Svet: Lietadlom do Pitztalu nielen na skialpy

Svet Lietadlom do Pitztalu nielen na skialpy

23. 3. 2010

Lyžovačka na ľadovci má nesporné výhody najmä v období, keď zimu pripomína iba dátum v kalendári. Kam a ako sa však vybrať, ak si nemôžme dovoliť opustiť uplakanú rodnú hrudu na dlhšie ako pár dní, a aj tie by sme radšej využili na svahu a v prírode, než na únavnej ceste za zasneženými zážitkami?

Toto bola otázka, ktorú som si spolu s párom nových skialpinistických lyží a ešte nedotknutou výbavou kládol krátko po Vianociach cestou od rodičov zo stredného Slovenska za pracovnými povinnosťami do Bratislavy. Na čelné sklo auta neúnavne klopkal dážď a prúdy vody zmývali aj poslednú chuť brodiť sa za výletom na lyžiach po diaľniciach nielen doma, ale i v blízkom zahraničí. Navyše, mnohé populárne lyžiarske strediská sú svojou ponukou zamerané zväčša na lyžiarov a snowboardistov, pričom nadšencom skialpinizmu a zimnej turistiky nie vždy imponujú preplnené a hlasno ozvučené apres–ski bary či predieranie sa zjazdovkou po krajíčku na vrchol s troma či štyrmi stanicami lanoviek a horskou chatou premenenou na fast food.

Čím vyššie, tým lepšie

Keď dolu prší, hore musí snežiť, povedal som si a po podrobnom preštudovaní niekoľkých meteorologických webových stránok a mapy som sa rozhodol pre najvyššie položené lyžiarske stredisko v Rakúsku - Pitztal. Jeho ľadovcová časť Pitztaler Gletscher sa rozprestiera na konci Pitztálskeho údolia len niekoľko desiatok minút jazdy autom od Innsbrucku a s najvyššie položenou vrcholovou stanicou lanovky Pitz-Panoramabahn vo výške 3440 m n. m. garantuje kvalitné snehové podmienky od októbra až do mája. Stredisko Pitztal je navyše zaujímavou kombináciou celkom rozľahlého ľadovcového areálu (Gletscher) s priamym prepojením na strmé zjazdovky ponúkajúce kvalitnú horskú lyžovačku od najľahších až po vysokoadrenalínové zostupy s alpine skiing inštruktorom (Rifflesee). V rakúskych Alpách to už vyššie nejde a tak bolo rozhodnuté - smer Pitztal. Stredisko, kde sa pripravuje nemecká lyžiarska reprezentácia a trénovať chodia tiež priaznivci cross country a adrenalínových športov, no na svoje si prídu i rodiny s deťmi a návštevníci holdujúci zimnej turistike či lezeniu v ľade.

Lietadlom až pod lanovky

Rozhodol som sa poskladať si výlet podľa svojich predstáv a hlavne na prijateľnej finančnej úrovni. Pitztal môžete nájsť aj v ponuke niektorých domácich cestovných kancelárií, no keďže ide väčšinou o týždňovky s predplateným skipasom, rozhodol som sa pre organizáciu na vlastnú päsť. Neodolal som ponuke rakúskej "nízkonákladovky" FlyNiki, ktorá ponúka lety z Viedne do Innsbrucku dvakrát denne už za 100,- € obojsmerne, a až do konca apríla vám odvezie lyže spolu s jedným kusom batožiny dokonca zadarmo. Pridanou hodnotou približne hodinového letu je oproti dlhotrvajúcej únavnej ceste autom najmä neopakovateľný zážitok pri klesaní do údolia Tirolských Álp. Po príchode autobusom do Viedne prebehla stručná procedúra zaregistrovania sa a odovzdania lyží, batoha a hor sa do lietadla. Šedivý Airbus sa vnoril do hustých mrakov, z ktorých stále pršalo, až neskôr začali kde-tu vykúkať ostré končiare Álp. Čas akurát na jednu minerálku a začalo sa fascinujúce klesanie od Rattenbergu na letisko v Innsbrucku. Po úvodnom páse oblačnosti nás údolie vítalo jasnou oblohou a počas asi 20 kilometrového približovania na pristátie sa po ľavej i pravej strane za oknami lietadla mihali chaty, cesty, lanovky a my sme sa ponárali stále hlbšie a hlbšie nechávajúc ich kdesi hore na svahoch nad nami. Nasledovala pôsobivá zatáčka, počas ktorej sme si mohli pozrieť celý Innsbruck z vtáčej perspektívy a za pár minút som stál pred útulným letiskom s batohom na chrbte a lyžami v rukách. Nebol som jediný, dokonca ani jediný Slovák, ako som neskôr zistil.

“3Ú” - útulné ubytovanie v údolí

Nuž, rakúski susedia to fakt vedia, povedal som si nasadajúc do malého bieleho vanu, ktorý poslal po hostí pred príletovú halu náš hotel. Van čakal nás, nemuseli sme tak čakať my. Pred hotelom som objavil i dve bratislavské ŠPZ-ky, zopár Čechov, no podstatnú časť klientely tvorili nemeckí turisti, zopár Britov, a okrem domácich dokonca i pár z Amsterdamu a Kanady. Hotel som našiel cez univerzálnu stránku Booking.com a za rozumnú cenu ponúkal ubytovanie, vynikajúcu stravu, lyžiareň i wellness služby s vírivkou a bazénom pod šírou oblohou ako aj saunou s možnosťou schladenia v okolitom snehu.

Po Sicherheitsweg na ľadovec

Skialpy si obúvam priamo pri hoteli, keďže snehu je neúrekom a okolo hotela cez dedinku Mandarfen vedie zasnežený, a najmä ratrakom udržiavaný bežecký chodník. Bezproblémovo sa dá zvládnuť aj na zjazdovkách, bežky či skialpy sú pohodlnejšie. Chodník sa kľukatí cez viaceré oblasti hotelov a chatiek a po približne dvoch kilometroch prichádza k dolnej stanici lanovky na Rifflesee. Postavená v nadmorskej výške 1680 m chrlí 48 malebných kabínok prudkým svahom až k hornej stanici s prevýšením takmer 400 metrov. Je zaujímavým východzím bodom najmä pre lyžiarov, ktorí chcú zlyžovať celý svah až k údolnej stanici, ale tiež pre bežkárov a skialpinistov, ktorí sa chcú pustiť na vandrovku po chodníčkoch okolo ľadovca. Rozhodol som sa pokračovať priamo na ľadovec, kam podľa rozprávania domáceho mala viesť pôvodná prístupová cesta Der Sicherheitsweg. Sám ju pomáhal budovať a tvrdil, že aj keď nie je oficiálnou zjazdovkou, je zaručene priechodná a zabezpečená značením, prejde po nej dokonca ratrak. Na ľadovec sa dá dostať okrem nej už len pozemnou lanovkou Pitz Express, ktorá tunelom v skalnatom svahu vyváža lyžovaniachtivých návštevníkov za 8 minút až k malej kaplnke pri ústí zjazdoviek. Je vraj najrýchlejšou pozemnou lanovkou na svete. Sicherheitsweg naozaj nie je zaznačená v lyžiarskych mapách, no na popularite napriek tomu nestráca a obľubujú ju najmä lyžiari, ktorí si nechcú vyzúvať lyže a čakať na Pitz-Express smerom nadol, ale odvezú sa z ľadovca kilometre a kilometre až pred svoju chatu či hotel.

Nasadím pásy a pomalinky šliapem najprv tiahlym stúpaním, ktoré vyústi do rozhúpaného terénu, kľukatiaceho sa v akejsi tiesňave pod ľadovcom. Hoci vládzem, cesta trvá dlhšie, každú chvíľu sa kochám nádhernými výhľadmi do údolia. Priamo na mieste je Sicherheitsweg označená ako modrá, teda najľahšia zjazdovka, skrýva však niekoľko ostrých zákrut a miestami je zľadovatelá, na exponovaných úsekoch nechýbajú záchytné siete. Je to pekný výšľap, a po niečo vyše dvoch hodinách sa vynáram pri dolnej stanici Mittelberg Gondolabahn, charakteristickej červenej kabínkovej lanovky, ktorá sa ako had tiahne lomene až kamsi do diaľky, kam oko ledva dovidí.

Ľadovec nie len pre milovníkov carvingu

Po ľavej strane sa rozprestiera precízne upravený areál pre bežkárov, a napravo jedna zo splete širokých zjazdoviek, ktoré si dúškami vychutnávajú najmä milovníci carvingu. Po prekonaní prvého ostrého stúpania pri okraji zjazdovky sa dostávam na plató, odkiaľ začínam mať prehľad o ľadovci. Na jednej strane ho lemujú skalné výčnelky a v diaľke pozorujem medzi ne akoby prilepenú vrcholovú stanicu lanovky z vedľajšieho údolia, na druhej strane tichúčko šplhajú na najvyšší, lanovkou dostupný, bod v rakúskych Alpách vo štvorici zoradené kabínky Pitz-Panoramabahn. Svieti slnko a na nebi ani obláčik. Napriek tomu, že som sa ocitol v obrovskom lyžiarskom areáli, všade vládne pokoj, a biele ticho len sem tam preruší zvuk lyží, ktoré sa ponáhľajú, aby napísali do snehu svoje stopy, kým opäť zmiznú preč. Možností na šliapanie i lyžovanie je neúrekom, šíre biele pláne sú rozdelené len pásmi upravených zjazdoviek, skialpinistov a freestylerov zasa lákajú dva skalné chrbáty s kotlami a hlbokým snehom. Spestrením je i zaujímavo postavený zábavný park, na ktorý pri spúštaní z kamenistého hrebeňa cez hlboký sneh nadväzujú svoju divokú jazdu najmä snowboardisti. Po výstupe pod hrebeň zlyžujem k vrcholovej stanici spomínanej pozemnej lanovky a dávam si teplú polievku s rakúskym Almdudlerom, padne dobre. Po obedňajšom oddychu namierim špičky lyží k spomínanej malej kaplnke, ktorá je zaujímavou atrakciou aj pre dvoch ďalších Slovákov, ktorých tam stretám. Chvíľu si zo záujmom prezerám ľadopádovú stenu, na ktorej v pavučine lán visí párik lezcov a do ticha cinkajú iba údery cepína. Deň končím po zjazdovke smerom k Sicherheitsweg a po nej dlhočizným zjazdom až pred hotel. Ešte si po ceste zdola pozriem Rifflsee, kam sa vyberám na druhý deň a cez víkend neodolávam požičaniu carvingových lyží a užívam si plnými priehrštiami široké zjazdovky oboch oblastí.

Pre športovcov i rodiny

Večerný relax v bazéne a zbieranie tipov od domáceho Bruna len povzbudzujú chuť na ďalšie dobrodružstvá. Do päťdňového výletu som ich nestihol všetky zaradiť a ak sa mi nepodarí do Pitztalu letieť opäť v máji, tak na jeseň určite opäť.

V Pitztali si prídu na svoje azda všetci, od aktívnych či vrcholových lyžiarov, cez vyznávačov zjazdového lyžovania, horského lyžovania, bežeckého lyžovania až po rodiny s deťmi či seniorov, ktorým učarujú prechádzky romantickou bielou krajinou po Pitztalskom údolí. Pitztal ponúka 40 km bežeckých a skialpinistických tratí a viac ako 60 km zjazdoviek oddelených od ruchu okolitého sveta najvyššími vrcholmi Tirolských Álp.

Na záver azda len dodám, že predĺžený víkend a výlet lietadlom na vskutku parádnu lyžovačku nemusí pri troche šťastia a poriadne otvorených očiach niekedy stáť o nič viac, než výlet autom do hôr u nás doma.