Hiking.sk HIKING.SK Posledná zastávka pred cestou na hory

Príbeh

Celkom obyčajný deň

20. 11. 2009
Piatok sa blíži a my už sa zasa tešíme. Sme dohovorení. Odpoludňajším vlakom odchádzame na posledný jesenný vander a tri dni vo vyfarbených listnatých lesoch budú pre nás tou najlepšou rozlúčkou s tohtoročnou sezónou. Predpoveď počasia je skvelá, partia nadržaná a cieľ jasný.

A potom je tu piatok a ja sa už dvadsať minút pred odchodom vlaku motám po stanici s batohom na chrbte a vyzerám svojich dvoch kamarátov. Minútka po minútke ubieha a ja som stále sám. Pre istotu si kupujem lístok a stále verím, že kamaráti sa objavia na poslednú chvíľu. Veď ich poznám, no nie? Lenže v diaľke už počujem hrkotať motoráčik, ale kamoši nikde. Že by to obaja vzdali? To sa mi nechce veriť. Veď ešte včera sme boli spolu na pive a všetko sme si dohovorili. To, kde budeme spať prvú noc, kadiaľ pôjde naša trasa, kde sa zastavíme na pivo, no skrátka a dobre, kompletný plán víkendu. Plán, ktorý samozrejme, tak ako vždy, nikdy nedodržíme, ale je to radosť takto pekne si to vymýšľať. No a teraz už vlak brzdí v stanici a ja mierne napajedený nastupujem a hovorím si, že idem aj sám. Ale priznám sa, som sklamaný. Keby vypadol jeden, dobre, stane sa, ale obaja? Tak veľmi sme sa tešili a teraz je všetko preč.

Od jedu vyťahujem ťapku s rumom a poriadne si glgnem. Vlak opúšťa mesto a ja sa veziem sám. Pomaly sa zmierujem s tým, že ma kamaráti takto opustili a vtĺkam si do hlavy, že isto museli mať na to poriadny dôvod. Prejdeme pár staníc a o chvíľu už vystupujem v Kútoch z vlaku a hneď prestupujem na vlak do Jablonice. Chcem sa odpútať od myšlienok na mojich kamarátov, ale nejde to. Už ma to aj hnevá, lenže čo sa dá robiť. O pol hodinky vystupujem v Jablonici a tam zasa šup sa do motoráčiku smer Brezová pod Bradlom. Po pár minútach hrkotania lokálkou vystupujem na stanici Hradište pod Vrátnom. Je okolo 17. hodín a v dedine je rušno. Hrkocú domáce traktory, kvília cirkulárky a vidno, že sa ľudia chystajú na zimu. Hneď pri stanici je miestna krčma a tak rovno zamierim tam. Dám si jedno otrasné pivo, k tomu jeden rum do seba a dva na doplnenie do ťapky. No čo, veď som bol riadne napajedený a tak som mal asi väčší glg. Naplním si fľašu vodou, vo vedľajšom obchode ešte kupujem polovicu vychýreného hradištianskeho guľatého chleba a už aj vyrážam.

Nálada sa mi trošku zlepšila a ťahám sa hore dedinou smer Dobrá Voda. Prechádzam medzi domami a pri rázcestníku si zvolím zelenú značku. Nemám na to žiadny extra dôvod a hoci viem, že môj cieľ je na červenej značke, poznám trasu dosť dobre na to, aby som vedel, kde mám odbočiť lesnou cestou a napojiť sa na červenú. Hoci je jasno, krátke dni jesene mi nedávajú možnosť pomaly sa flákať. A tak radšej prišliapnem a o chvíľu som hore. V lese opustím zelenú značku a zabočím vľavo. Lesná cesta ma o chvíľu privedie na trasu červenej a po nej sa dostávam k odbočke na hrad. Ešte pár minút a som pod hradom. Na hrad nevystupujem, len sa slabučkým chodníkom prešmyknem okolo múrov a o pár minút som na táborisku. Prístrešok ešte stále stojí. Je však už trošku poškodený časom a ja sa nezdržiavam jeho opravou. Odkladám batoh a norím sa do lesa. Večer ma už dobehol a s posledným svetlom ťahám čo najviac dreva k ohnisku. Našťastie dreva je dosť. Keď už uznám, že zásoba je dostatočná, nalámem konáre a uložím si poriadnu kopu dreva, čo najbližšie k ruke. Oheň sa rozhorí jedna - dve. Až potom sa starám o nocľah. Spacák v celte rozhodím pod prístrešok, vytiahnem malý varič na pevný lieh a do ešusu nalejem tak asi pol litra vody. Na čaj to bude tak akurát. Než zovrie voda, urežem si velikánsky, možno aj 25 centimetrový krajec toho najlepšieho chleba na svete a namažem ho domácou voňavou masťou. Nakrájam si cibuľu, osolím a už aj sa kŕmim. Je to dobrota. Zapíjam to sladučkým čajom s rumom a je mi dobre. Ale mohlo by mi byť lepšie. Lenže čo už. Som sám.

V žalúdku je pohoda, okolo mňa tma a ja sedím pri ohni, ktorý vonia borovicou. Poriadne sa ochladilo, lenže ja mám dobrú bundu a spredu ma hreje oheň. Chvíľu počúvam zavýjanie vetra v korunách stromov a lístie strhávané vetrom sa zjavuje vo svetle ohňa, preletí nado mnou ako netopiere a vzápätí mizne niekde v tme. Ale tu dolu je závetrie. Pomaly, ale isto sa ma zmocňuje sentiment jesene a ja sa mu vôbec nebránim. Myšlienky mi letia kdesi za mojimi kamarátmi, kdesi za mojimi príbuznými a deťmi a kdesi za horami a dolami, kde som nechal svoje stopy. Vynárajú sa mi spomienky na chvíle, ktoré som strávil pri ohni, na chvíle, ktoré sa pevne zakotvili do mojej duše a ktoré ma už asi nikdy neopustia.

Občas sa natiahnem za ťapkou s rumom, zapijem ho čajom a potom si začínam pospevovať. Pesničky sa mi samy derú do úst a ja rumom posmelený a nočnou scenériou inšpirovaný, vyspevujem si ostošesť. Dreva mám ešte stále dosť, náladu mám výbornú a noc je úžasná. Lenže všetko má svoj koniec a mňa sa postupne začína zmocňovať únava a tak pomaly začínam myslieť na spacák. Vyzujem si topánky, do ohňa priložím to najhrubšie drevo, aké mám a začínam sa chystať na noc. Zrazu to vo mne hrkne a ja hľadím na dve postavy, ktoré sa vynorili z tmy a rehocú sa nad mojou vyľakanou tvárou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

„Hej chlape, čo je to tu, vianočná besiedka alebo trampský oheň? To sme mohli zostať doma a nie sa trepať nocou za tebou.“

„Dočerta, ale ste ma naľakali. Kde ste sa tu vzali?“, hovorím šťastný ako decko na Vianoce. Usmievam sa od ucha k uchu na svojich kamarátov, ktorí sa tu znenazdajky zjavili a už ma aj driemoty prešli.

„No veď sme ťa nemohli len tak nechať, keď sme ti to včera sľúbili, no nie?“

„A kde ste boli doteraz, vy čerti?“

Chalani sa smejú a potom vysvetľujú: „Človeče, nebudeš veriť, ale my sme to zmeškali, lebo keď som sa na chodbe obúval, tak som sa zabuchol a nechal som v byte batoh. A tak som musel za ženou do roboty pre kľúče a vlak už bol ten tam. Tak sme si posedeli v staničnej krčme a ďalším vlakom sme cestovali za tebou.“

„Lenže to by ste tu boli už najmenej o poldruha hodiny skôr“, vravím.

„Boli, čo by nie, ale to by nesmeli mať otvorené v Hradišti v krčme“, chechocú sa tí moji najlepší a trošičku pripití kamaráti. A ja sa smejem s nimi.

Tak, a všetko je zachránené. Zasa sme spolu. Zasa sedíme pri jednom ohni a reč sa rozbieha ako záplava krajinou, myšlienky sa prepletajú jedna s druhou a čas letí ako voda. Nálada je skvelá a noc nás prikrýva milosrdnou tmou. Tak či tak, únava postupne prichádza a my si stelieme pod prístreškom. Vietor rozfukuje posledné iskry z ohňa, žiara pahreby postupne mizne a my sa strácame v našich snoch. A je mi krásne. Znovu mám so sebou svojich kamarátov, znovu sme spolu a čakajú nás ešte dva nádherné dni. Čo viac by som si mohol želať.

Titulná fotografia: archív Bora Tomisa - Pri Dobrovodskom hrade okolo roku 1965

Knižky Karpatské horské a Kapor Fatranský a iné príbehy od Bora Tomisa si môžete objednať cez elektronický formulár.

Fórum 14 príspevkov
Celkom obyčajný deň 07/12/09 06:40 14 príspevkov
Najnovšie články
 
Túra Z Plaveckého Podhradia do Lošonca V Malých Karpatoch som bol naposledy na vandri pred ôsmimi rokmi. Odvtedy som síce pohorie viackrát navštívil, ale vždy to bolo len na jeden deň. Preto som sa pri plánovaní jesenných potuliek rozhodol, že v septembri rest zmažem a … » celý článok dnes Anton Zahradník Malé Karpaty
Basecamp Objavte skalné vyhliadky nad Ružínom a vyberte sa na hrebeňovku na biku V najnovšom basecampe prinášame výber zaujímavých lokalít z celého Slovenska. Nájdete tu výlet na neobjavené skalné vyhliadky nad Ružínom, túru po stopách svetových vojen na ... » viac včera Soňa Mäkká Basecamp
Cyklotúra Na Kráľovu studňu z Horného Harmanca Keď železničný prepravca ohlásil, že počas leta bude v sobotu mimoriadnymi vlakmi obsluhovať aj zastávku „Harmanec – jaskyňa“, vedel som, že je to ideálna príležitosť dostať sa ... » viac včera Dominik Baco Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články autora
 
Príbeh Ako sme rybárčili na Turci Keď nedávno skončila doba „temna“ a začala éra obrody, konečne sme sa mohli beztrestne stretnúť na pive v našej krčme. Síce len na terase, ale aj tak. Bolo to radostné, pretože sme všetci prežili napriek tomu, že sme nad 70 … » celý článok 18/06/21 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Pustovník Johan Schádzali sme po krásnej víkendovej trojdňovke zo Suchého na Chatu pod Suchým a tešili sme sa na stretnutie s našimi kamarátmi chatármi. A tiež sme sa tešili na horcovú a pivo a tiež na ... » viac 12/02/21 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Trnčičkové víno Ten rok to vôbec nevyzeralo na biele Vianoce, ale asi dva dni pred sviatkami začalo mrznúť a začal padať sneh A to tak silno, že nám bolo jasné, že si asi celkom slušne užijeme naše ... » viac 31/12/20 Boro Tomis Príbehy
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Celkom obyčajný deň 07/12/09 06:40 14 príspevkov
Fakty
  • Ročné obdobie
  • Dátum túry
0.86 (0.36)