Trasa

Naháč – Katarínka (ruiny kláštora sv. Kataríny) – obnovený úsek lesnej úzkokoľajnej trate – Piešť – Dobrá Voda

Na začiatku týždňa výdatne snežilo a už niekoľko dní poriadne mrzne, čo je zárukou toho, že sa snehová pokrývka udrží dlhšie ako pred Vianocami. Navnadení nedeľnou túrou na Záruby nehodláme stráviť krásny slnečný piatok posedávaním za pecou. Keďže výlet nebude trvať viac ako tri hodiny, netreba skoro vstávať a stačí stihnúť autobus o desiatej. Náš plán je jednoduchý – prejsť z Naháča cez ruiny kláštora sv. Kataríny do dediny Dobrá Voda.

Cesta autobusom z Trnavy trvá približne 40 minút. V Naháči je citeľne chladnejšie ako v Trnave, a tak hneď od zastávky autobusu rezko vykročíme, aby sme sa zahriali. Na Katarínku (pod týmto menom je kláštor oveľa známejší) vedie modrá značka, ktorá podľa mapy začína pri kostole nad dedinou. Na hlavnej ceste, kde stojí autobus, som si ju ani na šiesty raz nevšimol. Pri predošlých výletoch som vždy pokračoval až na koniec dediny a potom poľnou cestou, ktorá sa asi po dvadsiatich minútach na značku napojí. Až pred rokom som zistil, že kúsok pred pamätným domom Juraja Fándlyho treba odbočiť doprava a tu sa na stĺpoch a plotoch objaví aj značka. Po sto metroch, za poslednými domami, značka odbočí doľava a cesta sa mení na chodník, ktorý vedie popri potoku až na Katarínku.

Potok je čiastočne zamrznutý a snehu je viac ako v Trnave. Chodník je prešliapaný a tak pohodlným tempom vchádzame do lesa. Pod takouto vrstvou snehu som ho ešte nevidel, vyzerá oveľa krajšie ako v iných ročných obdobiach. Po dvadsiatich minútach prichádzame ku pamätnej tabuľke, ktorá je tu na počesť nemeckého dôstojníka. Ten tu v marci 1945 pri ústupe pred Červenou armádou spáchal samovraždu. Okrem tabuľky túto udalosť pripomína niekoľko plechov z jeho auta, tie sú však teraz ukryté pod snehom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pomedzi stromy je občas vidieť zvonicu kláštora, chodník stále vedie popri potoku. Asi po štyridsiatich minútach prudko zabočí doprava a nás čaká jediné prudšie stúpanie celého výletu. Trochu sa šmýka, ale nás to vo výstupe nezdrží. Posledných niekoľko krokov a vychádzame z lesa. Pohľad na kláštor ma prekvapí vždy, človek jednoducho nečaká, že uprostred lesov nájde takúto monumentálnu stavbu. Nie je tu ani nohy, medzi múrmi kláštora obedujeme, zohrievame sa pri čaji a chvíľu si užívame atmosféru opustenej zrúcaniny. Od rána krásne svieti slnko, skoro vôbec nefúka, jednoducho ideálne podmienky na zimný výlet.

Františkánsky kláštor sv. Kataríny vznikol v roku 1618. V rámci svojich reforiem ho cisár Jozef II. v roku 1786 zrušil a kláštor začal chátrať. Až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa do jeho záchrany pustila skupina nadšencov. Občianske združenie Katarínka odvtedy každé leto organizuje tábory, počas ktorých mladí dobrovoľníci pracujú na záchrane tejto pamiatky. Kláštor však nie je jedinou historickou „atrakciou“, ktorú tu môžu turisti obdivovať. Ďalšia skupina nadšencov sa neďaleko pokúša o čiastočné obnovenie úzkokoľajky, ktorá viedla okolitými lesmi. Až do šesťdesiatych rokov bola používaná na zvoz dreva a spájala Smolenice s Dobrou Vodu. Kúsok od kláštora, stále na modrej značke, je postavená časť trate a stojí tu aj niekoľko vagónov. Je tu aj informačná tabuľa s mapou celej úzkokoľajnej siete v Malých Karpatoch.

Pri vagónoch sa chvíľu fotíme, ale začína nás tlačiť čas. Ak chceme stihnúť autobus, ktorý odchádza z Dobrej Vody o dve hodiny, mali by sme si pohnúť. Od kláštora pokračuje modrá značka cestou, ktorá vedie okrajom bukového lesa. Cesta je pri dostatočnom množstve snehu ideálna na bežkovanie. Teraz sú na nej vyjazdené koľaje, takže sa nemusíme brodiť v hlbokom snehu. Míňame ruiny nejakej hospodárskej budovy a zastavíme sa, iba keď nám cez cestu prebehnú tri srny. Zhodou okolností sa mi podobná príhoda stala na rovnakom mieste pred dvomi rokmi. Vchádzame do lesa a cesta začína mierne stúpať. O chvíľu sme na najvyššom bode celého výletu, ktorým je kopec zvaný Piešť. Tu dojedáme a dopíjame všetky zásoby.

Na Piešti modrá značka prudko zatáča doprava a odpája sa od lesnej cesty. Medzičas máme dobrý a tak zvoľníme. Les hustne, chodník začína klesať, po chvíli stretávame dvoch postarších pánov, ktorí si pod pazuchami nesú bežky. Vymeníme si niekoľko viet a pokračujeme ďalej. Po vratkom mostíku prekročíme potok Hlavina a vychádzame z lesa. Čaká nás už iba mierne stúpanie poliami posiatymi množstvom zvieracích stôp. Chvíľu sa ešte kocháme výhľadom na malebnú dedinu Dobrá Voda a potom s dostatočnou časovou rezervou schádzame k zastávke autobusu. Máme za sebou krásny a nenáročný zimný výlet.

Užitočné odkazy

Občianske združenie Katarínka (záchrana ruín kláštora sv. Kataríny)
Lesná železnica Katarínka

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek