Trasa

Turčianske Teplice, vlak – Háj – Čremošnianske lazy – Kmínovo – Žarnovická dolina (pamätný zrub SNP) – Rožková dolina, ústie (bývalá pioniersky tábor Cyklámen) – Kostolec – Košarisko – Kráľova studňa, hotel – Panská koliba – dolina Bystrica – Boboty – vodný žľab Rakytovo – Dolný Harmanec

"Zúrivý fotoreportér"

Včasný budíček do prebúdzajúceho sa rána dáva na známosť, že dni sa pomaly, ale isto skracujú a prechádzajú do druhej polovice leta. Zrýchleným presunom cez Námestie SNP a Národnú ulicu prichádzame na železničnú zastávku Banská Bystrica, mesto, pár minút pred príchodom vlaku. Tie stačia akurát na zakúpenie lístkov a už počujeme klepot kolies na koľajniciach pred staničnou budovou.

Vlak je v týchto ranných hodinách skoro prázdny, takže počas jazdy cez dvadsiatku tunelov môžeme dospávať zameškané. To však neplatí pre nášho „zúrivého fotoreportéra“ Feriho, ktorý by najradšej sedel na streche vagóna a odtiaľ fotografoval okolitú krajinu. Ani sme si poriadne neuvedomili, že vlak už prechádza cez Dolnú Štubňu a spomaľuje. Rýchlo nahodiť bágle a vystupovať, sme v Turčianskych Tepliciach. Na stanici hľadám smerovník, ale bezúspešne. Po pár desiatkach sekúnd nachádzam vyblednutú smerovku z roku 1983 pripevnenú na jednej zo staničných budov. To neveští nič dobré! Čo nás čaká, než sa cez Žarnovickú dolinu dostaneme až na Košarisko? Teraz, na stanici ťažko povedať.

Ľudská noha tadiaľ dlhšie nešla

Problémy s pásovými značkami začínajú hneď v okresnom meste. Najmä na križovatkách človek nevie, kadiaľ pokračovať. Ešte že Háj nie je ďaleko a po pár stovkách metrov chôdze mestom vystupujú z ranného oparu siluety dvoch dedinských kostolov. Po verejnej komunikácii sa blížime k jednému z nich a znovu riešime dilemu pokračujúceho turistického chodníka. Po opustení dediny, tesne pred vstupom do lesa, ešte spätný pohľad na kúpele a malofatranské kopce.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po hodine od vystúpenia z vlaku prichádzame k smerovníku Nad Hájom s nedostatočnými informáciami. Čas 45 minút na prekonanie vzdialenosti 4 km ma zarazil už na stanici. Asi nič pre dôchodcov, či pohodový pochod. Čo už. Vo výstupe pokračujeme až po okraj lesa. Kam ďalej? Na horizonte sa črtá nejaký stĺp a v tráve sa rysuje aký-taký chodník tým smerom. Na kóte 771 m n. m. zisťujeme, že ide o stĺp NCH Greenways. Nielen na kóte, ale už počas výstupu po horskej lúke sa objavujú výborné výhľady na Tlstú, Krížnu a v diaľke na Kremnické vrchy a Strážovské vrchy. Po pár minútach na vydýchnutie mierny zostup a znova stúpame až k lyžiarskym zjazdovkám. Tu má byť smerovník Čremošnianske lazy. Lenže kde nič – tu nič, len schátrané lyžiarske objekty. Za nimi začína zostup lesom. Na jednej lúčine znova problém. V poslednom okamihu zaregistrujeme, že značka nepokračuje lesnou cestou, ale zarasteným chodníkom, sotva viditeľným, pretože ľudská noha tadiaľ dlhšie nešla.

Žarnovica a kufrovanie

Od smerovníka Kmínovo pokračujeme skoro po rovine, asfaltovou lesnou cestou, cez Žarnovickú dolinu, proti prúdu žblnokatajúceho potoka Žarnovica, spoločne s modrou značkou. Pri jednom z brodov cez potok nás upúta pamätný zrub SNP. Nebrodíme, ideme ďalej, až po Rožkovú dolinu, ústie. Tu nás okrem nečitateľných smeroviek prekvapil veľký objekt bývalého letného pionierskeho tábora Cyklámen v zdevastovanom stave. Krútili sme nad tým hlavou, pretože by to bolo ideálne miesto pre táborenie mládeže aj v súčasnosti. Odľahlé miesto od civilizácie, dobrá prístupová cesta, potok na kúpanie, možno by sa aj prameň našiel, no škoda hovoriť. V diaľke Rožkovej doliny nás zase upútala Orlia veža. Impozantný prírodný výtvor na horizonte doliny. Odfotené, prezreté, môžeme pokračovať. Po 5 až 10 minútach ďalšie prekvapenie – tiesňava pod Prednou Rožkovou, so Svätojánskym vodopádom, s jaskyňami, aj s pramenistou pitnou vodou.

Zlé značenie nás stále trápi, takže niet divu, že sme pri „Dvoch latrínach“ prehliadli smerovky pripevnené na strome – mimo nášho zorného uhla – a pokračovali po ceste rovno za nosom. Výsledok – „kufrovanie“ 3 km a zbytočne vystúpaných 180 m. Zastavila nás až skalná stena, ktorá sa postavila do cesty nášmu chodníku. Pre fotografa parádny záber, ale pre turistu s plnou poľnou...

Ukľudnenie

Po spätnom zostupe a objavení smeroviek TIM Kostolec začína nový výstup a to teda poriadny. V priebehu necelých 2 km prevýšenie vyše 450 m. Toľko vyvrátených stromov, ako bolo počas tohto výstupu, sme v rámci všetkých tohoročných túr nezažili. Párkrát veľa nechýbalo k tomu, aby sa niekto z nás neocitol na všetkých štyroch končatinách. Pred Košariskom máme toho už plné zuby. Najmä posledné desiatky metrov nás „vytáčali“, keď sme sa predierali pomedzi ihličnaté stromy, ktoré si vetvami neodpustili nejakú tú ranu do tváre alebo do hlavy. Z toho dôvodu volíme pri novom altánku aspoň pol hodinovú prestávku na ukľudnenie. Pri rozhovore konštatujeme, že ani jeden z nás tak zle vyznačený chodník vo svojom živote nezažil. Po znížení hladiny adrenalínu vyrážame na posledný úsek – výstup 75 m k horskému hotelu Kráľova studňa. Tu dopĺňame stratené kalórie a vypotené „litre“ tekutín.

Šesťdesiat minút je hraničný čas, ktorý môžeme venovať jedlu a odpočinku. Čaká nás ešte 12 km zostup Bystrickou dolinou. Po smerovník Panská koliba (cca 3,3 km) po šotoline a odtiaľ cez Boboty po asfaltovej lesnej ceste až do Dolného Harmanca. Niekoľko desiatok metrov od smerovníka Boboty je prameň, ktorý nebol spokojný so svojim zastrešením, preto sa rozhodol vyvierať o nejaké decimetre ďalej.

Vodný žľab

Pri križovatke zelenej a žltej značky odbočujeme k vodnému žľabu Rakytovo. Od križovatky je vzdialený cca 10 minút. Je to jediná funkčná „ryzňa“ na spúšťanie dreva v strednej Európe, s dĺžkou 2450 m a so spádom 168 m, začínajúca vo výške 700 m n. m. Obnovená a slávnostne spustená do prevádzky bola počas Lesníckych dní v roku 2007. Z dôvodu malých polomerov je použiteľná len na splavovanie „metrovice“. Neďaleko ukončenia plavebného žľabu, ústiaceho do Čierneho potoka, je aj výdatný prameň a dve infotabule, ako aj budova malej vodnej elektrárne (MVO), ktorá je v súčasnosti v rekonštrukcii. Celý areál má byť súčasťou NCH. Čas odchodu posledného prímestského autobusu sa neúprosne blíži, preto rýchlo na zastávku v Dolnom Harmanci, odkiaľ sa vraciame späť do Banskej Bystrice.