1. deň

Autobusom prichádzame do Sabinova o 14. hodine. Hneď si dávame jedno štartovacie pivko v bufete na stanici, naberáme vodu a vyrážame po zelenej značke na hrebeň. Najprv okolo železnice, asi po 200 m vľavo cez trať a už aj stúpame serpentínami lesom. Stúpanie nie je náročné a tak nám ani batohy nerobia problém. Takmer dve hodinky ideme listnatým lesom a pohybujeme sa vo výške 500 - 650m. Po prvý krát sa nám krajina otvorí až asi 500 m pred sedlom pod Kohútom, kam sa dostávame asi za 2,5 hodiny. Tu je cieľ našej prvej etapy. V sedle sa nachádza niekoľko chát a hlavne výdatný prameň. Kúsok od chát staviame prístrešok a robíme večerný oheň.

2. deň

Ráno dopĺňame zásobu vody a lesnou cestou, v absolútnej pohode, pomaly stúpame až na Kamennú (810 m), kde nás prekvapí nová útulňa. Obdivujeme nádherný výhľad z útulne na celý Šariš a pomocou mapy si určujeme jednotlivé body. Asi po pol hodine pokračujeme po zelenej značke ďalej. V lúčnom sedle pred Marduňou strácame značku a omylom postupujeme po ceste až na vrch Marduňa (874 m). Neľutujeme však a odporúčam každému túto zachádzku urobiť. Na vrchu je postavený vysoký kríž a poľný oltár s lavičkami pre slúženie bohoslužieb. Je tu uložená aj kniha návštev. Vrchol je v smere na sever čiastočne odlesnený a poskytuje pekný výhľad na Čergov a dedinky pod ním. Po chvíli schádzame neznačkovanou cestičkou do sedla pod Marguňou a vystúpame na Dlhé diely. Prekrásny, asi 2 km dlhý, lúčny úsek si riadne vychutnávame. Na hrebeni končí vlek a zjazdovka zo severnej strany. Obec Lipany a okolie máme ako na dlani. Na druhej strane zasa vidíme na vrchol lyžiarského strediska Búče a obec Renčišov. Po chvíli sa vnoríme do lesa a začíname stúpať okolo Javora (931 m) až pod Bachureň (1081 m). Stúpanie nie je náročné, o chvíľu sme už v sedle pod Bachurňou a ďalej po lúke v sedle pod Magurou (992 m). Dedinka Lačnov je ukrytá v doline pod nami, iba veža kostola nás neomylne vedie. Opúšťame značkovaný chodník a poľnou cestou schádzame do Lačnova. Táto horská obec sa dnes zmenila na chalupársku a nie je tu žiadne autobusové spojenie ani obchod. Tu sa napájame na červenú značku, ktorá prechádza dedinou a vedie nás do kaňonového údolia Lačnovského potoka. Je to najkrajšia časť nášho putovania, pretože táto dolina by smelo mohla byť súčasťou Slovenského raja. Potok sa zarezáva hlboko do skalného podložia a vytvára hrnce, vodopády a tiesňavy, ktoré treba prekonávať niekedy po krkolomnom chodníku, či po rebríku. Množstvo vody je však napriek predchádzajúcim dažďom pomerne malé. Po hodine sa vynárame z doliny a na asfaltovej ceste sa napájame na modrú značku smerom doprava (na Kravcovú), ktorá nás dovedie k veľmi peknej chate Tatran. Chata nie je na mape zaznačená a nachádza sa asi 15 minút od stretnutia červenej s modrou. Studené pivko nám príde vhod a tak asi 200 m od chaty staviame prístrešok a naše dnešné putovanie končí.

3. deň

Ráno pokračujeme po modrej značke. Najprv stúpame lesom na hrebienok, následne sa spúšťame až k ústiu Kopytovského potoka a odtiaľ stále hore lesom dosť rozbahnenou cestou a neskôr lúkami až na Kravcovú (1036 m). Na vrchu sa krajina otvorí a my sa znova kocháme výhľadom na severnú časť pohoria. Najprv lúkou a ďalej lesom stúpame do sedla Smrekovica (1074 m), odkiaľ už len dlho klesáme, stále po modrej značke, zvážnicou okolo potoka až do priesmyku Branisko. Kedysi tak frekventovaná štátna cesta je teraz vďaka tunelu pod Braniskom takmer opustená. Len cisterny a iný nebezpečný tovar sa musí prepravovať cez priesmyk a samozrejme aj autobusové spojenie je zrušené. Naše putovanie pohorím Branisko tu končí. Južná časť s jediným vyhliadkovým miestom na Slubici nás toľko nelákala a tak zostupujeme po ceste až do motorestu Branisko na dobrý obed a ďalej do obce Široké. Odtiaľ sa autobusom a vlakom presúvame do Jakloviec, kde pokračuje naša cesta, ale o tom až v ďalšom článku.

» nasledujúci diel: Volovské vrchy http://hiking.sk/hk/ar/144/sest_dni_na_vychode_2_volovske_vrchy.html

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]