesa a naskytne sa mi pohľad na Horné Srnie, Nemšovú a Dubnicu nad Váhom. V pozadí sú kopce Strážovských vrchov. Prechádzam pori chatovej oblasti a vchádzam do dediny. Modrá značka ma zavedie na most cez riečku Vlára a na druhú stranu až k malej vlakovej stanici. Je 15.45 h. Moja dnešná túra sa končí a ja si sadám na lavičku na stanici a dopĺňam tekutiny. Pozerám sa na moje zablatené tenisky a snažím sa ich trošku vyčistiť, ale nedarí sa. Budem musieť vydržať byť humusákom až domov. Asi o 20 minút prichádza malý motorový vláčik a ten ma zavezie do nedalekej Trenčianskej Teplej. Spokojne nasadám a veziem sa domov.

Zhrnutie

Trasa, ktorú som absolvoval v tejto časti Bielych Karpát, bola veľmi zaujímavá. Aj napriek blúdeniu na hraniciach pred Žítkovou priehradou alebo kliesneniu sa cez popadané stromy za Grófovou, či blato, ktoré ma sprevádzalo, môžem vyhlásiť, že sa mi túra páčila. Zaujímavý bol prechod cez moravskú stranu, taktiež miesta v okolí Na koncích a v neposlednom rade aj úžasné výhľady z lúk v okolí Lipovca. Celková trasa mala cez 25 km a trvala mi asi 6,5 h. Takže verím, že sa ešte do Bielych Karpát znovu čoskoro vrátim. Je tu čo obdivovať.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek