Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Svet Liguria - Cinque Terre

Ak pri plánovaní letných dovoleniek trpíte schizofrenickými predstavami a neviete sa rozhodnúť, resp. dohodnúť, či váš drahocenný čas venujete aktívnemu pohybu v kopcoch alebo príjemnému leňošeniu pri mori, tak prijmite pozvánku na čítanie nasledovných riadkov. Ocitnete sa v Parco Nazionale delle Cinque Terre, čo v preklade znamená "Národný park piatich zemí". V človekom vytvorenej krajine medzi nebom a morom.

Vzdialenosť
12 km
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Pohoria
Taliansko - Ligúria - Cinque Terre - Parco Nazionale delle Cinque Terre
Voda
Monterosso, Vernazza, Corniglia, Manarola, Riomaggiore
Nocľah
Levanto
Doprava
Levanto - Riomaggiore (vlak)

Oblasť Cinque Terre sa nachádza v Ligúrii, v prímorskej oblasti severozápadného Talianska. Národný park Cinque Terre a rovnomenná chránená morská oblasť sú od roku 1997 zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Samotný národný park sa nachádza medzi Punta Mesco na severozápade a Punta Monte Nero na juhovýchode resp. medzi mestami Levanto a La Spezia.

Z množstva turistických chodníkov v tejto oblasti sme si vybrali (aj kvôli najľahšiemu prístupu k moru) trasu kopírujúcu pobrežie, ktorá spája všetkých „päť zemí-dediniek“: Monterosso – Vernazza – Corniglia – Manarola – Riomaggiore, podľa čoho je odvodený aj názov národného parku. Táto trasa je označená na mapách oblasti číslom 2 (C.A.I. n°2) známa ako modrý chodník (sentiero azzuro). Výber tohto smeru (zo SZ na JV) nie je náhodný, pretože zo začiatku ide o náročnejší terén s neustálymi stúpaniami a klesaniami. Profil túry však s prejdenými dedinkami nadobúda príjemnejšie kontúry. Posledné dve dedinky spája nenáročný chodník. Plán túry tak vyzerá jednoducho: najprv sa popasovať s ťažšími pasážami, kým ešte budeme plní síl. Modrý chodník má 12 km.

Levanto – Monterosso - Vernazza

Na začiatok túry vychádzame z Levanta, ktoré je vzdialené od prvej dedinky Monterosso cca 2,5 hodiny pešobusom alebo len 5 minút vlakom. Vzhľadom na dĺžku trasy, neskorý budíček a plány s okúpaním sa v mori, sme sa rozhodli využiť miestne vlakové spojenie. Výlet z „prvej“ dedinky – Monterosso do „poslednej“ - Riomaggiore možno podľa smerovníka zvládnuť za 5 h a 20 minút.
Vystupujeme teda na vlakovej stanici v Monterosso, kde hneď nachádzame turistickú informačnú kanceláriu národného parku. Anglicky hovoriaca pracovníčka nám ochotne vysvetľuje kadiaľ sa vydať na túru. Míňame pláž posiatu slnečníkmi. Chvíľu váhame, či sa hneď tu nehodíme do mora, no túžba spoznať nové miesta vyhráva. Prechádzame popri tuneli a pri miestnom hoteli Porto Roca na pobrežných skalách stúpame ďalej po kamenných schodoch. Skalnatý povrch chodníka čoskoro strieda hlina a prašná zem. Prichádzame k drevenej búdke, prvej kontrole resp. pokladnici na území parku. Vstupné tu však neplatíme, pretože sme si už vopred na železničnej stanici v Levante zakúpili tzv. „Cinque Terre Card“. Táto oprávňuje jej držiteľa na vstup na trasu č. 2, ako aj napr. do vybraných múzeí, akvária, okrem toho požičanie bicyklov, ako aj presuny vlakom v tejto oblasti. Ďalším typom karty je táká, ktorá vám navyše umožní plaviť sa na lodiach medzi dedinkami, okrem Corniglie. Lode smerujú do Cinque Terre z prístavov: Janov, La Spezia, Lerici alebo Portovenere.

Okrem vodorovného červeno-bieleho značenia je na trase niekoľko informačných tabuliek s údajmi o nadmorskej výške, zemepisných súradniciach, či núdzových telefónnych číslach. Chodník je značne úzky, vyhýbanie sa oproti idúcim turistom je na niektorých miestach zaujímavé. Spočiatku kráčame v tieni pre nás exotických rastlín. Akonáhle sa dostávame medzi vinohrady, neúprosné slnečné lúče nás nútia myslieť na schladenie kúpaním sa v mori. Napriek horúčave obdivujeme um a zručnosť generácií pracovitých ľudí, ktorí pretvorili tunajšiu krajinu do strmých terás miestami spadajúcich až k moru. Vytvorili viac než 7000 km (ako sa neskôr dozvedáme) kamenných múrov, ktoré sú oporou terénu využívaného na pestovanie nielen viniča. Kráčame popri olivovníkoch, citrónovníkoch a kaktusoch rôznych druhov. Míňame tiež sťaby minizubačke podobné zariadenie slúžiace na prepravu poľnohospodárov aj úrody v strmých terasovitých svahoch. Kocháme sa výhľadmi na more, na vzďaľujúce sa Monterosso a nad ním sa vypínajúce kopce Monte Rossini a Monte Ve´ o Focono, za ktorými sa skrýva Levanto, odkiaľ sme dnes štartovali. Závidíme kajakárom v azúrových vodách hlboko pod nami. Slnko páli čoraz silnejšie. Nám, zvyknutým na nízkotatranskú klímu, sa stále viac a viac žiada tienistých a aspoň trochu chladnejších miest. Aspoň že máme dostatok tekutín. Bez nich by to bolo veľmi náročné, keďže po ceste nie je žiaden prameň. Pomaly prichádzame na kamennú vyhliadku, z ktorej konečne vidíme druhú dedinku – Vernazza. To už sme rozhodnutí, že tam sa okúpeme! Chodník plynulo klesá k moru a pomaly sondujeme, kde je ešte na brehu voľné miesto na deku. Opäť prechádzame popri kontrolnom stanovišti národného parku. Čoskoro sme v tieni typicky úzkych uličiek dedinky a poľahky nachádzame miestnu pláž.
Dobíjame naše vnútorné baterky v osviežujúcej morskej vode. Avšak teploty vysoko nad 30 stupňov nám odobrali značne veľa energie. Preto sme sa rozhodli, že nasledujúci úsek do prostrednej dedinky Corniglia, ktorý má byť najnáročnejší zo zvyšných, čo nám ostáva prejsť, vynecháme a presunieme sa do nej vlakom. Po prejdení ďalších etáp si na spiatočnej ceste prejdeme aj tento vypustený úsek. Cestou na stanicu ochutnávame miestnu pekárenskú špecialitu – focaccia a tiež neodolávame kúpe tradičného ligúrskeho výrobku – pesto. Nastupujeme na vlak. Mimochodom, ak už využijete tento druh dopravy na presun medzi jednotlivými dedinkami, nemusíte sa tlačiť do vlaku, aby ste si obsadili miesta pri oknách kvôli výhľadom. Dôvod je jednoduchý: výhľady nebudú žiadne. Železničná trať vedie totiž tunelmi a len na staniciach môžete zazrieť aj ďalšie farby spektra, než len čierňavu za oknami v tuneloch. Na naše nemilé prekvapenie má náš vlak zastávku namiesto susednej dedinky až v poslednej „terre“ Riomaggiore.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Riomaggiore - Manarola

Nevadí, tak začneme z tohto kraja. Podobne ako v prvej dedinke, tak aj v tejto je pri stanici informačná kancelária národného parku. Zároveň tu začína, resp. končí „naša“ trasa č. 2. Predtým, než sa na ňu vydáme, sme sa rozhodli, že si bližšie pozrieme túto dedinku. Príjemná atmosféra, fasády hýriace teplými farbami, úzke uličky a teplo. Je niečo po druhej hodine a slnko stále vysoko. Aby sme sa vyhli úpeku pri našom putovaní, schádzame k moru, kde kúpaním prečkáme najhorúcejšie hodiny dňa. Nakoniec predsa len zanecháme vylihovanie na horúcich kameňoch a pokračujeme v túre. Stúpame po schodoch, míňame kontrolnú búdku a až do ďalšej terry – Manaroly nás čaká najpohodovejšia a zároveň aj najznámejšia pasáž celej túry. Tento úsek je označený ako „Via dell´ Amore“ (preklad azda nie je ani potrebný). Dláždený chodník s minimálnym prevýšením, lemovaný zábradlím ocení nejeden „kvázi“ turista. Časť chodníka tvorí tunel pre chodcov, ktorého steny sú ozdobené maľbami (a aj graffiti). Neodmysliteľnou súčasťou „Cesty lásky“ sú všadeprítomné visiace zámky a iniciálky zaľúbencov. Treba si to prejsť.

Manarola – Corniglia

Čoskoro zbadáme farebné domčeky Manaroly stojace na vysokom strmom útese. Vchádzame do dlhého tunela pre chodcov, ktorý vyúsťuje priamo v centre Manaroly. Krátke zastavenie v dedinke a pokračujeme v našom putovaní do poslednej neprebádanej „terry“ – Corniglie. Pri spätnom pohľade na Manarolu klesajúce slnko vykresľuje pre nás nezabudnuteľnú farebnú mozaiku domov na útese. Jednoznačne sme sa zhodli, že Manarola svojou krásou zapôsobila na nás najviac. Aj keď Vernazza jej šliape na päty. Ešte si užívame dláždený chodník. Na jednej z križovatiek sa však jeho povrch mení na hlineno-kamenný. Nakúkame už do prázdnej kontrolnej búdky a vychutnávame si mierumilovné zapadajúce slnko. Profil aj tohto úseku je pohodový, navyše spestrený prechodom cez drevený lanový most. Turistov je čoraz menej. Vo vode stále vidíme zopár vytrvalcov. Bonusom tohto úseku je výstup po takmer štyristo schodoch do dedinky.
My však našu púť končíme na miestnej železničnej stanici a unavení celodenným slnkom cestujeme najbližším spojom späť do Levanta. Čas je neúprosný, takže posledný neprejdený úsek z Corniglie do Vernazzy si nechávame nabudúce.

Suma sumárum:
Päť dedín, štyri spojovacie úseky, tri z toho prejdené, dvakrát sme sa kúpali a ešte raz sem niekedy prídeme. Ale už nie, keď bude tak horúco.

Poznámka:
Pre lepšiu názornosť sme medzi fotografie pridali jednu schému oblasti, prebratú z webovej stránky www.cinqueterre.com.

Užitočné odkazy

www.parconazionale5terre.it/5terrecardsnuovo_2.asp?id_lingue=2
www.cinqueterre.com/eng/
www.liguriacampings.com

Fotogaléria k článku

Najnovšie