Myšlienka pre vznik tohto stretnutia rezonovala v redakcii už dlhší čas. Veď viacerí sme nespokojní aj priamo v teréne, keď sa nám vďaka nedostatočnému značeniu podarí zablúdiť, aj potom na internete, frfľajúc a riadiac sa zásadou, že stránky znesú všetko. Koľko ľudí ale naozaj bude mať chuť priložiť ruku k dielu? A čo samotný Klub slovenských turistov (KST)? Stojí vôbec o podobnú formu pomoci, bez toho, aby sme najprv museli podstúpiť prebyrokratizované kroky vedúce k samostatnému značeniu? Po prvotnom nadšení teda nastalo sondovanie „terénu“ aj medzi čitateľmi aj na KST v sekcii značenia, kde sa naša myšlienka pomôcť dobrovoľníckou formou so značením chodníkov v priebehu vybraného víkendu stretla s porozumením. Stretnutie malo byť koncipované najmä ako ukážka, čo všetko tvorí pracovnú náplň značkára, aby sme si vedeli predstaviť, čo nás čaká, keby sme sa značeniu chceli venovať naostro. Po vybraní vhodného dátumu nastal výber lokality. Sami určite poznáte miesta s katastrofálnym značením, najmä na východe Slovenska. Najaktívnejšie ale zareagoval predseda značenia za oblasť Turiec, pán Milan Stuchlý. A tak sa stretnutie uskutočnilo v Gaderskej doline.

Piatok

Vo večerných až nočných hodinách sa postupne zliezame na chate Veterné, na samučkom konci Gaderskej, či už vlastne Dedošovej doliny. Keďže nás čaká osádzanie smerovníkov v Gaderskej aj vo vedľajšej Necpalskej doline, plus k tomu preznačenie vybraných trás v tejto lokalite, tak je miesto ubytovania vybrané nanajvýš vhodne. Potme pôsobí jazda dolinou mierne dobrodružne (povolenia na vstup samozrejme máme), ale nakoniec sa všetci schádzame úspešne na chate. Za značkárov je prítomný pán Stuchlý, zvyšok dorazí ráno, keďže bývajú neďaleko. Za svetla sviečok a papkania narýchlo pripravenej večere sa oboznamujeme s tým, čo nás čaká nasledujúci deň. Voľnou diskusiou zisťujeme, ako sa má správne značkovať, čo všetko zahŕňa práca značkára, padajú aj jemne konfrontačné témy na stav značenia vo vybraných lokalitách, komplikovaný a byrokratický postup pre začínajúcich značkárov a pod. Do pléna je hodených aj množstvo zaujímavých nápadov, návrhov a vylepšení, ako finančne pokryť značenie, ale nakoniec zisťujeme, že celé to aj tak stojí na peniazoch od KST a štátneho rozpočtu. Nuž, posun k funkčnosti a jednoduchosti musí prísť najprv zhora.

Sobota

Ráno sa rozdeľujeme na tri skupiny. Prvá štvorčlenná úderka odchádza už o siedmej do Necpalskej doliny, kde na nich na Balcierove čaká značkársky pár. Spoločne obnovia značenie žltej značky na Koniarky a odtiaľ červenú značku na Ploskú. Ďalšie dve skupiny majú v pláne osádzanie smerovníkov. Jedna štvorčlenná skupina bude osádzať nový smerovník pri Čertovej bráne a potom sa presunie do Necpalskej doliny, kde na nich čakajú ďalšie výmeny. Ja so zvyškom ostávam v Gaderskej doline, kde postupne osádzame nové smerovníky pri chatovej osade Gader, odbočke na Blatnický hrad, odbočke na Tlstú cez Mažarnú a na konci doliny pri odbočke žltej značky na Kráľovu studňu. Celkom sa výmenou bavíme a prichádzajúcim turistom vytvárame trochu zábavy živým smerovníkom s automatickým podávaním časových údajov. Naša skupina je so smerovníkmi hotová okolo tretej poobede, a tak sa rozhodujeme ešte vyraziť s pílkami na žltú značku smerujúcu na Kráľovu studňu. Odstraňujeme konáre, ktoré by mohli zakrývať značky, pričom myslíme na to, ako bude terén vyzerať za dažďa, či záľah snehu. Chodník je ale veľmi dobre upravený, keďže len nedávno prebehli terénne úpravy vďaka projektu Živé chodníky. Stíhame vybehnúť aj na Kráľovu skalu, a potom šup naspäť do doliny. Zatiaľ obe skupiny v Necpalskej doline stíhajú prísť aj ku Chate pod Borišovom, kde si vychutnávajú podvečerné chvíle, takže sa potom večer všetci spoločne tešíme z príjemne stráveného dňa, kde práca bola spojená aj s turistikou.

Nedeľa

Na nedeľu je plánované značenie zelenej značky z Drobkova na Ostredok a premaľovanie žltej značky na Kráľovu studňu. Na žltú značku ostáva pri chate trojica, ktorá má počkať na značkára. Zvyšok sa poberáme k zelenej značke. Je veľká škoda, že na nás ostáva len pán Stuchlý, pretože s ešte jedným značkárom by sa dalo určite stihnúť viac. Keď si však uvedomíme, že títo ľudia to tiež všetko robia vo svojom voľnom čase... Nuž, zelenú teda značíme ako veľká tlupa, a tak je dosť veselo. Jeden píli prečnievajúce konáre, jeden kefkuje stromy od nečistôt, ďalší maľuje bielou farbou okraje značky, ďalší človek farbí jej zelený stred... hotová manufaktúra. Opäť je veľmi veselo a celé značenie spoločne s úpravou chodníka si naplno užívame. Značenie končíme kvôli pokročilejšiemu času v sedle za Štrochmi, kde si dávame neskorý obedík a po prestávke sa vraciame naspäť na chatu. Prichádza aj druhá časť výpravy, ktorá mala značiť žltú značku, pričom nám oznamujú, že značkár neprišiel, a tak si dali aspoň túru na Kráľovu studňu. Škoda veru, mohli byť už obe trasy vyznačené. Nastáva už len spoločný odchod dolinou a lúčenie v Blatnici. Lúčim sa so všetkými s vedomím, že sa opäť snáď stretneme na ďalšej spoločnej značkárskej akcii, pretože táto bola veľmi príjemná.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Slová na záver

Ďakujeme Správe Národného parku Veľká Fatra za podporu a hlavne všetkým účastníkom za pomoc a ochotu urobiť niečo pre vylepšenie značkovaných chodníkov na Slovensku. Verím, že ostatné regionálne značkárske sekcie si z nášho stretnutia vezmú príklad a využijú pomoc dobrovoľníkov takouto zaujímavou formou, akú sme vyskúšali my.

Titulná fotografia - Rázcestník v sedle za Štrochmi (autor foto: Tomáš Trstenský)

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek