Trasa

Pezinok, časť Zumberg – Žilová – horáreň Sirková – Pezinská Baba (bufet Baba) – Čmeľok – sedlo Javorina – Skalnatá – Čermák – Zbojnícke – Vápenka – Veľká homoľa (rozhľadňa) – Traja jazdci (skaly) – hotel Istota – vodná nádrž Vinosady (Kučišdorf) – Pezinok, časť Zumberg

S turistikou som začal len nedávno, ale celkom ma to chytilo. A tak som počas soboty strávenej prevažne v Auparkoch a iných „parkoch“ pri hľadaní darčekov začal rozmýšľať nad nedeľnou túrou. Večer už bolo neskoro hľadať spolupútnika, ale na výber trasy a predpoveď počasia neskoro nebolo. Nakoľko času nebolo na rozdávanie a menší okruh bratislavským lesoparkom som absolvoval len nedávno, rozhodol som sa pre Pezinské Karpaty, ktoré ponúkajú viaceré pekné výhľady a aj náročnejšie túry.

Zumberg – čo to je?

Neviem, či sa Zumberg (200 m) nemá náhodou čítať „cum berg“ ako v nemčine, ale napriek tomu som si túto mne dovtedy neznámu časť Pezinku zvolil za východiskový bod mojej túry. Presunul som sa sem autom v nedeľu o desiatej ráno, z čoho vyplývala potreba zvoliť okružnú trasu. Nemám totiž veľmi rád trasy, pri ktorých sa musím vracať späť rovnakou cestou.

Mierny chaos som zažil hneď pri štarte, keďže žltú značku smerujúcu na Žilovú som musel chvíľu hľadať. Navyše značený chodník vedie niekoľko sto metrov po krajnici hlavnej asfaltky smerujúcej na Pezinskú Babu. Potom sa však stáča vľavo smerom k horárni Sirková a postupne sa mení na nespevnenú cestu. Pri horárni som nasadil svoju novú zbraň – trekové palice. Trochu som zápasil s ich fixovaním, čo sa evidentne veľmi páčilo miestnemu psovi, ktorý si ma veselo obzeral. Výstup na Žilovú (420 m) je za normálnych okolnosti asi hodinovou prechádzkou aj napriek 200-metrovému prevýšeniu, ale ja som mal pred sebou miesto chodníka rozbahnený jarok a les plný popadaných a popílených konárov. Pri preliezaní terénnych nerovností a stromov som hneď na začiatku poďakoval kamarátovi za podnet ku kúpe palíc. Zo zamračenej oblohy mierne snežilo, ale netvorila sa hmla a bolo len mierne pod nulou, takže sa cez problematický terén išlo celkom dobre. Napomáhalo tomu aj takmer bezvetrie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Smer Pezinská Baba

Zo Žilovej som sviežim tempom zamieril po známej modrej smerom na Pezinskú Babu. Prvých ľudí som pritom stretol až pri kotve na zjazdovke lyžiarskeho strediska, a aj tí venčili psa. V bufete na Babe som sa rozhodol urobiť si malú pauzu a napiť sa čaju, keďže so sebou som si nezobral termosku a bolo dosť chladno. Prekvapilo ma trochu, že som za čaj s hruškovicou (rum nebol) a tatranku zaplatil 4,- €, ale asi treba podporiť cestovný ruch.

Prázdna magistrála

Po krátkej prestávke som vykročil po červenej magistrále na prvú sedemstovku - Čmeľok (709 m). Kopec ponúka viaceré pekné výhľady a mňa potešil solídnym stúpaním, ktoré som bral ako výzvu. Snehu na zemi pribúdalo a začalo aj silnejšie snežiť, kvôli čomu som nahodil „softshellku“. Až po sedla Javorina (620 m) som stretol iba dvoch alebo troch turistov. Kúsok za sedlom ma pri nástupe na úbočie Javoriny (703 m) prekvapila fantastická ozvena. Tu by sa skvele spievali trojhlasné ťahavé piesne. Pod Čertovým kopcom (752 m) sa na chvíľu otvoril pohľad na Vysokú (754 m), ktorá bola pod mrakom. Nasledoval holý vrchol Skalnatej (704 m) so zaujímavými pokrútenými stromami. Keďže som týmito miestami prechádzal prvýkrát, chvíľu som na vrchole nevedel nájsť pokračovanie červenej značky, ale nakoniec som to riskol dolu prudkým svahom vpravo, čo sa ukázalo ako správna voľba. Vzhľadom na premrznutý a zasnežený terén sa opäť k slovu dostali palice, a to dosť významne.

Z Čermáka na Veľkú homoľu

Od Skalnatej som k lúke Čermák (520 m) prišiel vďaka svižnej chôdzi za zhruba 25 minút oproti 35-tim minútam na smerovníku. Nasledovala malá pauza a stretnutie s párom turistov. Za chvíľu som však opäť kráčal rovinatým terénom po zelenej značke smerom na Zbojnícke (620 m) a ďalej až na poslednú sedemstovku mojej trasy - Veľkú homoľu (709 m). Bol som zvedavý na rozhľadňu, o ktorej som zatiaľ iba čítal. Na svahu pod Veľkou homoľou som stretol najviac turistov, ktorých neodradilo ani sneženie a mráz. Bohužiaľ viditeľnosť z rozhľadne nebola kvôli počasiu väčšia ako nejakých 5-6 km, takže som sa pomerne rýchlo poberal preč.

Nach Zumberg

Trochu som začal cítiť kolena a bedrové kĺby, ale nebolo to nič strašné. Horšie však bolo, že sa už deň začal pomaly chýliť ku koncu. Pri Troch jazdcoch (670 m) som sa zdržal iba na jednu fotku, ale povedal som si, že sa sem aj tak ešte určite vrátim. K Zumbergu odtiaľ vedie červená a zelená značka. Ja som pokračoval po zelenej podľa plánu zostaveného narýchlo v sobotu večer. Bola to pravdepodobne chyba, pretože dobrá polovica trasy vedie po asfaltke, z čoho ma začali ešte viac bolieť kolená. Navyše posledný 40-minútový úsek od hotela Istota okolo Čiernej vody je nudný. Keď som konečne dorazil k autu na križovatke červenej a žltej trasy, už sa zotmelo.

Zhodnotenie

Podľa údajov z hikeplannera som za necelých sedem hodín prešiel 26 km s tisícmetrovým prevýšením – odtiaľ názov „tisícovka“. Ak už niekto predo mnou okruh pomenoval inak, tak nech mi odpustí, že som to nevedel. Túru som si veľmi užil a už sa teším na ďalšiu, pravdepodobne v okolí Pajštúna, alebo v Bielych Karpatoch. Priložené fotky nie sú veľmi kvalitné, ale počasie nebolo príliš fotogenické a foťáčik na mobile toho aj tak veľa nezvláda.

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek