Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Hrebeňovka Veľkej Fatry cez Smrekovicu

Viackrát odkladané putovanie Veľkou Fatrou začalo s príchodom prázdnin nadobúdať konkrétne kontúry. Veľa ale nechýbalo, že sa neuskutoční vôbec, pretože môj spoluchodec Feri si vymyslel srdcovú príhodu. Podľa felčiarov, len vďaka turistickej kondícii sa neskončila tragicky. Preto vďaka vám, hory, lesy...

Vzdialenosť
55,7 km
Prevýšenie
+2507 m stúpanie, -2592 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
4 dni
Obdobie
leto – 21.07.2009
Pohoria
Veľká Fatra
Trasa
Voda
Horný Harmanec-bufet pod Túfnou, Kráľova studňa-hotel, Chata pod Borišovom, Horský hotel Smrekovica, sedlo Ploskej, Vlkolínske lúky, Vlkolínec, Ružomberok-Biely Potok
Nocľah
Horský hotel Kráľova studňa, Chata pod Borišovom, Horský hotel Smrekovica
Doprava
Banská Bystrica - Horný Harmanec, polesie (prímestská linka MHD)
Ružomberok, Biely Potok (MHD, bus) - Ružomberok (vlak, bus)/Banská Bystrica (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1084 Veľká Fatra (1:50.000)

1. deň

Horný Harmanec, polesie – Veľký tunel – Nad Túfnou – Pod Krásnym kopcom - Košarisko - Horský hotel Kráľova studňa – Pamätník SNP – Horský hotel Kráľova studňa

Po nocľahu v Banskej Bystrici sa sunieme ulicami mesta v trojici (Feriho manželka Milka ako anjel strážny) na Strieborné námestie s riadne naloženými batohmi na niekoľkodňové putovanie. Odtiaľ sa prímestským autobusom (predtým linka MHD) dostávame Harmaneckou dolinou až do Horného Harmanca, polesie. Neďaleko konečnej zastávky sa nachádza bufet s možnosťou občerstvenia.

Po cca 200 metroch odbočujeme z hlavnej cesty na lesnú a po zelenej značke stúpame smer horský hotel Kráľova studňa. Prvý kilometer viac stojíme, ako pochodujeme. Triediareň guľatiny s maštaľou pre lesnícke ťažné kone, tisina s najväčším počtom prirodzene sa vyskytujúceho tisu v Európe, sfinga s mačacou hlavou, kaskády v potoku popri ceste a portály tunelov, to sa nedalo nezastaviť a nefotografovať. Výsledok – rýchlosť pochodu 1 km = 1 hodina. Veď sa nikam neponáhľame.

Pri smerovníku Veľký tunel nás dobieha terénne osobné auto. Od jeho vodiča sa dozvedáme, že v rámci podpory programu Živé chodníky 2009, vyhláseného Nadáciou Ekopolis a spoločnosťou TOYOTA a OZ Nový kumšt z Banskej Bystrice vyčistilo TZT č. 5435 až po smerovník Nad Túfnou, zároveň preznačkovali chodník v celej dĺžke a postavilo tri informačné tabule a tri altánky. Ide o jeden z víťazných projektov pre rok 2009. Po niekoľkominútovom rozhovore sa lúčime a odbočujeme z cesty na lesný chodník. Po pár desiatkach metrov krátka zastávka pri prvej infotabuli a altánku a stúpame lesom ďalej. Prechádzame popri jaskyniach Dolná a Horná Túfna, bez odbočenia z chodníka, aby sme nerušili ich ekosystém. Kratšia zastávka je až pri smerovníku Nad Túfnou, kde končí les a sme znova na lesnej ceste. Tu je druhá infotabuľa s popisom a fotografiami jaskýň, druhý altánok a malý prístrešok, asi tak pre dvoch ľudí, bez podlahy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po pretiahnutí pokračujeme vo výstupe a sledujeme prvé výhľady do okolitej krajiny. Po šotoline sa kráča ľahšie, ako po hrboľatom chodníku, preto chôdza rýchlejšie ubieha. Pri smerovníku Pod Krásnym kopcom je ďalší prístrešok aj s podlahou, pre 4-5 ľudí, ale s poriadnou zásobou odpadkov. Znova krátka zastávka a pokračujeme v pochode. O cca 50 metrov, ktoré sme klesli, musíme znova vystúpiť a aj niečo navrch. Neďaleko smerovníka Košarisko je tretí altánok. Tu sa nám skoro nepodarilo nájsť žlto značený chodník do Turčianskych Teplíc – riadne zarastený húštinou. Nákladné autá, ktoré okolo nás prechádzali, sú neklamným dôkazom, že horský hotel je ešte stále v rekonštrukcii a rovnako aj budova bývalej koniarne, ktorá sa nachádza pod ním. To sa nám aj potvrdilo po príchode k hotelu, kde sme mali zaistený prvý nocľah.

Po oneskorenom obede a predčasnej večeri ideme pred spaním na zdravotnú prechádzku k pamätníku SNP na kopci s lyžiarskym vlekom oproti hotelu. Neďaleko pamätníka sa nachádza veľká koliba s lavicami na spanie pre cca 8 ľudí, ohniskami v kolibe, aj pred ňou a poriadnym množstvom odpadkov. Po pár fotozáberoch priestranstva a zapadajúceho slnka sa vraciame k hotelu. Osvetlenie zatiaľ ešte nefunguje, svieti sa len sviečkami a tesne pred večierkou sa zapína agregát.

2. deň

Horský hotel Kráľova studňa – Kráľova studňa, prameň – Krížna – Frčkov – Ostredok – Suchý vrch – Koniarky – Chyžky (Kýšky) – Chata pod Borišovom

Už ráno môžeme konštatovať, že dnešná trasa nám dá poriadne zabrať, pretože celý čas pôjdeme v otvorenom priestore, bez kúska tieňa a slnka bude až, až. Deň začíname výstupom na Krížnu. Prameň Bystrica nad hotelom, ktorý míňame, bol skôr vhodný pre dobytok, ako na pitie pre ľudí. Voda nedefinovateľnej kvality a farby, tiekla len cícerkom, preto sa zastavujeme len pri tretej infotabuli, ktorá informovala o jeho toku rovnomennou dolinou až do Hrona v Banskej Bystrici.

V polovici výstupu na vrchol stretávame pár z Bratislavy, ktorý už včera v hoteli hľadal informácie o pomníčku tragédie spolužiakov spred 32 rokov – na Silvestra 1977. Vŕtalo nám to hlavou všetkým trom, prečo práve teraz, preto sme sa rozhodli zastaviť pri pomníčku aj my. Tu sme zistili dôvod. Bystričan Jano Šipkovský sa narodil 24. júla. Po vzdaní úcty pokračujeme vo výstupe. Hoci sme už prekročili výšku 1500 m n. m., slnko na nás poriadne praží. Či práve preto? Kým fúka vetrík, človek si to ani neuvedomuje, čo je veľmi zradné. Na vrchole nás potešilo, že sú takí turisti, akí sa našli v KST Vibrama Malachov, ktorí tu osadili nový smerovník, za čo im patrí veľká vďaka.

Po niekoľkominútovom oddychu, nastupujeme na Veľkofatranskú magistrálu, smer Ploská. Najskôr bezmenný vrchol po pravej strane, vysielajúci rázsochu Dlhého grúňa, potom vľavo Frčkov a po hodine sme na Ostredkoch. Tu si dávame dlhšiu prestávku na doplnenie kalórií. Zostup k Suchému vrchu je ešte príjemný, ale pokračovanie k salašu pod Suchým vrchom už dvakrát nie. Stále bolo potrebné hľadieť pod nohy, aby najmä na voľných kameňoch nedošlo k úrazu. Pri salaši je nielen pohyb, ale aj stany. Podľa mapy tu má byť aj prameň. Nezisťovali sme, či tam je a či má dostatok vody, pretože je mimo našej trasy.

Z teploty nad 33 °C začína na nás, aj pri dodržiavaní pitného režimu, doliehať únava, preto cez Koniarky a Chyžky (Kýšky) prechádzame bez zastavenia (nie sú tu smerovky) a snažíme sa byť pod Ploskou čo najskôr. Miesto výstupu na vrchol, pokračujeme traverzom po modrej, kde je na dvoch miestach možnosť doplnenia vody, vyvierajúcej na západných stráňach Ploskej.

Dnešnú trasu končíme na Chate pod Borišovom. Turistov je tu prekvapujúco veľa, hoci je stred týždňa a takisto aj záujemcov o nocľah. Vďaka telefonickému zaisteniu, my traja tento problém nemáme, takže nemusíme využívať „služby“ salaša Dve sestry alebo aj Sestričky. Chata nemá elektrické osvetlenie, preto si veci na noc pripravujeme ešte za svetla. Po akej–takej večeri a jednom orosenom sa začína prejavovať nielen únava, ale aj mierny úpal a tak po ošetrení boľavých miest ideme rýchlo spať.

3. deň

Chata pod Borišovom – Ploská – sedlo Ploskej – Čierny kameň, pramene – Južné Rakytovské sedlo – Severné Rakytovské sedlo - Tanečnica – Močidlo – Horský hotel Smrekovica

Teplota oproti včerajšku má podľa meteorológov ostať aj dnes nezmenená. V tretí deň pochodu preto dostávajú prednosť dlhé rukávy, aj dlhé nohavice. Pravdepodobne oneskorene. Pri výstupe na Ploskú, do nás riadne „udiera“ vietor. Čím sme vyššie, tým je prudší. Pri symbolickom hrobe sa preto ani nezastavujeme. Poznáme ho z minulého roka. Na križovatke turistických chodníkov tiež neriešime dilemu smeru ďalšieho pochodu, ale odbočujeme doľava, do sedla Ploskej a pokračujeme smer Smrekovica. Po prekročení vrcholu sa vietor umúdril.

V závetrí začíname sledovať aj okolité výhľady a popri tom sa aj dohadovať, ako sa ten ktorý kopec volá. Celá severná strana Ploskej je bohatá na pramene. S prvým sa stretávame už po desiatich minútach od prekročenia vrcholu. Po smerovník sedlo Ploská sme ich narátali minimálne sedem a za sedlom ďalšie.

S klesaním sa blížime k NPR Čierny kameň. Prechádzame lesom s členitým terénom. Musíme aj tu stále hľadieť pod nohy, pretože koreňov, skál a vodných stružiek je na každom kroku neúrekom a chodník je ešte ako húsenková dráha – raz hore a raz dole. NPR končí pri smerovníku Grúň. Na horských lúkach za ním dolieha na nás znova páľava. Cez Minčol neprechádza turistický chodník jeho vrcholom, ale traverzom, kde je veľmi nebezpečný úsek sutín v dĺžke cca 50 metrov. Ako – tak je jeho prechod bezpečný len za suchého letného počasia. Traverz je aj okrem toho dosť členitý. Zostup k Južnému Rakytovskému sedlu prechádza znova holinami s väčšími alebo menšími skupinami stromov. V jednej z nich sa zastavujeme na doplnenie kalórií a poobedňajšiu siestu.

Rakytov sa dá „zdolať“ priamym výstupom a zostupom cez vrchol alebo traverzom, lesnatým terénom, žlto značeným chodníkom až po Severné Rakytovské sedlo. Tak ako vlani ma aj toho roku, „vytočili“ smerovky na tomto stanovišti. Stále sú v dezolátnom stave, aj z roku 1977. Ďalej zeleno značený chodník pokračuje k vrchu Tanečnica, okrajom chráneného územia Skalná Alpa až k samotnému vrchu s týmto názvom. Tu začína strmý výstup, približne do dvoch tretín kopca. Odtiaľ pokračuje turistický chodník pastvinami až k smerovníku Močidlo. Pár desiatok metrov od neho je Horský hotel Smrekovica s možnosťou ubytovania a stravovania. Túto možnosť využívame aj my traja. Po troch dňoch pochodov s teplotami nad 30 °C dostali naše telá poriadne zabrať, preto nás veľmi potešila akcia hotela, umožňujúca využitie výrivky a masážneho kresla vo fitnescentre.

4. deň

Horský hotel Smrekovica – Vojenská zotavovňa Smrekovica – NPR Jánošíkova kolkáreň – Nižné Šiprúnske sedlo – sedlo pod Vtáčnikom – Pod Sidorovom – Vlkolínec – Ružomberok, časť Biely Potok

Po nočnom lejaku sa umúdrilo aj slnečné žiarenie, čiže teplota klesla o pár stupňov a pochod po otvorených priestranstvách je znesiteľnejší. Prvé kilometre stúpame smerom k areálu Vojenskej zotavovne a hotelu Smrekovica. Po krátkom vydýchnutí pokračujeme vo výstupe ďalej, na Malú Smrekovicu, ktorá je už súčasťou NPR Jánošíkova kolkáreň, odkiaľ sú veľmi pekné výhľady na Malú Fatru a Nízke Tatry.

Na lúkach, striedaných lesným porastom, začali dozrievať prvé čučoriedky, čo nás zabrzdilo na viac minút. S povzdychom však musíme ukončiť hodovanie a pokračovať k Nižnému Šiprúnskému sedlu. Tu stretávame „pána hôr“, našťastie len na náprotivnom úbočí Maďarova. Macko nám však doprial len pár minút na pozorovanie a znova sa skryl do okolitých húštin.

Od križovatky červeného a zeleného chodníka začína nepríjemný zostup lesom cez skaly, korene a rôznu nízku zeleň až pod Vtáčnik. Výstup do sedla je v čase obeda, preto sa zastavujeme pri stole a laviciach asi 100 m od smerovníka, na doplnenie energie a šálku voňavej kávy.

Zostup k smerovníku Pod Sidorovom je po makadamovej až asfaltovej lesnej ceste. Asi po 30 minútach vidíme studničku s tečúcou vodou. Pár desiatok metrov od nej sa z cesty odbočuje doprava, do lesa a chodníkom k Vlkolinským lúkam. Z lúk je výhľad na Málinô Brdo a hotely Malina a Skalka. Neďaleko výstupu z lesa sa nachádza smerovník a salaš. O pár metrov ďalej je prístrešok s lavicami a ďalšia studnička. Na smerovníku však chýba žltá smerovka do Vlkolinca. Správny smer zisťujeme podľa pásových značiek a na ďalšom smerovníku.

V osade, zaradenej do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, putovanie Veľkou Fatrou končíme. Po hodinovej prehliadke tejto živého skanzenu – pamiatková rezervácia ľudovej architektúry a uhasení smädu pivom a kofolou zostupujeme ešte do miestnej časti Ružomberka – Bieleho potoka, odkiaľ nás diaľkový autobus vezie späť do Banskej Bystrice. Tu dávame poslednú bodku za naším štvordňovým putovaním.

Záujemcovia o kompletnú fotodokumentáciou si môžu pozrieť 184 záberov.

Fotogaléria k článku

Najnovšie