Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Pramene Račianskych Karpát I.

Vlastním mapu Bratislavského lesného parku 1 : 20 000 z roku 1974 a z času na čas si konfrontujem údaje z nej so súčasným stavom. Myšlienka obísť všetky pramene na ploche ohraničenej lesnou cestou od smerovníka Krasňany záhrady po smerovník Tri duby až horáreň Biely kríž a po asfaltke do Rače skrsla vo mne dosť dávno, no jej realizácia nastala až 17. 11. 2009.

Vzdialenosť
19 km
Prevýšenie
+500 m stúpanie, -500 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 17.10.2009
Pohoria
Malé Karpaty
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 444 m n. m.
  • Najnižší bod: 145 m n. m.
Voda
Máriin prameň, Jarošova studnička, Zbojnícka studnička
Nocľah
Bratislava
Doprava
Bratislava (vlak, bus) - Bratislava, časť Krasňany (MHD Bratislava)
SHOCart mapy
» č.1078 Malé Karpaty, Bratisla (1:50.000)

Trasa

Bratislava časť Krasňany, Pekná cesta – Tri duby - Čierny vrch – Máriin prameň – Zbojnícka studnička – cesta Okrajovka – lesovňa Krasňany – Krasňany, Pekná cesta

Voľno uprostred týždňa, zapríčinené štátnym sviatkom, sme sa rozhodli s Danicou využiť na turistiku. Na môj vkus sme vyrazili dosť neskoro, nuž ale všetko nemusí byť podľa mňa. Doviezli sme sa električkou na Peknú cestu a po 11. h začala naša poznávacia túra rodného pohoria.

Keďže mapa z 1974 už v mnohom nezodpovedá súčasnosti, ako podklad pre naše pátranie som sa rozhodol využiť odfotografovanú a na farebnej tlačiarni vytlačenú mapu z informačných tabúľ Bratislavských lesov.

Po asfaltke sme došli k smerovníku Krasňany-záhrady a kúsok sme šli po žltej. Keď odbočovala vľavo, pokračovali sme po lesnej ceste rovno hore. Na rázcestí lesných ciest sme sa vybrali vľavo popri potoku. Priznám sa, že touto cestou som ešte nešiel, roky chodievame tou idúcou doprava. Stretali sme ľudí s košíkmi, čo sa mi videlo čudné, no hríby naozaj rástli a aj my sme napokon domov doniesli bedle jedlé.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Snáď pre všetky miestne potoky je typické, že sú zapadané kopou konárov. Takže ak nie je vybudovaná studnička, je dosť obtiažne vypátrať prameň. Aj tento potok pramenil v úplnej húštine a napriek mojej snahe sa mi podarilo odfotiť maximálne kopu kadejakého dreva, no mali sme prameň č. 1.

Pokračovali sme po lesnej ceste ďalej a po čase sa k nej zľava pripojila širšia. Naša púť sa skrútila doprava. V hmle, ktorá nás čím ďalej, tým viac obkľučovala, som už len čakal na psa baskervilského. Zatiaľ sme objavili len pne zarastené hríbmi pokrytými machom. Cesta vyústila na červenú pri smerovníku Tri duby. Keďže som z mapy vedel, že ďalší prameň má byť pod turistickým chodníkom, vybrali sme sa doprava po lesnej cestičke. Viedla oblúkom medzi starým a mladým lesom. No a v tom starom sa zabeleli klobúčiky bedle. Tak sme opustili cestičku a vošli do lesa pozbierať ich.

Svahom sme klesli na lesnú cestu a v oblúku, kde sa rozdvojovala, sme našli našu prvú studničku – prameň č. 2. Drevená strieška sa už rozpadá, asi sa o studničku nik nestará. Neďaleko studničky je solisko a krmelec. Cestou rozbitou autami lesníkov sme sa vybrali hore. V jej najvyššom bode sa vľavo nachádza maličký posed. Cesta klesala doprava, no bola natoľko rozbahnená, že sme sa vybrali lesom a pri skalách, tu tak trochu netradičných, sme zostúpili na ďalšiu cestu. Po nej sme pokračovali smerom hore a vedel som, že sa blížime k ďalšej studničke. Studnička sa nachádza vpravo pod cestou vo svahu. Má jednoduchú, rovnú striešku a okolo nej sú veľké kamene. Tak sme našli prameň č. 3.

Je zaujímavé, že na mape z roku 1974 sa vrch, popod ktorý sme šli, volá Čierny a na súčasnej Krásny. Cesta nás doviedla na červenú v bode, kde klesá k Máriinmu prameňu. Ten, ako aj Zbojnícku studničku a Brezový prameň, upravila do terajšej podoby rodina pána Tomíka pred 25 rokmi. Som veľmi rád, že som tohto človeka, ktorému rok 1948 riadne zamiešal životom, poznal a počas silvestrovských opekačiek na Zbojníčke si s ním zaspieval nejednu pesničku. Je len paradoxom doby, že po 1989 mu nedovolili sa ďalej starať o studničky.

Zišli sme k Máriinmu prameňu a potom sme sa lesom vybrali k nášmu ohnisku. Keď boli dcéry ešte malé, vybudoval som ho ako cieľ našich túr a kým sme chystali pahrebu, mladšia spávala v hojdacej sieti. Z kmeňa mohutného stromu, na ktorom sme sedávali, zostali už len spráchnivené zvyšky. Kúsok povyše sú tiež dva pramene a nový posed, ktorý nahradil starý, ponechaný svojmu osudu na zemi. Všetky tri pramene však tečú do Vydrice a tak patria do iného povodia.

Vrátili sme sa na červenú a zastavili sa na Spariskách, aby sme sa najedli. Aj tu sa nachádza jedna z tabúľ s mapou súčasného Bratislavského lesoparku. Po občerstvení sme pokračovali po asfaltke smer Biely kríž. Po ľavej strane pod cestou je upravená Jarošova studnička, no aj tá tečie do Vydrice. Je chválitebné, že pri všetkých oficiálnych studničkách je tabuľka s oznamom o rozbore kvality vody vykonaným v roku 2009 Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou. Čo je zarážajúce, je fakt, že všetky sú podľa neho nepitné.

V smere na Biely kríž, za Jarošovou studničkou, sa v lese pred malou lúčkou nachádza ďalší posed a tu sme našli ďalšie bedle. Takže okrem pohybu na čerstvom vzduchu a radosti z pátrania sme si zaobstarali aj večeru.

Vrátili sme sa na asfaltku a rázne vykročili k Zbojníckej studničke. Toto miesto má v našej rodine dôležité poslanie. Už 22 rokov sa tu lúčime 31. 12. v širokom kruhu známych, pri bohato prestretých stoloch a poslednom ohni príslušného roku so starým rokom a tešíme sa na ten nový. Musím tu konštatovať, že Mestské lesy v poslednej dobe postavili nad oficiálnymi studničkami pekné drevené striešky a na Zbojníčke aj nové stoly a lavice.

Potešili sme sa pohľadom na Zbojníčku a po zelenej vykročili do Rače. Keď sme došli na križujúcu asfaltku, navrhol som ísť doprava a vrátiť sa po nej na modrú do Krasňan. Táto cesta spája lesovňu Krasňany s cestou z Rače na Biely kríž, na ktorú sa pripája pri bývalom lyžiarskom vleku a nazýva sa Okrajovka. Z mapy som vedel, že ju križuje viacero potokov a chcel som si to overiť. Že nás čaká putovanie pomaly džungľou, to som však netušil. Musela sa tu prehnať nejaká zvláštna víchrica, lebo stromy boli polámané len v blízkosti cesty.

Statočne sme sa prebojovávali cez popadané konáre a na moju radosť sa tu potoky naozaj nachádzali. Takže podnet pre ďalšiu túru. Keďže stromy už väčšinu listov zhodili, otvoril sa mi pod Gašparským pohľad na neznámy altánok. Vyšiel som k nemu a našiel som aj "plácok" na futbal a pekný senník, okolo ktorého sú očíslované stromy. Neviete náhodou niekto, prečo?

Po piatich hodinách vcelku pohodlnej túry sme vyšli nad lesovňou Krasňany. Kúsok pod ňou sa nachádza lúka s rozpadajúcim sa altánkom a ping-pongovým stolom. Tu väčšinou zaparkujú autá ľudia, ktorí sa vybrali len na krátku prechádzku lesom. Aj to je jedna z výhod Bratislavského lesoparku.

Keď som si doma zakresľoval do mapy nájdené pramene, vedel som, že ma čaká minimálne ešte jedna túra a hneď sme sa s Danicou dohodli na najbližšej sobote. Čo sme našli, sa dozviete v ďalšom článku.

Súvisiace články:

Pramene Račianskych Karpát II.
Pramene Račianskych Karpát III.
Pramene Vajnorskej doliny
Pramene Račieho potoka (Javorník)
Pramene Fanglovského potoka
Pramene Fofovského potoka

Fotogaléria k článku

Najnovšie