Najprv sa v krátkosti pozrime na dvoch súperov.

Campingaz Bluet 270 Micro

Veľmi ľahký, 195g vážiaci základný varič od francúzskeho výrobcu neprekvapí žiadnymi vychytávkami. Na kartušu sa upína veľmi jednoducho. Stačí ho nasadiť a následne krútiť modrým plastom v smere šípky "on". Závit sa nenachádza na kartuši, ako je tomu pri varičoch Coleman, Primus, či Var. Je umiestnený na modrom plaste, ktorý sa pri otáčaní zaaretuje o kartušu pomocou plastových úchytiek. Campigaz je takto jediným výrobcom, ktorého variče a kartuše sú nekompatibilné s ostatnými.

Štyri tenké držiaky na zohrievanú nádobu možno jednoducho sklopiť, aby varič zaberal menej priestoru v batohu. Stabilita ešusu na tomto variči je dobrá, avšak pri použití nádoby s väčším priemerom by tomu tak už byť nemuselo. V kombinácii s veľkou kartušou (450g) je nádoba vo výške skoro 25cm nad podložkou, čo nie je ideálne ani pre stabilitu, ani pre použitie prípadného závetria, ktoré nie je súčasťou variča.

Hmotnosť celku (varič + plná veľká kartuša): 645g

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Cena variča: cca 900 Sk
Cena 450g kartuše: cca 250 Sk

MSR WhisperLite

Klasika v ponuke amerického Mountain Safety Research patrí k tomu lacnejšiemu medzi benziňákmi. Je určený výhradne pre pálenie technického benzínu. V ponuke MSR však existuje aj Internationale verzia, ktorá má trysku prispôsobenú na spaľovanie širšej škály tekutých palív. V praxi však v týchto dvoch modeloch nie je rozdiel až taký veľký. Pri pálení technického benzínu sa neupcháva ani jeden a pri iných palivách je upchatie len otázkou času pri oboch modeloch. Pravdou je, že u Internationale je tento čas o niečo dlhší, nie však prevratne. Čistenie upchatej trysky možno riešiť jednoduchým potrasením variča vo vertikálnom smere, v tryske je totiž čistiaca ihla. Ak nepomôže, je potrebné varič rozobrať – s varičom je v balení aj multifunkčný kľúčik pre tieto účely. Vo verzii určenej výhradne pre technický benzín mám odskúšané použitie obyčajného benzínu s dobrým výsledkom.

Príprava na varenie trvá dlhšie, ako v prípade plynového. Najprv treba natlakovať fľašu a následne ju spojiť s varičom. Otvoriť na chvíľku ventil, kým sa malá miska pod tryskou do polovice zaplní benzínom, následne zapáliť. Varič zachváti neveľký plameň, ktorý kovovú aparatúrku zohreje. Je totiž potrebné zohriať ohrevovú trubičku, kde sa kvapalný benzín zohrieva aby sa stal plynom, ktorý následne horí. Po vyhasnutí plameňa už len otvoríme ventil a zapálime horák. Hotovo :-).

Stabilita ohrievanej nádoby je omnoho lepšia ako v prípade Campingazu, pretože držiaky sú širšie a pevnejšie. Stabilite napomáha aj fakt, že nádoba sa nachádza iba necelých 10cm nad podložkou. To je pozitívne aj pre použitie závetria, ktoré je spolu s čiernym puzdrom, multifunčným kľúčikom, náhradným tesnením a lubrikantom na tesnenia, súčasťou balenia.

Hmotnosť celku (varič + plná 590ml fľaša): 880g

Cena variča: 2770 Sk
Cena fľaše na bezín: 400 Sk
Cena tech. benzínu: 60 Sk / liter

Metodika testu

Variče som testoval pri teplote 22°C, v miestnosti s otvoreným oknom. Ich úlohou bolo, pri plnom výkone zohriať jeden liter vody do varu, čo najrýchlejšie. Použil som pri tom klasický hliníkový ešus bez pokrievky. Čas začal plynúť po dosiahnutí teploty 30°C a zaznamenával som čas potrebný na dosiahnutie každých dalších 10°. Meriania som opakoval päť krát pre každý ešus. Najkratší a najdlhší čas som vyškrtol a teda do vyhodnotenia postúpili tri priebehy zohrievania.

Môjmu postupu možno vytknúť, že je veľmi vzdialený od reality – však na horách zväčša nie je pri varení viac ako 20°C, navyše často fúka vietor a pri varení používame pokrievku. Cieľom testu je porovnať variče a preto som im obom potreboval dať rovnaké podmienky, ktoré sa najľahšie dosahujú pokusom o elimináciu vplyvu okolia.

Metodika testu, vzhľadom na teplotu okolia, zvýhodňuje plynový varič, pretože ten je na ňu viac citilivý ako benzínový. Je to spôsobné tým, že pri zachovanej hmotnosti, je pri vyššej teplote tlak plynu v kartuši vyšší, ako pri teplote nižšej. Výkon variča je priamo závislý od tlaku plynu v kartuši a teda aj od teploty okolia. Benzínový varič má na benzínovej fľaši pumpičku, ktorou v prípade potreby možno tlak ručne zvýšiť – preto je menej citlivý na zmeny teploty.

Výsledky testu

Kompletné výsledky sú k dispozícii v súbore PDF. Test potvrdil vyšší výkon benzínoveho variča, ktorému trvalo zohrievanie priemerne 7:26 so spotrebou 18g paliva (cca 1,54 Sk). Jeho súperovi trvalo zohriať rovnaké množstvo vody priemerne 9:40 pri spotrebe necelých 14g paliva (cca 8,60 Sk).

Tak benzín, či plyn?

Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Každá technológia má svoje pre a proti –

pozitíva plynového variča:

  • nižšia hmotnosť
  • nižšie počiatočné náklady
  • bezúdržbová prevádzka
  • čisté riešenie - netvoria sa sadze
  • rýchly štart
negatíva plynového variča:
  • vyššie prevádzkové náklady (kartuše)
  • citlivosť na nízke teploty a vysoké nadmorské výšky
  • nedostupnosť náhradných kartuší v odľahlých miestach
  • ak sa v teréne pokazí, oprava je často nemožná
  • plynové kartuše nie sú povolené v batožine pri cestovaní lietadlom
pozitíva benzínoveho variča:
  • vyššia výhrevnosť
  • použiteľnosť v nehostinných podmienkach (teploty, výšky)
  • benzín je dostupný takmer všade
  • možnosť opravy v teréne
  • nižšie prevádzkové náklady
negatíva benzínoveho variča:
  • vyššie počiatočné náklady
  • vyššia hmotnosť
  • varič sa zanáša sadzami počas prevádzky
  • zložitejší štart
Záleží od individuálych potrieb každého používateľa. Pre zjednodušenie možno povedať, že plynový varič je vhodný pre turistu, ktorý nebude varič používať v zime a tiež sa nechystá na dlhú expedíciu za hranice civilizovaného sveta. Benzínový je zas určený tým druhým :-). Potom je ešte tretia skupinka ľudí, ktorí majú radi pach benzínu a možnosť si všetko v teréne opraviť.