Trasa

Bánovce nad Bebravou - vodná nádrž Prusy - sedlo nad Zeleným údolom - Dubnička - Trebichavské sedlo - sedlo Mely - Slatina nad Bebravou (bivak) - Slatinka nad Bebravou - Krásna Ves - sedlo Veľké lúčky - Rumpálový závrt - Petrova Lehota - sedlo Trubárka - sedlo Lúčky - Soblahov (bivak) - Trenčín

1. deň

Chvíľu po desiatej hodine opúšťame Bánovce nad Bebravou, keď sme si v poslednej krčme na sídlisku dali jedno štartovacie pivko a prevliekli sa do kraťasov. Je naozaj veľmi teplo. Žltou značkou opúšťame mesto a okolo zvyškov termálneho kúpaliska a vodnej nádrže Prusy sa dostávame na lesný chodník. Pri priehrade bolo plno mládeže, ktorá mala asi nejaký školský deň v prírode. Zatiaľ čo sa na nás pani učiteľky usmievali, ôsmačky a deviatačky statočne pofajčovali na lesnom chodníku, čím úplne jasne dokazovali, že sú už dospelé a múdre.

Chodník len veľmi opatrne stúpa lesom a je to skôr prechádzka ako túra. Asi za poldruha hodinky opúšťame žltú značku a po modrej klesneme do obce Dubnička. Prejdeme obcou a stočíme sa do malej zaburinenej dolinky. Po chvíli značka zabočí vľavo a tu už začína pekné stúpanie. Výhľadov takmer niet, zato slniečko sa snaží pripomenúť nám, že ešte dnes je leto a jeseň začína až zajtra. Les sa mení. Z listnatého sa stáva ihličnatý a borovice rozvoniavajú krajom. Dostávame sa do Trebichavského sedla, ale nepripomína nám to žiadny smerovník, len križovanie značky so zelenou. My však pokračujeme ďalej.

Stúpanie už skončilo a začíname pomaly klesať. Niektoré úseky vedú cez zlepencové sute s borovicami a nám to silne pripomína terén okolo Dobrej Vody v Malých Karpatoch. Okolo 17. hodiny sme v sedle Mely a rozhodujeme sa, že pre dnešok končíme. Minula sa nám všetka voda a horúčava tiež urobila svoje. No a napokon, nemáme sa kam náhliť. A tak sa zo sedla spúšťame do obce Slatina nad Bebravou. Po ceste míňame pekné kempové miesto. V dedine nás víta krčma a úžasne vychladené pivo. Posedíme, popijeme a keď si naberieme vodu, stúpame zasa naspäť smer sedlo Mely, k nášmu vyhliadnutému kempu. Spacáky len rozhodíme pod borovice, navaríme poriadnu večeru a keď sa chystáme zapáliť večerný oheň, začne znieť dolinou jelenia ruja. Jelene ručia zo všetkých strán. Podľa hlasu identifikujeme aspoň 7-8 kusov a to najmä z masívu Baske. Je to úžasný koncert, ktorý trvá až do rána. My však opúšťame oheň okolo polnoci a tak nám jelenia ruja je tentokrát uspávankou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

2. deň

Po raňajkách sa zasa spúšťame do dediny, dopĺňame vodu a asfaltkou sa dostávame nad obec Krásna Ves, kde sa zasa napájame na modrú značku. Okolo vodárne stúpame pekným lesom až na výhľad na Bukovinskej skale. Ešte chvíľu sa motáme chodníkom a o 11. hodine sme pri chatke blízko sedla Veľké lúčky. Na terase chaty si uvaríme kávičku a dáme niečo sladké. A potom ešte asi 70 m a sme na asfaltke. Tu je križovatka značiek a my prechádzame na zelenú značku. Okolo viacerých chát prechádzame cez lúky a les, až sa dostávame k Rumpálovému závrtu.

Drevená ohrada nad 16 m hlbokou vápencovou krasovou jaskyňou a varovanie pred nebezpečím je čerešničkou na tejto trase. Kúsok nad závrtom je maringotka s otvorenými dverami. Sú tam štyri postele, gauč, piecka, stôl a stoličky a všetko je to posiate myšincami. No a ako perlička je na stole krabička s canabisovými tyčinkami. Nuž majú to zložité tí jaskyniari.

My však pokračujeme lesom a zasa klesáme dolu k potôčiku Machnáč pod Bukovinou. Tu si robíme obednú prestávku. Je to jediný prameň po ceste, lenže my ešte vodu máme a vieme, že onedlho budeme v obci Petrova Lehota a tam si doplníme zásoby vody. Okolo potôčika sa dostávame až ku štátnej ceste, ktorú len pretneme a už aj stúpame zarasteným chodníkom rovno hore na hrebienok. Poviem vám, že nie je nič lepšie na rozprúdenie krvi ako krátke nohavice a tričko v kombinácii s metrovou žihľavou a malinčím. Našťastie to netrvá dlho a o chvíľu sme už na lesnej ceste. Pretože počet vysypaného smetia okolo cesty rýchle rastie, je nám jasné, že sa blížime ku civilizácii.

Ešte minieme zahnusené jazierko, prešmykneme okolo polí cez hrebienok a pred nami je Petrova Lehota. Hneď od začiatku nám to bolo podozrivé. Nikde nikoho, ani nohy, ba čo viac, ani psi nebrešú, kohúty nekikiríkajú, cirkulárky nezavýjajú a ani miešačky nehrkocú. Len ticho a horúco. Samozrejme, obchod pri kostole zatvorený, žiadna výveska o otváracej dobe a spýtať sa nie je koho. Lenže my potrebujeme vodu. A tak pomaly stúpame dedinou a až takmer na konci vidíme dvor s kozami a tam akéhosi uja. Keď si však pýtame vodu, tak nedostávame nič, len radu, že ak ideme na Trenčín, tak za obcou sú dve skvelé studničky a tam je vody dosť.

Stúpame v horúčave lúkami, až sa z nás dymí a vody nikde. Pot sa z nás len tak leje a keď prídeme do sedla Trubárka, šmahom vypijeme všetku vodu a prechádzame na modrú značku. Teraz už lesom v peknom ľahkom teréne pomaly začíname klesať až do sedla Lúčky. Prídeme k rázcestníku, ktorý je označený ako sedlo Lúčky a na ňom je ešte aj smerovka, ktorá hovorí, že sedlo Lúčky je až o 15 minút ďalej. A tak ešte chvíľu potiahneme a dobre robíme. V skutočnom sedle Lúčky je veľký kríž, táborisko s drevom a paličkami na opekanie, knihou návštev a turistický prístrešok. A je tu tiež pamätná tabuľa, ktorá pripomína bývalých osadníkov v tomto sedle. Posedíme, pokecáme s cyklistami, ktorých sem prichádza pomerne dosť a potom sa spúšťame rovno zo sedla po neznačkovanej (škoda) peknej ceste priamo do obce Soblahov.

Po chvíli sa dostávame na asfaltku a tou prúdia celé skupiny bikerov. My sa spúšťame priamo cez polia do obce a o hodinku sme v Soblahove. Naše kroky mieria priamo do veľmi peknej reštaurácie „Hostinec u Ondreja“ a niekoľko dobre mienených pív a úžasný guláš nám vylepšuje aj tak dobrú náladu. Je to naozaj veľmi pekná reštaurácia s veľkým dvorom a skvelou kuchyňou a ja ju všetkým odporúčam. Naviac, mali sme šťastie na akciu piva Steiger a tak za 50,- centov pijeme 12-ku ako nič. Ale večer sa blíži a my sa zasa vraciame späť do lesa a hľadáme nejaké pekné miesto. O polhodinku už sme pri ohnisku v borovicovom lese a je nám fajn. Večerný oheň nemôže chýbať.

3. deň

Ráno sa vydávame neznačenou cestou nad Soblahovom a takmer na konci obce vstupujeme na našu milú asfaltku. Sme mimo mapy a preto radšej šliapeme asfalt až do Trenčína. Tu nastúpime na mestský autobus a vzápätí dostávame od revízorov pokutu, pretože sme si nenahlásili batohy ako batožinu. Po dôkladnom premeraní batohov zisťujú, že sú cca 65 cm vysoké a limit bez platby je len 60 cm. Tak nám treba, kriminálnikom jedným hnusným, zarasteným. Na stanici máme takmer ihneď prípoj a tým sa naša posledná letná túlačka končí. No a zároveň sa začala prvá jesenná.

Zhodnotenie

Uvedená trasa nie je veľmi náročná. Je tu však nedostatok vody a preto treba využiť každú možnosť doplnenia. Trasa je dobre značená, ale chýbajú rázcestníky. Na celej trase boli iba dva, či tri. Spať môžete hocikde. Ale tú ruju už asi nezažijete.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek