Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Ružín – Sivec (Šivec) a späť

Prešiel som už veľa kilometrov, aj veľa pohorí, a neraz som bol na konci so silami, ale toľko nešťastia, aké sa mi vždy stávalo, keď som sa rozhodol vystúpať na Sivec, som zatiaľ nezažil. Zakaždým ma pri snahe ísť na tento vrchol niečo zastavilo. Až na štvrtý pokus som už bol odhodlaný vychutnať si rozhľady zo Sivca, aj keby začali z neba padať traktory. Podarilo sa.

Vzdialenosť
11 km
Prevýšenie
+381 m stúpanie, -381 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 27.08.2009
Pohoria
Čierna hora
Trasa
Doprava
Košice (vlak, bus)/Prešov (vlak, bus) - Kysak (vlak, bus) - Ružín (vlak)/Malá Lodina (bus)
SHOCart mapy
» č.1111 Košice sever (1:50.000)

Trasa

Ružín – vodná nádrž Malá Lodina – Priehyba pod Sivcom – Sivec (Šivec) a späť

Rybačka od malička

Už mnoho rokov sa venujem nielen turistike, ale aj rybárčeniu. Ten kľud, pohoda a noci strávené pri plápolajúcom ohni pod hviezdnou oblohou zanechávajú v človeku hlboké stopy, budujú lásku k prírode. Najlepšie rybačky bývali vždy na Ružíne. A vždy som upieral zrak na okolité hory. Nádrž je v úzkych údoliach medzi horami a dosahuje veľké hĺbky. Prostredie okolo vyráža dych. Vysoké hory, skalné útesy a husté lesy. Už od malička som upieral zrak aj na veľké skalisko, ktoré sa týčilo vo výške nad Ružínom. Konečne prišiel čas pozrieť sa na krajinu z tejto skaly.

Bolehlav

Po mnohých neúspešných pokusoch som už nič nenechal na náhodu, počasie bolo dokonalé, mapu som mal so sebou a priateľku som vymenil pre tentokrát za Tomáša. Včera sme síce čosi oslavovali a s poopičnou bolesťou hlavy a suchom v ústach sa nikto veľmi nehrnul do nejakých náročných párhodinových túr. Našťastie, posledné zvyšky benzínu ešte stačili na dojazd k Ružínu.

Voľba

Nemáme so sebou takmer nič, len fľašu s vodou. Nečaká nás dlhá ani náročná túra. Ale to, čo čaká na vrchole, stojí aj za celý článok. Ak zvolíte ako dopravný prostriedok vlak, tak cesta ide sprvu po modrej značke, ale hneď za mostom sa cesta rozdvojuje doprava žltou priamo k Sivcu a modrou do údolia Malého Ružinku. Aj modrou sa dá dostať až na Sivec, no je to dlhšia trasa a po ceste ešte môžte navštíviť Veľkú Ružínsku jaskyňu. Avšak my volíme kratšiu cestu, hlavne kvôli tomu, že nemáme príliš veľa času a aj kvôli prežúrovanej noci, ktorá mala na fyzickú silu dosť zlý vplyv.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Strmé zrázy a zlá cesta

Auto nechávame odstavené na kraji asfaltovej cesty, ktorá je v dosť zničenom stave a neskúsenému vodičovi, teda aj mne, trocha naháňa strach. Je úzka a vedie strmými zrázmi, ktoré končia kdesi v tmavej vode Ružínskej priehrady. Nakoniec auto nechávame na parkovisku na ostrej zákrute, kde sa žltá značka začína strmo zdvíhať do kopca. Cesta vedie príjemným prostredím okolo zurčiaceho potôčika.

Horce

Popri ceste rastie pár horcov luskáčikovitých – krásne kvety. Cesta sa stáča doľava do lesa. V tej horúčave je veľmi príjemné konečne kráčať v tieni. Miestami žltá značka vedie takmer vodorovne, ale potom sa zrazu prudko zdvihne, dychčím a stále si opakujem: „Včera som to trocha prehnal.“ Chce to trocha úsilia v tej páľave stúpať do kopca, ale chladná voda z fľaše dodáva silu.

Zahanbenie

Nasleduje brezový lesík a Priehyba pod Sivcom, kde je aj tabuľa s veľkou mapou miestnych hôr. Sme pod hrebeňom Sivca, stretávame dve malé deti s ich otcom, ktoré sú ešte plné energie. Až som sa zahanbil, že tu dychčím, akoby som práve zdolal celé Himaláje. Raz darmo. Spánok, jedlo a psychická pohoda majú na fyzickú výdrž veľký vplyv. Dodalo mi to sily a po pár minútkach strávených v Priehybe pod Sivcom už ukrajujeme posledné stovky metrov. Na chodníku sa postupne začínajú objavovať prvé balvany, neskôr skaly a netrpezlivo očakávame, kedy sa nám otvoria rozhľady na Ružín, Volovské vrchy a Čiernu horu.

Hodinové obdivovanie

Človeku sa ani nechce veriť, aké úžasné výhľady odtiaľ sú. Ostávame v nemom úžase. Žiadna fotka nenahradí tento výhľad. Sedíme na hrebeni Sivca a okolo nás sú už len ostré zrázy. Obdivujeme okolie možno aj hodinu. Na ruku mi vybehne drobná jašterička. Púšťam ju, nech si behá ďalej a troška ešte zariskujem, na strmom zráze fotím kokorík širokolistý. Dopijem vodu, zapisujeme sa do vrcholovej knihy a poslednýkrát si vychutnávame Ružín pod nami. Vraciame sa tou istou cestou.

Dych berúce výhľady

Sivec patrí jednoznačne medzi jeden z najkrajších vyhliadkových vrchov na východe Slovenska. Je ľahko prístupný a ponúka dych berúce výhľady. Nepotrebujete byť fyzicky zdatným turistom, aby ste zvládli výstup až na vrchol, ten zvládne celá rodina, ako sme sa presvedčili, aj s malými deťmi. Každý, kto nemá dostatok času na celodenné túry a aj napriek tomu má rád prírodu, neoľutuje ten kus námahy vynaložený na výstup. Toto miesto si zamilujete.

Fotogaléria k článku

Najnovšie