Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Pramene Račieho potoka (Javorník)

Ďalší z potokov medzi Račou a Svätým Jurom je Račí potok alebo tiež Javorník. Keďže snehové podmienky priali snežniciam, nebolo v sobotu 6. 2. 2010 o čom rozmýšľať. Diaľkový pochod Dorota dostal košom a okrem toho ma celý týždeň trápilo, že som nemal čas a nepreskúmal som, kam tečú pramene spod Márovej búdy.

Vzdialenosť
20 km
Prevýšenie
+500 m stúpanie, -500 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 06.01.2010
Pohoria
Malé Karpaty
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 565 m n. m.
  • Najnižší bod: 140 m n. m.
Voda
Brezová studnička
Nocľah
Bratislava - Rača
Doprava
Bratislava (vlak, bus) - Bratislava, časť Rača (bus, MHD-električka)
SHOCart mapy
» č.1078 Malé Karpaty, Bratisla (1:50.000)

Voľné pokračovanie seriálu o malokarpatských prameňoch v lesoch nad Bratislavou.

Trasa

Bratislava časť Rača, Komisárky - Vajnorská dolina - Márova búda - Biely kríž - Jurské jazero - Brezová studnička - Račí potok - vedenie VN – Vajnorská dolina - Rača, Komisárky

Električka ma už pomaly tradične vypľúva ako jediného cestujúceho na konečnej v Rači. Toľko ako za posledné tri mesiace som tu nebol za celý život. Snežnice je možné opäť nahodiť už po vystúpení z nej, no dnes sa rozhodnem skúsiť, ako ďaleko sa mi podarí zájsť klasicky pešo.

Vydržalo mi to po prvú zvieraciu odbočku z vyjazdenej cesty na Márovu búdu. Vyťahujem snežnice z batoha a obalu, rozťahujem paličky. Ja, ktorý som o paličkách nechcel ani počuť, si už neviem pohyb bez nich po snehu ani predstaviť. Len dúfam, že ma stopa zavedie ku krmelcu pod Márovou búdou. Nemýlil som sa a hodinu po vystúpení z električky stojím pri krmelci. Vyzliekam rolák polartec Northland professional a celý zvyšok túry zostávam len v nátelníku Progress sportswear a winstoperovej bunde NordCap. Vďaka nim, trenírkam Tecnopile, moirovým ponožkám, SoftShellovým nohaviciam Kabru a goretexovým vibramkám Maindl Air zostávam počas celej vyše šesť hodinovej makačky v snehu, občas po kolená, v suchu a teple. Viem, že nášho "maskota webu" týmto konštatovaním veľmi sklamem, no je to tak.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Od krmelca idem už po cestičke. Naľavo sa ukazuje typický zráz s korytom, ale keď k nemu zídem a odhrabem sneh, vody niet. Keďže idem do kopca a som na začiatku túry, lepšie si všímam okolie. Tak rýchlo odhalím to, čo ma týždeň mátalo. Voda z Márovej (Mahrovej) studničky, po dvadsiatich metroch jednoducho mizne v zemi. To isté sa opakuje aj s prameňom a potôčikom vytekajúcim z neho, vedľa cesty k Márovej búde.
Môžem teda pokojne pokračovať po ceste na Biely kríž. Má už len jednu zastávku. Naľavo od nej po čase vidím krmelce a tak idem vysokým snehom k nim. Okrem sena je tu aj kopa kukuričných zŕn vo válove. Vidno, že poľovníci sa starajú o zver príkladne. V tomto vysokom snehu to má ťažké.

Necelé dve hodiny od vystúpenia z električky stojím pri horárni Kocmunda (Biely kríž). V ohrade je len jedna divá sviňa. Ostatné sa buď skrývajú v prístrešku, alebo išli na guláš. Bufet Včelín nechávam nepovšimnutý a idem po žltej smerom na Svätý Jur. Naľavo vidím v kopci maringotku a tak sa predieram snehom k nej. Nič iné tu však nie je a tak sa vraciam na cestu. Račí potok preteká pod cestou neďaleko altánku, kde žltá opúšťa asfaltku. Vnáram sa do mladého lesa na ľavej strane a hneď zapadám napriek snežniciam po stehná do snehu. Tadeto teda nik nechodí. Netrvá dlho a stojím pri budove vodného zdroja, z ktorého zásobujú vodou hydrometeorologickú stanicu na Malom Javorníku.

Optimisticky si myslím, že prameň Račieho potoka bude neďaleko. No brodím sa snehom po kolená ešte 40 minút, kým zapadnem do vody Jurského jazera. Koryto potoka sa totiž so mnou hralo akoby na schovávačku. Vždy, keď som si myslel, že som pri prameni, o kus ďalej znovu tiekla voda. Obišiel som vlastne celý Malý Javorník aj s červenými kupolami meteorologických radarov. Keď som napriek snežniciam a 30 cm snehu zahučal do vody, nebolo mi všetko jedno. Snežnicu som vytiahol obalenú smrdiacou hnedou hmotou. Všade okolo mňa boli brezy a ja som zatúžil byť čo najskôr von z tohto lesíka.

Uvedomil som si, že som asi nad Jurským rašelinovým jazerom. Vpredu som uvidel známy miniposed a tak som sa opatrne vybral k nemu. Zapadnutie sa už neopakovalo. Cestička však nebola vychodená a tak som sa začal obzerať, kade ďalej. Naľavo som uvidel starú bežkársku stopu a tak som sa po nej vybral. Oblúkom ma doviedla k vodnému zdroju a ja som uvidel aleju, vedúcu rovno k budovám SHMÚ. Pokračoval som k asfaltke na Svätý Jur a práve keď som vychádzal na ňu, šinuli sa po nej dvaja kamaráti diaľkoplazi. V rámci DP Dorota už šli smerom na Kolibu. Nechal som pozdravovať organizátorov v cieli a pokračoval som po toku Račieho potoka.

Vedel som, že čoskoro príde prítok z pravej strany, prameniaci na Brezovej lúke. Keď som uvidel na stromoch červené šípky, nechal som sa nimi viesť a doviedli ma na Brezovú lúku. Sú na nej dva altánky. Všetko bolo pokryté neporušenou snehovou pokrývkou, ale z predchádzajúcich návštev viem, že prameň vyteká spod betónovej platne. Brezový prameň je pod dreveným prístreškom, ktorý by si zaslúžil obnovu. Podarilo sa mi v snežniciach zísť po schodíkoch k nemu a napil som sa. Nič som si nevzal z domu a veru ma už smädilo.

Keď som tu bol 26. 12. 2009, objavil som na opačnom konci lúky za druhým altánkom v lesíku prameň a tak som sa vybral pátrať, kade tečie voda z neho. Obteká lúku po jej ľavom okraji a z potôčikom z Brezovej studničky sa spája v lese asi 50 m od prameňa. Nuž som sa vybral od ich sútoku smerom k Račiemu potoku. V snehu som našiel zajačiu nocľaháreň. No noc by som asi tak neprečkal. Ocitol som sa na dosť strmom svahu a asi 40 m podo mnou sa Račí potok zlieval s Brezovým. Je to jeho jediný pravý prítok. Sneh široko ďaleko nebol narušený ničím. Bol som mimo civilizácie. Dolu sa zjavil na ľavej strane krátky, asi 50 m prítok.

Dvadsať minút po odchode z Brezovej lúky som pod sebou uvidel trojuholníkový posed. Také niečo som ešte nevidel a tak som zostúpil k nemu. Bolo mi jasné, že niekde nablízku musí byť aj cesta. A skutočne. Čoskoro som prišiel k jedinej ceste križujúcej Račí potok. Z nej bola vychodená zvieracia cestička súbežná s tokom Račieho potoka a tak som pokračoval po nej. Doviedla ma k ďalšiemu ľavému prítoku. Zišiel som k potoku, prekročil ho a vybral sa proti toku prítoku. Vyplašil som muflóny, ktoré svižne vybehli svahom a zmizli za obzorom.

Začínal som byť unavený. Sneh bol mokrý, ťažký a ja som sa napriek snežniciam stále zabáral. Keď sa prítok začal strácať v mladom lese, nenašiel som v sebe síl ísť za jeho prameňom a obrátil som sa späť. Narazil som na zvážnicu nad Račím potokom a už sa mi z nej nechcelo.

Zo svahu nad ňou viedla k potoku kopa zvieracích chodníkov. Evidentne sem chodí zver piť. Zaujímavé boli aj prameništia priamo na zvážnici, či len pár metrov vedľa nej, lebo údolie sa postupne rozšírilo. Našiel som štyri a voda z nich po pár metroch vtekala do Račieho potoka.

Údolie sa stočilo doľava a objavili sa stožiare vysokého napätia vedúce popod Biely kríž. Vedel som, že moja púť popri Račom potoku sa pomaly končí. Objavil sa ešte jeden ľavý prítok a svahom utekajúce srnky. Z mapy som vedel, že by sa mali objaviť vinohrady a keďže som nevedel, či sa bude dať popri Račom potoku dostať na cestu do Rače, vybral som sa po ceste idúcej od posledného sútoku doprava. Pomaly vystúpala nad údolie Račieho potoka a skrútila sa doprava. Vedel som, že ma dovedie do Vajnorskej doliny. V diaľke som uvidel obrovské množstvo áut pripravených na predaj, tak ako ho vídame pri ceste vlakom na Svätý Jur.

Cestou do Vajnorskej doliny ma už zaujali len dve veci. Posed rovno na okraji cesty a hrdzavá autobusová vlečka, odstavená uprostred lesa. Kto ju sem, kedy a načo doviezol, je pre mňa záhadou. Vyšiel som pri záhradách a za chvíľu som sa ocitol pri odbočke na Márovu búdu. Vcelku som bol rád, lebo som toho už začínal mať plné zuby. Pri kameňolome som si dal dolu snežnice a spravil tak veľkú chybu. Celú cestu až po električku som balansoval po vyjazdenom snehu, lebo aj paličky som zbalil. Snežnice mi umožnili dnes prejsť trasu, kade som ešte ani v lete nešiel a v tom množstve snehu by som teraz určite nešiel. Jediný problém mi robil sneh dostávajúci sa pod špičku vibramky. Zľadovatel a musel som rozopínať špičku snežníc a vyškrabávať ho von.

Nabudúce snáď Fanglovský potok.

Predchádzajúce časti:

Pramene Račianskych Karpát I.
Pramene Račianskych Karpát II.
Pramene Račianskych Karpát III.
Pramene Vajnorskej doliny
Pramene Fanglovského potoka
Pramene Fofovského potoka

Fotogaléria k článku

Najnovšie