Trasa

Zlatá Idka – Golgota - Kojšovská hoľa – Chata Erika – Biely kameň – Idčianske sedlo – skala Loreley – Predné holisko (Chata Lajoška) – Pišiverka (Pišivenky) – Chata Jahodná – Kuriškova – Kamenný hrb – sedlo pod Kamenným hrbom – Košice, časť Bankov

Zlatá osada

Najčastejším východiskovým bodom pre turistov, smerujúcich na Kojšovskú hoľu (1245 m n. m) je bývalá banícka osada Zlatá Idka. Ako už sám názov sídla napovedá, v minulosti tu bola kráľovská baňa na zlato a striebro. V dedine začína modro značený turistický chodník, ktorého horná časť vedie po okraji lyžiarskej zjazdovej trate. Z Golgoty pokračuje cesta na vrchol Kojšovskej hole po červenej a žltej značke.

Nová výbava

Túto trasu s vyše 600 metrovým prevýšením volím na odskúšanie novej backcountry výbavy – širokých bežeckých lyží s hranami, na ktorých sú nalepené 50 mm stúpacie pásy. S výsledkom som spokojný. Stredne strmý svah zjazdovky mi umožňuje priamu chôdzu bez traverzovania. Len v poslednej časti výstupu pod vrcholom, kde je približne 40 - 50 cm hlboký sneh, využívam odhrnutú prístupovú cestu k meteorologickej radarovej stanici Slovenského hydrometeorologického ústavu. Od stanice sa mi v mrazivom slnečnom počasí ponúka nádherný výhľad na Vysoké Tatry a východnú časť Volovských vrchov.

Erika, Husky a Loreley

Z vrcholu sa spúšťam k práve zrekonštruovanej Chate Erika. Ešte donedávna tu fungoval bufet. Pri pomerne prudkom zjazde využívam brzdiaci efekt pásov. Keďže ma už nečaká náročnejšie stúpanie, strhávam pásy. Dá sa síce na nich kĺzať aj po rovine, pohyb s nimi je však asi o polovicu namáhavejší. Neďaleko chaty smerom na Biele skaly začínajú značené bežkárske okruhy. Po ich absolvovaní a občerstvení v bufete na zjazdovke sa vydávam po červenej značke smerom na Predné holisko. Po krátkom náročnejšom lesnom úseku nasleduje pozvoľný zjazd. Cestou stretávam pešieho turistu so psom husky. Turistika so psom dostáva v poslednom čase aj na Slovensku organizovanú podobu. Za Idčianskym sedlom odbočujem doľava. Na odbočke, ktorá prebieha paralelne s červeno značenou trasou, sa nachádza veľmi fotogenická skala nazvaná Loreley. Zrejme podľa známej romantickej básne. Loreley bola podľa povesti víla, ktorá zo skaly nad Rýnom lákala spevom lodníkov do svojich osídiel. Kúsok za skalou náhle začujem tlmený dupot a stihnem zazrieť skupinu sŕn, križujúcu cestu predo mnou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Lajoška, Jahodná, Bankov

Opäť pokračujem po červenej značke a zakrátko prichádzam k Chate Lajoška na Prednom holisku. Je to najstaršia turistická chata v tejto oblasti. Prvá útulňa tu bola otvorená už v roku 1914. Na chate s celoročnou prevádzkou funguje bufet a je tu možné aj prespať. Po dobrom obede pokračujem smerom na Jahodnú. Trasa začína pomerne prudkým zjazdom. Snehu je na chodníku pomenej, zato pribudlo turistov, korzujúcich medzi Lajoškou a Jahodnou. Na niektorých úsekoch preto radšej odopínam lyže. Na Jahodnú prichádzam okolo pol štvrtej. Je plná lyžiarov a sánkarov. Pre nedostatok snehu a začínajúci súmrak pokračujem z Jahodnej ďalej peši po červenej značke a takmer za tmy prichádzam na okrajovú časť Košíc - Bankov.

Skúsenosti s backcountry

Na záver niekoľko poznámok k mojim skúsenostiam s backcountry bežkami. Zvolil som si stredne široké bežky Forester od českého výrobcu Sporten, ktoré sú vhodné do neupraveného terénu. Na rozdiel od širšieho typu (Ranger) rovnakého výrobcu sú univerzálnejšie – zmestia sa aj do upravenej lyžiarskej stopy. Oceľové hrany lyží som ocenil najmä pri brzdení na zľadovatelom povrchu. Stúpacie pásy umožňujú priame stúpanie na stredne strmých svahoch. Súčasne je však dôležitý aj ich brzdiaci efekt pri strmších zjazdoch. Na dlhších úsekoch s minimálnym prevýšením je lepšie dať pásy dole. Nevýhodou je, že lyže nemožno kvôli pásom voskovať, preto odporúčam sklznicu s protišmykom.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek