Trasa

Gusinje (centrum) – Kačanik (kostol) – Dolina Dolja – pamätník – Dolja, časť (samoty Ljuljaševića a Nikača) – Dolina Grbaja (pohraničná stanica) – planinarski dom u Grbaji (horská chata, 1175 m) – Dolina Valušnica – poľana Valušnica (zaniknuté salaše) – Volušnica (1879 m) a späť.

Gusinje

Do mestečka Gusinje (čítaj mäkko ako „Gusiňe“) prichádzame omylom vedľajšou cestou od mesta Plav. Zastavujeme na hlavnej ulici v centre, len tak na kraji cesty ako všetky autá, kde sa im zapáči alebo ako potrebujú. Panuje tu typická balkánska atmosféra. Gusinje obývajú prevažne etnickí Albánci a mestečko charakterizuje nová a stará „džamija“ (mešita), balkánsky ruch a albánska neusporiadanosť. Po rýchlom prekonaní úvodného strachu z neznáma ideme doplniť zásoby potravín na nasledujúce dni, lebo mierime do hôr.

Grbaja

Na konci hlavnej ulice zahneme doprava ku starej mešite s dreveným minaretom a na križovatke pred školou zabočíme vľavo (žlté turistické smerovky). Minieme crkvu (pravoslávny kostol), ignorujeme odbočku vpravo do Doliny Grnčar (Hrnčiar), ale na nasledujúcom rázcestí (po cca 150 m) odbočíme vpravo a prejdeme popri pravoslávnom kostole a cintoríne. Nasleduje pár domov dediny Kačanik a sledujeme údolnú asfaltovú cestu Doljanskej (Doľanskej) doliny. Prejdeme mostom cez riečku Bistričica, za ktorou na lúke stojí napravo partizánsky pamätník a studnička Savića. Úzka asfaltka nás vedie cez údolie Grbaja, kde míňame miestnu samotu, patriacu pod dedinku Dolja. Sú to dva domy, ktoré patria Ljuljaševićovi a Nikačovi. Za ostrou neprehľadnou zákrutou v lesíku vychádzame na rozsiahlu poľanu Škala, kde končí asfaltový povrch a prichádzame na rázcestie prašných ciest. Vpravo stojí oplotený objekt pohraničnej polície, za ktorým sa vyššie nachádza planinarski dom u Grbaji (horská chata v údolí Grbaja), ktorú prevádzkuje Planinarsko drustvo (turistický klub) Radnički z Belehradu. Chata stojí v nadmorskej výške 1175 m od roku 1964. Má kapacitu 20 lôžok, podkrovie 6 lôžok a núdzovo ešte 4 miesta na zemi za poplatok 4,- € na osobu/noc. Objekt je jednoducho zariadený (tečúca studená voda, bez elektriny, suchý záchod). Lúka okolo chaty slúži ako táborisko pre stany za 1,5 € na stan/deň. Záujemcovia si musia vopred objekt rezervovať cez belehradský klub a kľúče si môžu vyzdvihnúť u správcu chaty v Gusinje.

Ekokatun

Vyšší štandard poskytuje, povyše v doline stojaci Eko-katun Grebaje, čo je novopostavené stravovacie a ubytovacie zariadenie z roku 2009. Eko-katun (v preklade eko-salaš alebo eko-koliba) sme si vybrali ako základňu pre potulku pohorím Prokletije. Ideálna poloha uprostred mohutného ľadovcového údolia Grebaja s ešte krajšou panorámou okolitých vápencových dvojtisícoviek. Priamo nad nami sa vypína Volušnica (1879 m), kde zamierime zajtra. Ubytujeme sa v dvoch zrubových poschodových chatkách za 5,- € osoba/noc. Nocľah v troch chatkách bude dnes zrejme trochu drahší, lebo v čase našej návštevy (júl 2009) ešte zruby neboli dokončené. Chýbali kúpeľne v prízemí každej chatky a vtedy boli zruby zariadené len posteľami. Dokonca Maroš na našej chatke domontoval FAB-ku do dverí a brezové lístie na čerstvom zábradlí ešte nestihlo zvädnúť. Ubytovanie v skutku kuriózne, ale nám turistom to neprekážalo. Vôňu čerstvo napíleného dreva vám žiadny grand hotel nevie poskytnúť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Výstup

Ráno sme sa zobudili do slnečného dňa a vyrazili k turistickej chate, kde začína značka na Volušnicu. Chodník tesne nad chatou vstupuje okolo prameňa do lesa, ktorý nám poskytne v horúcom letnom dni príjemný chládok. Staršie značenie neprehľadne stúpa porastom, kde treba občas hľadať značky. Neskôr sa značka napojí na výrazný chodník, ktorý nás dovedie na rázcestie. Vpravo ide značka ku skalnatej hore Vrh karaula (1915 m) a my pokračujeme vľavo. Serpentínami vystupujeme sutinovým lesom Doliny Valušnica, kde sa po prekonaní skalného prahu doliny dostaneme na okraj lesa.

Volušnica

Krátko si ešte oddýchneme v tieni stromov a napokon vstupujeme na sviežu horskú poľanu pod Volušnicou. Potok Valušnica je síce vyschnutý, ale čučoriedky a jahody v okolí sú šťavnaté. Skala pri chodníku nad potokom označuje rázcestie značiek, ale na rozsiahlej lúčine nenachádzame pokračovanie značky pre viacero starých pastierskych prtí. Mierime doľava po tráve ku škrapovému poľu. Niektorí škrapy obchádzajú, niektorí ideme priamo cez ne. Chybný krok na veľmi ostrých skalách by znamenal nepeknú jazvu. Ako sme neskôr zistili, tak sme išli príliš vľavo od značky. Od rázcestia pri potoku treba pokračovať smerom k lesu na druhom brehu. Tadiaľ by mala značka viesť. Podľa knižného sprievodcu by kdesi na skalách Volušnice mali byť tzv. šareno kamenje, čo sú prehistorické kresby. Sú pokryté lišajníkmi a preto sa zle hľadajú. Ani my sme nenašli figúru ženy - Veľká matka z Prokletija s dvomi deťmi na bedrách, pri nej dievča, mladík a dvaja dospelí muži. O dôvod viac vrátiť sa sem nabudúce.

Polihovanie

Na vrchol Volušnice prichádzame voľným terénom mimo značky, na ktorú sme počas výstupu nenatrafili. Spolu s nami vystúpila aj teplota nad 25°C, ale našťastie jemne pofukuje. Vychutnávame si dokonalý kruhový výhľad na záver doliny Grbaja, na protiľahlé Karanfili (Karafiáty), výrazný vrcho Vezirova brada na SZ, cez dolinu Grbaje skalnatá homoľa Vrch karaula a hôľny hrebeň Popadija na západe s albánskou hranicou. Po oddychu sa presúvame ostrým hôľnym hrebeňom na západ k susednému nižšiemu vrcholu, kde si užívame horskej pohody a len tak polihujeme približne 1,5 hodiny a nevieme sa nabažiť krásneho výhľadu.

Zostup

Na túre sme nestretli nikoho, ale počas polihovania sme si všimli osamoteného človeka, čo stúpa spojovacím hrebeňom Volušnica – Popadija (južný vrchol Tatijanka, 2057 m) a nakoniec zmizol na hranici Albánska. My klesneme zo západného predvrcholu Volušnice do plytkého sedla a volíme zostup voľným terénom do záveru doliny Valušnica cez opustené pasienky. Stopy po pasení pripomínajú už len zarastené kamenné základy katunov (kolíb). V závere doliny vyvierajú početné pramene, z ktorých si možno bez obáv doplniť zásoby vody. Cestou míňame menší vodopád a pripájame sa na značku tesne pred vstupom do lesa. Po známej ceste sa vraciame do Eko-katunu Grebaje, kde večer okrem čiernohorských špecialít a vína Vranac vychutnávame panorámu doliny v zapadajúcom slnku.

Tipy na túry

Možnosti na túry v Prokletí sú bohaté. Od ľahkých túr až po náročné vysokohorské výstupy. Z značených vrcholov sú z doliny Grbaje dostupné: Jagničar 1975 m (výstup 3 hodiny), Očnjak (Očný zub) 2185 m (výstup 3 hodiny), Karanfil Severni Vrh (Severný vrchol Karafiátu) 2460 m (ťažký výstup 5 hodín), Karanfil Veliki Vrh (Veľký vrchol Karafiátu) 2490 m (ťažký výstup 5.15 h) a mnohé ďalšie vrcholy, na ktoré priamo značka nevedie alebo sú dostupné len horolezcom. Nenechajte sa zmiasť početnými novými rázcestníkmi, ktoré sú osadené pozdĺž údolnej cesty Grbaje. Smerovky síce ukazujú na mnohé ciele, ale ako sa na druhý deň ukázalo pri výstupe na Očnjak, problém je trafiť od rázcestníka z údolnej lúky do správnej bočnej dolinky resp. suťového kužeľa pod stenou. Nedostupná je tiež akákoľvek turistická mapa, preto si môžete stiahnuť upravenú topografickú mapu 1 : 25 000 s doplnenou trasou na Volušnicu a zaujímavosťami okolia Gusinje. Všetky turistické chodníky v pohorí sú označené typicky juhoslovansky - tzv. Knafelcova markacija (biela bodka v červenom kruhu).

Vusanje

Južne od mestečka Gusinje sa nachádza obľúbené výletné miesto – Ali Pašine izvori, čo sú mohutné krasové vyvieračky na východnom úpätí vrchu Vezirova brada. Pramene s ľadovo chladnou vodou sú dostupné autom smerom na dedinu Vusanje. Medzi dolným a horným koncom obce preteká horská bystrina Grlja úzkou a hlbokou tiesňavou Grlja (kanjon Grlja). Roklina nie je nijako označená, ale nájdete ju paradoxne v najširšej časti ľadovcového údolia pod sútokom bystriny Skakavac a Belicki potok v miestnej časti Gorne Vusanje. Riečka Grlja sa náhle a nenápadne stráca pod úrovňou terénu cca 30 m vodopádom Ždrijelo (alebo tiež vodopád Skakavac) a preteká hlbokou a veľmi úzkou tiesňavou, ktorá by sa dala miestami aj preskočiť. Vstup do kaňonu nie je možný a preto bol prvý raz speleologicky preskúmaný až v roku 1994. Turistické značky ďalej vedú do mohutných ľadovcových údolí. Na JV cez samotu Zarunica k salašom Fuš sirma a na JZ do údolia Ropojan popri jazere s priezračnou zelenou vodou - Savino Oko až na albánsku hranicu do oblasti Jezerce, za ktorou sa nachádza najvyšší bod Prokletija – Maja e Jezerces (Jezerski vrh) s výškou 2694 m a tiež najvyšší bod Čiernej Hory – Zla Kolata s výškou 2534 m.

Poznámka:
Pre zobrazenie prejdenej trasy kliknite v tabuľke faktov na „Doplňujúce súbory – pozrieť na mape“. A následne prepnite mapový podklad na „vrstvu – Satelitná mapa“.

Užitočné odkazy

Veľvyslanectvo SR v Belehrade pre Srbsko a Čiernu Horu
Praktické informácie pre slovenských turistov pred cestou do Čiernej Hory
ČiernaHora.sk
Montenegro.sk
cerna-hora.net (česky)
ČernáHora.cz (česky)
Dovolenka v Budve a o Čiernej Hore všeobecne
Dovolenka v Sutomore a o Čiernej Hore všeobecne
Národné parky Čiernej Hory
Turistický klub Prokletije - Plav (Planinarsko drustvo Prokletije)
Turistický klub Radnički - Belehrad (Planinarsko drustvo Radnički - správa horskej chaty Grbaja)
Turistický zväz Čiernej Hory (Planinarski savez Crne Gore)
Predpoved počasia pre Čiernu Horu (Hidrometeorologiški zavod Crne Gore)
Fotoreportáž z cykloputovania okolo pohoria Prokletije
Turistická mapa Prokletije – Gusinje a údolie Grbaja (1 : 25 000) s prejdenou túrou, odporúčanými trasami a miestnymi zaujímavosťami
Topografické mapy Čiernej Hory (1 : 25 000)
Topomapa Prokletije - Gusinje a údolie Grbaja (1 : 25 000)
www.stazeibogaze.info – Cestami i necestami (turistický sprievodcami balkánskymi horami)
Mapy balkánskych pohorí

Použitá literatúra:
Trivo Zolak – Zázračná Čierna Hora, sprievodca po južnom Jadrane a vnútrozemí Čiernej Hory
Radovan Radovinović – Černá Hora, kultúrní a přírodní pamětihodnosti a turistické informace (turistický průvodce)

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek