Atmosférické zrážky sú všetky formy vyzrážanej vody padajúcej z ovzdušia na zem. Vnímame ich ako dážď, mrholenie, sneh, krúpy, námrazu, rosu alebo jej zamrznutú formu - osuheľ. Namerané množstvo zrážok meteorológovia uvádzajú výškou vody v milimetroch, pričom 1 mm zrážok zodpovedá jednému litru vody na vodorovnej ploche jedného štvorcového metra.

Typy zrážok

Dážď tvoria vodné kvapky o priemere minimálne 0,5 mm až 8 mm. Väčšie kvapky nepadajú, lebo sa rozpadávajú na menšie fyzikálnymi zákonmi (rýchlosť, odpor a povrchové napätie vody). Rýchlosť padania kvapiek sa pohybuje medzi 4 – 9 m.s-1. Medzi menej časté formy dažďa patrí zmrznutý (mrznúci) - vytvárajúci poľadovicu, ktorý vzniká z dažďových kvapiek alebo roztopením snehových vločiek; krvavý - nasýtený červeným prachom afrických púští; bahnitý - obsahujúci jemné minerálne častice prachových alebo piesočnatých búrok; a kyslý – nasýtený oxidmi síry a dusíka. Podľa intenzity zrážok rozlišujeme: veľmi slabý, slabý alebo drobný dážď (do 1 mm/ h), mierny (do 5 mm/h), silný (do 10 mm/h), veľmi silný (do 15 mm/h), lejak/lejavica (do 23 mm/h), príval (do 58 mm/h) a prietrž mračien (nad 58 mm/h).

Mrholenie tvoria veľmi husto zoskupené malé kvapky o priemere 0,5 – 0,05 mm. Často sa vznášajú vzduchom za hmlistého počasia, nízkej oblačnosti alebo inverzií.

Osuheľ je zmrznutá vodná para alebo kyprá páperovitá usadenina hmly, skladajúca sa z ľadových kryštálikov v tvare ihličiek. Je to zamrznutá forma rosy, nazývaná tiež inovať, srieň, inovatka či osuhlina.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Krúpy alebo tiež ľadovec patria medzi tuhé atmosférické zrážky v podobe kúskov ľadu guľatého, vajcovitého alebo nepravidelného tvaru s priemerom 5 – 50 mm. Veľké krúpy môžu mať v priereze niekoľko (až 25) koncentrovaných vrstiev, kde sa striedajú priesvitné a nepriesvitné vrstvy. Posledná vrstva býva vždy priehľadná. Vzhľadom na veľkú rýchlosť pádu z oblakov sa nestačia roztopiť aj keď pod búrkovými oblakmi v jej prednej časti je veľmi teplý vzduch. Krupobitie sa najčastejšie vyskytuje v miernom podnebnom pásme vo vnútrozemí pri prechode studeného frontu pri búrke. Krupobitie má malý lokálny rozsah v úzkom páse s krátkym trvaním (max. 20 minút). Rýchlosť padania krúp závisí od ich hmotnosti a veľkosti. Napríklad krúpa s priemerom 5 cm dopadá na zem rýchlosťou 90 km.h-1. Najviac dní s výskytom krupobitia na Slovensku je počas mája až júla. Počas dňa sa najčastejšie vyskytuje medzi 12. – 15. hodinou.

Snehové krúpy alebo snehové krúpky sú biele nepriesvitné ľadové častice kužeľovitého alebo guľatého tvaru s priemerom 2 – 5 mm. Vyskytujú sa pri snehových prehánkach spolu so snehovými vločkami alebo dažďovými kvapkami.

Sneh predstavuje zoskupenie ľadových hviezdicovito rozvetvených kryštálikov šesťuholníkovej sústavy. Pri teplotách nad -5°C sú kryštály väčšie a zhlukujú sa do vločiek. Veľkosť a tvar vločiek závisí od teploty a vlhkosti vzduchu. Lyžiari obľubujú prachový sneh, hovorovo nazývaný „prašan“ a pre ľudový názov „metelica“ meteorológovia používajú pojem zvírený sneh. Špeciálnym druhom snehu je firn – viacročný resp. starý sneh vo vysokých horách, ktorý má zrnitú štruktúru a mliečnu farbu. Rozmočený kašovitý sneh počas odmäku sa odborne nazýva snehová kaša. Výška snehovej pokrývky sa meria snehomernou latou alebo tyčou. V kotlinách Karpát a nižších pohoriach do nadmorskej výšky 700 m prvý deň so snehovou pokrývkou nastupuje v 1. alebo 2. dekáde novembra a končí koncom apríla až začiatkom mája. Vo vysokohorských oblastiach (nad 1300 m n. m.) sa snehová pokrývka môže vyskytnúť aj celoročne v podobe firnových polí (tzv. snežníky). Gradient snehovej pokrývky na 100 výškových metrov je + 9 dní so snehom pre podmienky Slovenska. Pre Nízke Tatry je priemerný počet 200 dní so snehovou pokrývkou. Vo Vysokých Tatrách sneženie tvorí 40 % celkových ročných zrážok. Napríklad na Popradskom plese je priemerne 90,6 dní v roku so snežením.

Snehové zrná alebo aj krupicu tvoria veľmi malé biele a nepriehľadné zrnká ľadu s podlhovastým tvarom a priemerom pod 1 mm. Zvyčajne padajú vo veľmi malých množstvách z hmly, ale nikdy počas prehánky.

Snehové ihličky alebo snehové hviezdice sú tvorené ihlicovými stĺpikovitými alebo doštičkovými kryštálikmi ľadu.

Okrem vymenovaných foriem sa môžeme stretnúť so vzájomnými kombináciami týchto zrážok.

Je prehánka občasný dážď?

Dážď môže byť:
1) krátkotrvajúci (prehánkový dážď, frontálny dážď), čiže prší krátko,
2) dlhotrvajúci (trvalý dážď, dlhodobý dážď), ktorý prší dlho.

Ak ktorýkoľvek z týchto dažďov ustane (prestane pršať), považuje sa za občasný dážď bez ohľadu na to, či prší dlho alebo krátko. Podstatou je prerušenie dažďa. Prehánky sú dážď s náhlym začiatkom a koncom, charakteristické kolísaním intenzity zrážok. Trvanie prehánok („spŕšky“) je krátke a vyskytuje sa na malom území. Strieda sa tu rýchlo oblačnosť. Napr.: slnko, oblak s dažďovou prehánkou a opäť slnko). Rozdiel medzi občasným dažďom a prehánkami je napríklad, ak rýchlo príde a odíde letná búrka s dažďom. Môžeme ju označiť za prehánku. Alebo ak počas dňa hrmí a blýska sa, ale neprší. Búrka s dažďovou prehánkou vtedy môže byť, ak zaprší len raz na krátky čas. Búrkový deň s občasným dažďom môže byť, ak celý deň hrmí a blýska sa a striedavo prší a neprší.
Pre početnosť výskytu meteorologických javov (búrky, dážď, sneženie, prehánky, krupobitie atď.) pre určité územie sa používa nasledovné percentuálne vyjadrenie: bez výskytu (0 %), ojedinele (0,1 – 34,9 % plochy), miestami (35,0 – 65 % plochy), na väčšine územia (65,1 – 99,9 % plochy) a na celom území (100 %).

Zrážkové superlatívy Slovenska

Priemerný ročný úhrn zrážok na Slovensku je cca 758 mm. Prístroj na ich pravidelné denné meranie sa volá zrážkomer, z ktorého údaje získava Slovenský hydrometeorologický ústav. Pre dlhodobé meranie zrážok na odľahlých, neobývaných a zle prístupných miestach najmä v horách sa používa totalizátor (sumárny zrážkomer). Najstaršie záznamy o meraní zrážok na Slovensku sú z roku 1874. Sieť totalizátorov na Slovensku funguje od roku 1942. Nájdeme ich na viacerých miestach Tatier, ale aj inde a slúžia výskumníkom z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied.

Najdaždivejšou oblasťou Slovenska sú Vysoké Tatry. Konkrétne Veľká Studená dolina so zrážkomernou stanicou Zbojnícka chata, kde za rok zaznamenajú priemerne 2130 mm zrážok. Zbojnícka chata drží aj ostatné zrážkové rekordy. Z roku 1958 absolútne najvyšší ročný úhrn zrážok – 3229 mm a najvyšší priemerný mesačný úhrn – 288 mm za júl. A v Tatrách ostal aj rekord za najvyšší mesačný úhrn – 575 mm pre júl 2001 na poľane Zverovka na úpätí Západných Tatier v spodnej časti Roháčskej doliny.

Rekord v dennom úhrne zrážok bol na Podunajskej nížine v obci Salka pri Štúrove, kde počas 12. – 13. júla 1957 spadlo 231,9 mm vody. 12. júla napršalo za 65 minút (od 15.45 – 16.50 h) 228,5 mm, čiže 228,5 l vody na 1 m2 a ešte nadránom 13. júla spadlo 3,4 mm (hraničnou hodinou medzi dňami v meteorológii je 7.00 ráno SEČ, tzv. zrážkový deň). Z meteorologického hľadiska predstavoval jednodenný dážď 392 % miestneho júlového normálu, pričom zrážkový normál sa v tejto lokalite pohybuje okolo 59 mm.

Slovenský rekord vo výške snehovej pokrývky drží vrch Ďumbier v Nízkych Tatrách, kde namerali 429 cm.

Najsuchšou oblasťou Slovenska je oblasť Podunajskej nížiny (západná časť okresu Galanta) – obec Pusté Úľany pri Senci s priemerným ročným úhrnom zrážok 483 mm. Najnižší priemerný ročný úhrn zrážok je 474 mm na Podunajskej nížine pre obec Okoč pri Dunajskej Strede.

Najnižší ročný úhrn zrážok bol nameraný v roku 2003 v Kravanoch nad Dunajom pri Komárne a to 281 mm.

Použité zdroje

Ondrejka, K. 2001. Rekordy Slovenska – príroda: geografická encyklopédia
Oravec, D. 2005. Klímageografia: študijné materiály
Trizna, M. 2004. Klimageografia a hydrogeografia

Ďakujem za konzultácie RNDr. Daniele Kyselovej zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, regionálne stredisko Banská Bystrica

Tento článok je súčasťou témy Do dažďa, ktorú pripravili členovia združenia 1.outdoorova.eu. Ostatné články:

Cestovatel.cz: Island-ledová země, která dýchá
SvetOutdooru.cz: Když začne pršet
O vybavení do deště na Světě outdooru
Hydromagazin.cz: Kam na vodu, když prší?
Naschvály deště
Nakole.cz: Kamarát do deště: Podzimní Prahou na elektrokole
Jak se jezdí v dešti
Nepromokavé cyklobrašny

Súvisiace články:

Vígľaš – najmrazivejšie miesto Slovenska
Historické extrémy počasia na Slovensku
Keď na horách prichádza búrka
Návšteva meteorológov