Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Brezová pod Bradlom – Stará Turá

Myjavská pahorkatina si ma získala už dávno. Filmový Sváko Ragan, Bičianka z doliny či Kopaničiari Zuzky Zgurišky predchádzali moju fyzickú návštevu tejto krajiny. Neskôr to už boli túry do oblasti Veľkej Javoriny, cyklotúra po kopaniciach či mototuristika na Bradlo. Predsa mi však zostal jeden rest – peší prechod najrázovitejšou oblasťou západného Slovenska.

Vzdialenosť
24 km
Prevýšenie
+705 m stúpanie, -685 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 10.4.2010
Pohoria
Myjavská pahorkatina
Trasa
Voda
obce a osady
Nocľah
bez
Doprava
Brezová pod Bradlom (autobus), Stará Turá (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1074 Biele Karpaty, Považsk… (1:50.000)

Už dávnejšie som plánoval pochod z Brezovej pod Bradlom do Starej Turej. Turistika po pahorkatine naprieč množstvom osád a často po asfaltkách nie je nič pre ortodoxných turistov. Kto má však rád premenlivú krajinku, ktorá sa mení okolo človeka rýchlosťou nižšou ako 4 km/h, neobanuje.

Trasa

Brezová pod Bradlom – Bradlo, parkovisko – Chrbát Bradla – Dlhý Vŕšok – Jablonka, Boroskovci – Hroniačkovci – Chalupy – Nebojsa – Podkorytárka – Švancarova Dolina – Babulicov Vrch – Polákov Vrch – Hrašné – Vaňkovci – vodná nádrž Dubník II. – Stará Turá, vlak

Brezová pod Bradlom

Samotná cesta myjavským expresom (busom) ubiehala príjemne. Stromy v podhorí Malých Karpát už kvitli v plnom prúde. Len čo autobus prešiel cez Bielu horu na záhorskú stranu, nástup jari bol oneskorený. Z autobusu zamierim k evanjelickému kostolu a cestou narazím na smerovník - volím po červenej E8 smer Bradlo. Pri katolíckom kostole zabočím cestou vpravo a po asi 250 m vľavo chodníkom po okraji poľa. Z vŕšku sa odkrýva pohľad na mestečko. Výhľad do diaľky je však "zaparený". Chodník opustí pole a ponorí sa do borovicového lesa. Stúpavým traverzom okolo cesty na Bradlo, neskôr bukovým porastom dorazím na parkovisko. Je tu pár áut a výletníkov, vracajúcich sa práve z návštevy mohyly.

Bradlo

Pri obhliadke národnej kultúrnej pamiatky som už sám. Poobzerám sa po krajine miznúcej v opare a poberiem sa ďalej. Mraky sa z východu pretŕhajú a travertínový monument sa jagá v slnečnom svetle. Zaujímavé, s akým citom vedeli predkovia zasadiť stavbu do prírody.
Samotná mohyla nie je na vrchole. Ten leží obďaleč vľavo od turistického chodníka a nevedie naň značený chodník, zato niekoľko zvieracích. Predieram sa tŕním a neľutujem, odtiaľto je výborný pohľad na mohylu. Pokračujem po zelenej hrebeňom Bradla až na rázcestie Chrbát Bradla, kde sa z lesa pokračuje už po asfaltke až k štátnej ceste Košariská – Priepasné (rázcestie a zastávka SAD Široké Bradlo). Krajina je už typická pahorkatinná – zvlnené chrbty s lúkami a poľami, kde-tu les. Začína popŕchať a po kraji cesty pokračujem až do osady Dlhý Vŕšok. Cestou späť sa obzriem za Bradlom. Odtiaľto má tvar slovenského trojvršia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Dlhý Vŕšok, hora Lipovec a Jablonka

Na Dlhom Vŕšku ma víta folkloristicky upravená budova a extravagantný červený Trabant na dvore. Cestu opúšťam vpravo na rázcestie Dlhý Vŕšok a verný zelenej vchádzam do hory Lipovec. Silno spŕchne, keď prechádzam asfaltkou bukovo-hrabovým lesom. Tento úsek je najdlhší značený lesný úsek na celej pahorkatine, najprv mierne stúpa a neskôr klesá. Približne v strede je čistinka a na nej upravený prístrešok so sedením, vybudovaný v rámci Phare. Vyblednutá tabuľa predstavuje cyklochodníky Jablonky a okolia.

Keď dorazím nad Jablonku, srdce mi od radosti podskočí. Na horizonte sa jasne črtá Veľká Javorina, ktorá pred časom ešte mizla v opare. Studený vzduch vyčistil oblohu. V osade Boroskovci zamierim doprava a hneď za obcou vľavo do osady Hroniačkovci. Opustím cestu a vyštverám sa vpravo po lúke do kopca. Dookola sa už rozprestierajú oblé, zväčša odlesnené chrbty a medzi nimi osady. Na východe už možno rozpoznať Čachtický hrad. Zídem do osady Chalupy. V typickej stodole z nepálených tehál na slame leňošia dve mačatá a z vedľajšieho domu na mňa brechá veľký pes. Keby len jeden, zo strechy sa rozdrapuje na mňa aj kokršpaniel. Mimochodom, v ruke mám pre istotu palicu, lebo už pred vstupom do Jablonky sa na mňa rozbehol nemecký špic.

Na Babulicov vrch

Cesta klesá do úvalu s potokom a opäť stúpne do osady Nebojsa, aby zase klesla do osady Podkorytárka. Po moste prekročím potok Korytárka a po lúčnej ceste pokračujem po jeho ľavom brehu. Chodník sa čoskoro zvrtne doľava, kde mierne stúpa vedľa potoka zalesnenou dolinkou až do osady Švancarova Dolina. Po príchode do osady sa cesta zvrtne doprava a prudšie stúpa nad osadu. Vyšplhám sa po prudkom zráze vľavo a uvidím celú prejdenú trasu od Lipovca. Na Babulicov Vrch pokračujem po poľnej ceste miernym stúpaním. Som trochu sklamaný, lebo na rozdiel od ostatných osád je táto príliš moderná, situovaná po stranách hradskej. Z osady pokračujem asfaltkou miernym stúpaním a vnímam rozširujúci sa výhľad. Cestu opustím na chvíľu vľavo a vyjdem do kopca – Veľká Javorina sa kúpe v slnečnom jase pod kopovitou oblačnosťou, podobne ako Považský Inovec nad temnejšími Čachtickými Malými Karpatami. Dobre vidno aj Čachtický hrad. Na juhu a západe z oblohy visia franforce mrakov. Zatiaľ čo fotím, do chrbta mi udierajú prvé kvapky a neskôr dokonca drobné krúpky... Skutočne, Babulicov Vrch (cez vrcholovú kótu prechádza hradská) je vďaka polohe takmer v strede pahorkatiny aj s výškou 368 m výborným výhľadovým bodom (panoráma).

Smer Hrašné

Dážď sa vyparil, vyšlo slnko – dokonca sa začínam potiť, keď vchádzam do osady Polákov vrch. Víta ma nový dom v alpskom štýle a vedľa neho výbeh s kozičkami. Mimochodom, obyvatelia pahorkatiny majú stále vrelý vzťah k poľnohospodárstvu, ovocinárstvu a chovu zvierat. Okrem početných sadov a pasienkov je popri viacerých domoch ustajnená aj historická poľnohospodárska technika – priaznivci starých Zetorov si tu prídu na svoje.
Za Polákovým Vrchom je opäť úval, ktorý by potešil cyklistu – neunaví však ani turistu. Popri starých stodolách vystúpam opäť na hrebeň do dediny Hrašné. Na hlavnej ceste ma značka vedie vľavo do centra obce. Občania tu majú k dispozícii tri verejné budovy – obecný úrad, pohostinstvo a ten tretí dom, ten je tiež verejný. Hneď v centre obce ma značka vedie vpravo medzi domy. Hrašné sa opúšťa naozaj romanticky, po tráve rozsiahlym sadom. V duchu veľmi ľutujem, že sady nie sú ešte zakvitnuté. Však som si dal aj poriadnu protialergickú dávku a ani púčika!

Ešte jeden potok a konečne Stará Turá

Chodník sad opustí a klesá vedľa strže s potôčikom. Neskôr cez zarastenú lúku popri meandrujúcom potôčiku plnom vody a cez les. Tento úsek je horšie označený, ale potok vás nepustí. O chvíľu už šumí nielen potok, ale aj dážď. Preskáčem cez tok po kameňoch, až prídem do osady Vaňkovci. Lepšie povedané, pred osadu. Zatiaľ čo chalupár spokojne kosí trávnik, civím na značku na druhej strane širokého potoka, ktorý očividne kulminuje. Značka je rozpačitá, má šípky do oboch strán. Vyberiem sa vľavo proti prúdu potoka, hádam tu bude aspoň lávka. Lávka nikde, cez klzké brvno pod šikmým uhlom to vzdám a brodiť sa mi v tej zime nechce. Môj zúfalý pokus sledujú lamy (áno, nie je to tlačová chyba), oproti je nejaký malý ranč s oploteným pozemkom.
Konečne nájdem brod, síce pre autá, nejako ho preskáčem. Samozrejme, jedna topánka je plná vody. Avšak merino ponožka je na nezaplatenie, nechladí a o chvíľu ju teplo nohy vysúša (je to fakt a nie reklama). Lúkou okolo oviec vyjdem na cestu, vrátim sa vpravo a nad chalupami objavím značku, ktorá ma okolo vodnej nádrže Dubník II. spoľahlivo privedie až k chatovej osade. Tu odbočím vľavo a po poslednom stúpaní na Drahý vrch (rázcestie) vchádzam do ulíc – tentokrát už mesta Stará Turá.

Záver

Táto trasa vedie pocestného okrem lesného prostredia Bradla a Lipovca prevažne odlesnenou, osídlenou krajinou. V žiadnom prípade nie je nudná. Mení sa nielen profil trasy, ale aj chalupy, domy, stromy, ľudia, zvieratá. Napriek modernej dobe vládne v krajine samôt roztrúsených na chrbtoch a úvaloch pokojná atmosféra. Aj prisťahovalci a chalupári si osvojili ducha krajiny a pokračujú tak v tvorbe jej pozitívnej energie.
V regióne sa značne propaguje cyklistika. Oprávnene, húpačky cez úvaly a chrbty pri vhodnej kombinácii po početných, málo frekventovaných cestách, dajú telu dobre zabrať. Aj 80 % popísanej trasy možno prejsť na bicykli. Nech je tento článok pozvánkou aj pre priaznivcov dvoch kolies.

Fotogaléria k článku

Najnovšie