Lanovkou

Po nájdení vhodného miesta na parkovanie sme si opäť nabalili veci na dva dni a vydali sme sa k údolnej stanici lanovky. Lanová dráha prekonáva niečo cez 2800 výškových metrov, tak sme aj vcelku radi, že to nemusíme šliapať. Počasie vyzerá priaznivo a preto bez dlhšieho váhania vyrážame k vysokohorskej chate Refuge des Cosmiques. Na ľadovci ešte míňame stanové mestečko, v ktorom sa pár odvážlivcov rozhodlo prespať. Mimochodom bola medzi nimi aj dvojica vskutku príjemných Stredoslovákov.

Skepsa chatára

Keďže trasu nášho výletu sme menili na poslednú chvíľu, ani sme nerozmýšľali nad tým, že by sme si mali rezervovať miesto na chate. Toto nám dosť výrazne vyčítal aj chatár, no napokon sa nejaké to miestečko pre nás troch našlo. Mali sme šťastie. Ako už toľkokrát predtým. V noci sme veľa nepospali, vzhľadom na to, že za oknami zúrila poriadna búrka. V duchu som ľutoval ľudí v stanovom mestečku na ľadovci. Vstávali sme skoro ráno. Aj tak v podstate nikto poriadne nespal a po konzultácii s ostatnými lezcami i chatárom sme sa rozhodli posunúť náš odchod o hodinu. Po hodine neustáleho pozorovania počasia a sledovania nálad ostatných lezcov sme sa rozhodli, že predsa len vyrazíme. Búrka ustávala, obloha sa čistila, nebolo dôvod dlhšie čakať. Aj napriek skepse chatára sme nahovorili ešte dvojicu lezcov z Francúzka a pod rúškom noci sme vyrazili k vrcholu.

Brúsny papier

Ako sme sa blížili k prvému Blancu, začínalo svitať a my sme vedeli, že sme spravili dobre. Obloha sa úplne vyčistila a po nočnej búrke ostalo iba trochu čerstvého snehu a oblaky v údolí. Cesta cez tri Blancy nie je zvlášť technicky náročná, je však nutné si dávať pozor pri prechode cez trhliny a zlomy v ľadovci. Cesta nám ubiehala vcelku rýchlo aj vďaka dvojici Francúzov, ktorí išli pred nami a vytyčovali nám stopu. Postup nám znepríjemňoval iba silný nárazový vietor, ktorý so sebou strhával kryštáliky nového snehu a na našich tvárach fungoval ako brúsny papier. No aj napriek silnému vetru sa nám podarilo niekedy okolo obeda dostať na najvyšší vrch Európy s výškou 4810 m n. m. Po gratuláciách a spoločnom fotografovaní sme sa už ponáhľali dole smerom k Vallotovej útulni. Musím poznamenať, že vrcholový úsek od útulne Refuge Vallot je o poznanie náročnejší ako v smere od Aiguille du Midi. Tak som bol nakoniec aj rád, že sme to minulý rok pred vrcholom otočili a nešli naň v snežnej búrke.

Zubačka a autobus

Svet je naozaj malý a na naše veľké prekvapenie sme na Dôme du Gouter (Refuge de l"Aiguille du Gouter) stretli našich kamarátov z Dánska, s ktorými sme sa videli pred pár dňami v kempe v Zermatte. Po krátkej debate pri šálke čaju sme sa už ponáhľali dolu na zubačku do Le Fayetu, čo je dedinka hneď vedľa Chamonix. Aj keď sme sa ponáhľali, ako sme vedeli, zubačku zo hornej stanice Glacier de Bionnassay sme nestihli a tak sme pokračovali do Chamonix peši. Po príchode na autobusovú zastávku v Le Fayet bolo na nás vidieť, že sme naozaj vyšli a aj zišli Mont Blanc. Prevýšenie medzi vrcholom a spomínanou autobusovou zastávkou bolo niečo okolo 3800 m.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na záver

Švajčiarsko a konkrétne oblasť Walliských Álp je nádherný kraj, do ktorého by som sa chcel určite ešte vrátiť, nie len kvôli samotnému Matterhornu, ale aj kvôli ostatným vrcholom, ktoré možno nie sú také známe, no svojou nádherou mu môžu rozhodne konkurovať. A keď sa spojí dobrá partia ľudí s krásnym počasím, je možné dokázať veci, o ktorých by človek mohol iba snívať.

Súvisiace odkazy

Vysokohorské chaty v masíve Mont Blancu
Výstup na Mont Blanc nie je ľahký! (anglicky)
Walliské Alpy - výstup na Matterhorn (predchádzajúca časť)

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek