Voľné pokračovanie seriálu o malokarpatských prameňoch v lesoch nad Bratislavou.

1. deň

Bratislava časť Rača, Detvianska ulica – Piesky – Horváthov kríž – studnička Chladná – Kozí chrbát – Vajnorská dolina – cesta na Jur – Rača Komisárky

Tesne pred Vianocami 2009 teplota skákala priam extrémne. Jeden deň snežilo a bolo - 12°C, druhý deň + 6°C. V lete som si kúpil v Zermatte snežnice TSL 325 a tak nastal čas ich zoznámiť s Malými Karpatami. Vedel som, že ak nie dnes, tak už tak skoro asi nie. Keďže som mal dovolenku a bolo treba zohnať čečinu, vyrazil som 22. 12. vyzbrojený svojím 30 cm nožíkom a snežnicami nad Raču. Snežnice som nahodil za poslednými domami pri vyústení Mlynského potoka z lesa. Vybral som sa doprava po ceste k Haluzického pamätníku. Dlho som po nej nešiel, lebo som zbadal vľavo vo svahu borovicové konáre. Neriešil som, ako sa ocitli na zemi, ale ako narvať čečinu do malého ruksaku. Potom som už kráčal lesom mimo ciest. Pri stúpaní na kopec Piesky som vyplašil srnky. Sneh im neprekážal v tom, aby rýchlo zmizli za svahom. Za ním som došiel k posedu, pod ktorým bola nasypaná kukurica a rozhádzaná burgyňa. Vždy ma to zarazí. Naučiť chodiť zver priamo pred posed, to aby určite na tých pár metrov trafili?

Vybral som sa po cestičke od posedu. Lesom sa zniesol zvuk motorovej píly a vrava chlapov, ktorý nakladali na V3S-ku drevo. Oblúkom som ich obišiel a vyšiel briežkom k ohnisku s lavičkami a namiesto pokračovania lesom po hrebeni som začal klesať strmým kopcom dolu. Trochu som bol prekvapený, keď som sa našiel na asfaltke na Biely kríž, ale veď som chcel ísť k trampskému fleku Severka a tak to až tak veľmi neprekážalo. Po zasneženej krajnici som došiel ku križovatke Šenkárka Chladná. Vybral som sa doprava. Na lúke je typický altánok, no na jej kraji stojí kruhová stavba s ohniskom - Severka, v lese je nové suché WC a hlavne cieľ mojej túry – studnička Chladná. Potok vytekajúci z nej je prvý ľavý prítok Vajnorského potoka. Tak sa oteplilo, že sneh sa mi priam lepil na snežnice. No napriek tomu som sa v nich vybral po svahu nad potokom po jeho prúde. Pri sútoku s Vajnorským potokom som to už vzdal a snežnice strčil do obalu. Cestu dolu k záhradkárskej kolónii a od nej ku konečnej električiek mi obzvláštnil malý ľadopád na Vajnorskom potoku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

2. deň

Bratislava časť Rača, Komisárky – Vajnorská dolina – Tri chotáre – Brezová lúka – Biely kríž – U Karola – horáreň Krasňany – Krasňany Pekná cesta

Dva dni vianočného vykrmovania mi stačili a keďže dcéram sa nechcelo ísť po ponocovaní do lesa, vyrazil som do slnkom zaliateho dňa sám. Začal som tam, kde som 22. 12. skončil. Les okolo vyzeral úplne inak a hlavne na moje počudovanie nebol po roztopenom snehu rozbahnený. Rýchlo som prešiel vinohradmi a cesta popri Vajnorskom potoku ma viedla horou. Prvý prítok pramenil na ľavej strane, oddelený od Vajnorského potoka len dvojmetrovým kamenným svahom a po asi 60 m vtekal do potoka. Po desiatich minútach som prišiel k ďalšiemu prítoku zľava. Viedla popri ňom cestička a tak som vykročil po nej. Keď som vo svahu videl niečo biele, šiel som sa pozrieť, čo to je. Nechcel som veriť vlastným očiam. Rozbitá chladnička. Snáď hodinu od poslednej záhrady. Sme neskutoční bordelári. Komu to stálo za tú námahu a vyniesol som sem namiesto do zberu?

Znechutený som sa vrátil na cestičku, ktorá ma doviedla k piatim prameňom. Najprv som musel ignorovať prítok sprava a ísť po potoku ešte asi 200 m. Tu oddelené malým kopčekom boli v mladom lesíku dva pramene, ktoré sa stekali snáď po 20 m do jedného potôčika. Nuž som sa po ňom vybral späť k tomu prítoku. Miesto mi bolo povedomé a keď som popri prítoku vystúpal k spadnutému posedu, uvedomil som si, že sme tadeto pred dvomi rokmi šli s oddielom do Jura. Slnko tak pripekalo, že som si musel dať dolu košeľu a zostal som len v tričku a windstopperovej bunde.

Z lesíka pod posedom vytekal potôčik, ku ktorému sa sprava pripájal ďalší. Nuž som sa vnoril do hustého mladého lesa a po predratí sa malinčím som našiel napokon ďalšie dva pramene. Potešil som sa bohatému úlovku a vracal som sa späť na cestičku. Po nej si vykračoval s deťmi bývalý kolega. Nevideli sme sa 17 rokov a tu mimo akýchkoľvek značiek sa stretneme. Trochu sme pokecali a ja som sa vybral za ďalšími prameňmi.

Vrátil som sa k Vajnorskému potoku a pokračoval som proti jeho toku. Po dvadsiatich minútach som prišiel k sútoku dvoch potokov. Vybral som sa popri tom pravom. Ten mal veľmi skoro prítok z húštia na pravej strane. Bol krátky, asi 15 m a tak som pokračoval popri hlavnom toku hore. Nad hlavou sa mi objavilo vysokonapäťové vedenie, ktoré popod Biely kríž pokračuje na Borinský kras. Pod ním posed a samozrejme rozsypaná kukurica. To už som bol v podstate na rovine a lesom som šiel popri potoku. Na pravej strane som videl nový mohutný posed, na ľavej krmelec. Došiel som k prameňu v černičí a snáď 100 m od neho kráčali ľudia po žltej smerom na Jur. Takže toto by mohol byť prameň Vajnorského potoka. Oblúkom som sa vrátil ku krmelcu a po cestičke od neho vykročil dolu lesom. Pod stožiarom vysokého napätia som vo svahu uvidel kamennú studničku. Je žiaľ bezmenná, aspoň pre mňa. Pokračoval som po cestičke dolu. Za 15 minút popod ňu pretekal potok a tak som sa vybral doprava popri ňom. Pramenil neďaleko v mladom lesíku. Vrátil som sa na cestičku a tá ma doviedla k spadnutému posedu, kde som bol pred hodinou a pol. Ďalšie pramene by tu už nemali byť a tak som sa obrátil čelom vzad a po cestičke došiel k ohrade s divými sviňami na Bielom kríži. Pred maringotkou – bufetom Včelín bolo veselo, vyhrával harmonikár a ľudí tu bolo ani na Václaváku. Rozhodol som sa ešte navštíviť neďalekú Brezovú studničku a pri návrate späť som stretol Sylviu a Sláva, turistických kamarátov. Tak sme si popriali šťastné a veselé a v družnej debate vykročili do Krasňan.

3. deň

Bratislava časť Rača, Komisárky – Vajnorská dolina – Sakrakopec – Márova búda – Vajnorská dolina – Rača, Komisárky

Poslednú januárovú sobotu som sa chystal na DP Trigonála. Množstvo snehu a teplota 0°C ma odradili od trápenia sa na rakúskych poliach a vybral som sa v snežniciach opäť do Vajnorskej doliny. Snežnice sa prakticky dali nahodiť hneď na konečnej električky. Dnes som bol rozhodnutý neodbočovať z hlavnej cesty dolinou a nechať sa ňou vyviesť až hore. Dosť prudko sa rozsnežilo, takže fotoaparát zostal v batohu. Dolinou viedla bežkárska stopa a tak som vyšliapal vedľa nej v snehu chodník pre peších. Bol som v doline sám a užíval som si putovanie hlbokým snehom. Nikam som sa neponáhľal a nechal som sa viesť cestou. Za hodinu a 45 minút som stál pri odbočke na Sakrakopec. Zo sneženia a hmly som vyšiel do slnkom zaliateho lesa. Miesto na Biely kríž som sa rozhodol neprešlapaným snehom dôjsť k miestu havárie bulharského lietadla z roku 1966. Kríž i pomníček boli zasypané snehom. Pokoj pamätného miesta narúšala len moja stopa 30 cm snehom.

Vrátil som sa na cestu a vybral sa po nej dolu. Vedel som, že prídem k Márovej búde, kde som si chcel pozrieť studničku. Ešte som pri nej nebol. Cesta prechádzala popod vedenie vysokého napätia a opäť tam bol posed. Zver to tu má ťažké. Prešiel som cez zasnežené černičie k posedu a za ním pokračoval po ceste. Že ešte skôr ako prídem k Márovej búde, nájdem prameň potoka, som ani len netušil. Mapa o ňom nič nehovorí. Takže objav a prekvapenie. Pred domom, lebo búda je dom, boli chalani s gitarou. Evidentne práve dorazili. Na altánku sa ešte skvel papier s nadpisom PF 2010. Podľa šípok na stromoch som odbočil doprava a klesal popri zasneženom WC lesom. Zaujala ma kôpka snehu na konáriku. Pod ňou bolo ukryté minuloročné hniezdo. Ktohovie, či sa na jar vrátia domáci. Zo slnka som klesal do hmly. Vynoril sa z nej nahnutý posed a vľavo od neho strieška studničky.

Nafotil som si studničku do svojej fotozbierky a po chodníčku som sa vybral dolu lesom. Prišiel som ku krmelcu, oproti ktorému bol na konári nastoknutý starý deravý hrniec. Žeby si ho odložili srnky? Netrvalo dlho a bol som pri záhradkárskej osade. Na jej okraji sa v bielom snehu vynímal obhorený domček s nápisom na igelitom zakrytom okne T. O. Širakes. Evidentne horel zvonku. Obnoví ho ešte niekto?
Ocitol som sa pri Vajnorskom potoku a kráčal spokojný s dnešnou vychádzkou dolu k civilizácii. Keď voda z roztápajúceho sa snehu odkryla asfalt, odložil som snežnice a tým som uzavrel trojdielne putovanie Vajnorskou dolinou.

Predchádzajúce časti:

Pramene Račianskych Karpát I.
Pramene Račianskych Karpát II.
Pramene Račianskych Karpát III.
Pramene Račieho potoka (Javorník)
Pramene Fanglovského potoka
Pramene Fofovského potoka

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek