Svet: Švédsko - turistika na ostrove Utö

Svet Švédsko - turistika na ostrove Utö

15. 12. 2009

Keď sa povie turistika na severe Európy, väčšina ľudí si pravdepodobne predstaví niekoľkodňový trek v škandinávskych horách. Nórsky Jotunheimen, či švédsky Národný park Sarek určite zídu turistom ako prvé na myseľ. A predsa sa dajú objaviť aj ďalšie zaujímavé oblasti a miestečka, od ktorých by turista sotva očakával plnohodnotné uspokojenie. Zvlášť, ak ide o takmer rovinatý ostrov. A nepôjde len o jeden.

Náročnosť: ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas: 2 dni

Pohoria: Švédsko: Baltské more - Štokholmské súostrovie - ostrov Utö

Trasa

Najnižší bod: 0 m n. m.

Nocľah: kemp (vlastný stan)

Doprava: Štokholm (centrum) - Västerhaning (prímestský vlak) - Artsta Havsbad (autobus) - Gruvbyn (prístav trajektov na ostrove Utö) - bicykel

Na východ od švédskeho hlavného mesta sa rozkladá Štokholmské súostrovie. Tvorí ho približne 24 000 ostrovov rôznej veľkosti. Bližšie k pevnine sú ostrovy väčšie a niektoré aj obývané a naopak ďalej, smerom k otvorenému moru sú menšie. Vonkajšou hranicou rozsiahleho súostrovia sú len holé skaly so žiadnou alebo len nízkou mierou vegetácie.

V súčasnosti je Štokholmské súostrovie turistickým rajom pre obyvateľov hlavného mesta ako aj pre turistov z odľahlejších končín. Vybrané ostrovy sú ideálnym miestom pre krátkodobé pobyty. Na niektoré z nich je možné sa dostať štokholmskou mestskou hromadnou dopravou (napr. Vaxholm), trajektom (poprípade to skombinovať) alebo vlastnou loďou (príp. z požičovne).

A práve jeden z toho nespočetného množstva ostrovov bol cieľom nášho víkendového výletu – ostrov Utö. Pre znalcov: ďalší ostrov rovnakého mena sa nachádza blízko južného pobrežia Fínska, známy ako prvá záchranná stanica v čase tragédie trajektu Estonia.

Prvý deň

Utö sa nachádza v južnej časti Štokholmského súostrovia. Jedna z možností ako sa naň dostať je nasledovná: využitím verejnej dopravy (SL) z centra Štokholmu prímestským vlakom do Västerhaninge, odtiaľ autobusom na zastávku Artsta Havsbad a potom konečne trajektom na ostrov do prístavu Gruvbyn. Plavba trajektom trvá cca 45 minút (priamo zo Štokholmu trvá plavba 3,5 hod). Už z diaľky prevyšuje nad ostatnými časťami ostrova starý veterný mlyn z r. 1791. To je predzvesťou, že pôjde o nenáročnú turistiku vhodnú pre všetky vekové kategórie.

Desať kilometrov dlhý a miestami len 4 km široký ostrov je domovom pár stovák obyvateľov. Centrum ostrova tvorí prístav (jeden z najväčších v súostroví) spolu s ďalšími turistickými zariadeniami a informačnými tabuľami (prevažne vo švédčine). Tu začína aj zeleno značený náučno-poznávací chodník Utöstigen, ktorým sa vydáme naprieč ostrovom v smere SZ-JV. Napriek svojej dĺžke len 3,5 km očarí nejedného návštevníka. Z informačných tabúľ sa dozvedáme, že ostrov patril medzi prvé miesta vo Švédsku, kde sa ťažila železná ruda (už od 12. storočia). Pozostatky, okolo ktorých chodník prechádza, sú viditeľné dodnes, napr. v podobe hlbokých, vodou zatopených šácht (najhlbšia má 215 m).

Vstupujeme do ihličnatého lesa a onedlho pozeráme pomedzi pokrútené kmene borovíc na otvorené more. Rävstavik - sme na skalnatom pobreží. Vychutnávame si slnečné lúče, ktoré nepôsobia až tak silno vďaka od mora, vanúcemu vetru. Skúmame pobrežie so zaujímavými skalami rôzneho sfarbenia. Geológovia by si prišli na svoje, čo potvrdzovala aj jedna z infotabúľ. Napríklad minerál holmqvistit je možné nájsť len na tomto ostrove (a Madagaskare). Okrem toho, na základe vzorky z tunajšej bane bol objavený chemický prvok lítium.

Slnko pomaly zatieňuje nízka oblačnosť a prvé kvapky na seba nenechajú dlho čakať. Našťastie ide len o prehánky. Ale aj tie stačili na to, aby sme si otestovali náš pohyb a balans na šmykľavých pobrežných skalách. Pokračujeme po náučnom chodníku. Jednotlivé panely náučného chodníka sa venujú miestnej faune a flóre, nevynímajúc geológiu. Každá z nich je doplnená kresbami žiakov tamojšej základnej školy. Od panelu č. 14 chodník prestáva kopírovať pobrežie a zachádza do vnútrozemia. Vchádzame do hustého lesa. Míňame senník a čoskoro prichádzame na rozsiahlu lúku. Z obsahu ďalšej infotabule pochopíme, že tu prebieha archeologický výskum a dokonca pre záujemcov je tu možnosť si za poplatok toto remeslo aj vyskúšať.

Keďže sme nezískali podrobnejšiu mapu ostrova (máme len akýsi plán), tak len hádame, kam nás len chodník vyvedie. Konečne sme na „hlavnej“ hlinenej ceste, ktorá pretína celý ostrov pozdĺžne. Po hlavnej ceste sa opäť dostávame do centra. Schyľuje sa k večeru, aspoň podľa hodiniek. Keďže sme prišli na ostrov v deň slnovratu (Midsommar), do západu slnka je ešte pekne ďaleko. Rozmýšľame, kde by sme mohli prespať. Najlepšie by bolo na skalnom pobreží, ktoré sme už navštívili. A to najmä kvôli nášmu zámeru pozorovať východ slnka. Už známu cestičku prejdeme svižnejším tempom. Avšak keď narazíme na tabuľku s označením prírodnej rezervácie a symbolom zákazu stanovania (čo sme si predtým nevšimli), vypadá to na klasickú noc v kempe. Cestou do kempu nás však zastihne večerný lejak. Snažíme sa skryť aspoň pod stromy, ale tie neposkytujú ideálnu ochranu. Po asi hodine, sa konečne môžeme zbaviť premočeného oblečenia a na seba dávame posledné suché veci z batohov. Medzitým zapadá slnko. Je cca. 22.15 h! Nevieme sa vynadívať na krásne farebné divadlo na oblohe a šup ho zaliezť do spacákov. Chvalabohu v noci neprší, len sem-tam zabzučí nepríjemný komár.

Druhý deň

Ráno balíme veci a presúvame sa na nejakú otvorenú plochu, kde si budeme môcť na slnku vysušiť mokré veci z predchádzajúceho dňa. Zároveň čakáme, kým otvoria požičovňu bicyklov, aby sme mohli spoznať aj ďalšie vzdialenejšie zákutia ostrova. Do deviatej ostáva ešte hodinka, takže máme dostatok času na sušenie a pozorovanie okolia. Dá sa povedať, že život na ostrove začína po príchode prvej lode z pevniny. Najpoužívanejším prostriedkom je tu motokára. Dokonca aj dôchodcovia na nich bez problémov jazdia.

Medzitým si pochutnávame na miestnej špecialite – Utö limpa, čo je anízom ochutený chlieb. Pečie sa výhradne tu na ostrove a na pevnine ho dostať len vo vybraných predajniach. Pomaly sa balíme a presúvame sa k požičovni. Keďže máme batohy, k jednému bicyklu si pripájame vozík. Najprv smerujeme k bližšiemu SV cípu ostrova. Šliapeme po „hlavnej“ ceste až kým nás nezastaví zákazová značka – vojenská oblasť. Nezostávame nám nič iné len otočiť bicykle a ísť spoznávať JZ časť ostrova. Kým sa tam dostaneme, odskočíme si k pobrežiu, k Södra Sandvik. Cesta vedie prevažne ihličnatým lesom, až kým nás nedovedie na skalami posiatu pláž podobnú tej z predchádzajúceho dňa. Napriek začiatku leta sa neodvažujeme kúpať v chladných baltských vodách. Aspoň pobeháme po skalách. Onedlho objavujeme piesočnatú pláž, tentoraz v oblasti Barnens Bad.

Smerom na JZ prechádzame najprv cez Gruvbyn (centrum ostrova). Po troch kilometroch z prístavu upúta našu pozornosť kostol (Utö kyrka) stojaci na protiľahlom brehu zálivu Kyrkviken. Zaujímavosťou je, že sa v ňom nachádza najstarší švédsky organ. Ďalšie prekvapenie nenecháva na seba dlho čakať. Pár vystavených tankov signalizuje, že sme v blízkosti vojenskej strelnice. Iné pozoruhodnosti nenachádzame. Až most oddeľujúci zálivy Ryssviken a Byviken je predzvesťou, že sme na konci ostrova Utö. Za mostom už leží ostrov Alö. Tunajšej prírodnej rezervácii sa nestíhame venovať, pretože naše žalúdky majú iný názor. Kvôli nim putujeme k vraj chýrnej reštaurácii umiestnenej na konci tohto ostrova – Batshaket. Odtiaľto premáva trajekt na susedné ostrovy, ale aj na pevninu do Nynäshamnu (dostupného zo Štokholmu MHD). Po ochutnaní miestnych špecialít sa vydávame na spiatočnú cestu. Po starej známej „hlavnej“ ceste sme čoskoro v Gruvbyne. Odovzdávame bicykle a spolu s ďalšími návštevníkmi ostrova očakávame príchod trajektu smerujúceho na pevninu.

Poznámka:
Neželaným suvenírom z ostrova Utö sú kliešte. Ako sme sa neskôr dozvedeli, práve na tomto mieste sa im výnimočne darí. My sme si spolu priniesli jedenásť kúskov.