Búrky a blesky obzvlášť patria medzi tie prírodné javy, ktoré ľuďom naháňajú najväčší strach. Doteraz o búrkach a bleskoch poznáme zarážajúco málo informácií. Jedno je ale isté – stretnúť búrku niekde na túre v horách nie je to, prečo väčšina z nás chodí do prírody. Tak ako všade, zvyknú blesky udierať do najvyššie položených predmetov, pretože elektrický náboj z oblakov si hľadá najkratšiu cestu ako sa rýchlo vybiť. Špecialitou hôr je však to, že blesky udierajú nie vždy do vrcholov. V niektorých oblastiach sú blesky priťahované kovovými rudami v podloží hôr, čiže sa môže ľahko stať, že blesk miesto do vrcholu udrie do úbočia.V horách sa mení počasie omnoho rýchlejšie a častejšie než je väčšina bežných ľudí z civilizácie zvyknutá. Práve preto by si mal každý, kto ide na túru zistiť predpoveď počasia. Jasná obloha ráno totiž neznamená, že celý deň bude pekne. Búrky sú v našich končinách bežné prevažne v lete a na jar. Vo väčšine prípadov sa začínajú až po obede. To je spôsobené tým, že slnečné žiarenie práve v týchto hodinách spôsobilo odparenie množstva vody. Odparený vlhký vzduch stúpa hore a rýchlo sa ochladzuje, vodná para sa začína zrážať. Kvapky vody poháňa ďalej vzostupný prúd, umocnený zmenou skupenstva pary na vodu a neskôr na sneh alebo krúpy. Pri tomto procese vznikne búrkový mrak – na podiv, ku vzniku nie je potrebný dlhý čas. Niekedy môže stačiť aj pol hodiny. Vrchná a spodná časť búrkového mraku majú rôzne elektrické náboje. Stret rôzne nabitých častíc spôsobuje blesk, čiže uvoľnenie naakumulovanej energie. Vzduch v bezprostrednej blízkosti sa ohreje na obrovskú teplotu a exploduje. Tak následne vzniká jav známy tiež ako hrom. Z fyzikálneho hľadiska nám tieto dva javy môžu v prírode dopomôcť k poznaniu ako ďaleko sa od nás búrka nachádza. Ak počítame rozdiel časov medzi bleskom a hromom, tak každá sekunda je 350m, čiže každé 3 sekundy sú asi 1km. Ak sa búrka v priebehu 5 minút priblížila na polovicu svojej predošlej vzdialenosti, pohybuje sa veľmi rýchlo a je nesmierne dôležité nájsť čo najskôr vhodný úkryt. Nezabudni, že väčšina bleskov preskočí iba medzi oblakmi a tým bezprostredne neohrozuje ľudí.

Čo teda robiť počas búrky?

Ak máte taký strach z búrok ako ja, tak treba v prvom rade konať s rozvahou. Zásah človeka bleskom je jav pomerne vzácny. Väčšina ľudí úder prežije. V horách sa však človek búrke s radosťou vyhne. Najprv by mal dbať na to, aby nebol najvyšším bodom na okolí. Čo najskôr klesnúť do údolia alebo sedla. Nie vždy je to však zrealizovateľné bez hrozby zablúdenia uprostred lesa. To sa obzvlášť týka národných parkov, kde je pohyb mimo značených trás zväčša zakázaný. Každopádne ak ide o život nezostáva zrejme nič iné. Ukrývať sa pod stromy – hlavne tie najvyššie, alebo osamotené – či stožiare elektrického napätia sa neodporúča. V lese sa snaž sa nájsť čo najnižšie položené miesto. V slovenských horách sa nachádza dosť horských chát ako aj iných stavieb, zrubov a pastierskych kolíb, ktoré poskytnú strechu nad hlavou a trochu bezpečia. Je preto celkom dobrý nápad preštudovať si trasu ešte pred jej začiatkom a zistiť, kde budú podobné budovy po ruke. Jedným z najlepších úkrytov pred búrkou je auto, keďže každé je faradayovou klietkou. Ak sedíš vo vnútri mal by si byť v 100% bezpečí, aj keď do auta udrie blesk. Ak ťa zastihne búrka na nechránenom mieste, alebo nebodaj nad pásmom kosodreviny, odporúča sa prečkať ju v podrepe s nohami pri sebe a rukami na kolenách. Blesk, ktorý si hľadá najjednoduchšiu cestu, prejde pri najhoršom končatinami. Nezabudni, že všetky kovové veci, ako napr. tyče na stan, baterka mobilu, fotoaparát, či kovové súčasti výstroja sú magnetom na blesky. Faktor telefonovania za búrky je doteraz veľmi diskutabilný, údajne by telefonovanie mobilným telefónom nemalo byť nebezpečné (to by som však neodporúčal skúšať). Veci, hlavne tie kovové, je dobré uložiť čo najďalej od seba, podľa možnosti tak aby zbytočne nezmokli.Na Slovensku umierajú ročne jeden až dvaja ľudia na zásah bleskom. Mnoho z tých, ktorých blesk usmrtil by žili, ak by im bola včas poskytnutá pomoc: umelé dýchanie a masáž srdca. Blesk totiž spôsobuje zástavu srdca. Na to aby človeka spálil, prechádza telom príliš krátko. Elektrický prúd spôsobí okrem zástavy srdca aj poškodenie nervovej sústavy a nervových zakončení, čiže ľudia zasiahnutí bleskom trpia nepríjemnými bolesťami rôznych častí tela, ktoré sa liečia komplikovane a zdĺhavo.Nezabudni, že omnoho nebezpečnejší, než zranenie alebo usmrtenie bleskom, je lejak sprevádzajúci búrku. Premočí oblečenie, čo vyústi do rýchlej straty telesného tepla – tzv. hypotermia. Vo vyšších polohách sa môže skončiť podchladením alebo dokonca smrťou.

Súvisiace články

Čo všetko (ne)viete o zrážkach
Historické extrémy počasia na Slovensku
Vígľaš – najmrazivejšie miesto Slovenska
Návšteva meteorológov (Malý Javorník)

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]