Mapovanie pralesov

Občianske združenie FSC Slovensko začalo projekt „Ochrana pralesov Slovenska“ v máji 2009. Do októbra 2010 by chcelo zmapovať a vytvoriť databázu všetkých pralesov na Slovensku. Okrem identifikácie pralesov, pri ktorých FSC pomáha aj Vedecká rada projektu s odborníkmi z Technickej univerzity (TU) Zvolen, Slovenskej akadémie vied (SAV) Bratislava a Národného lesníckeho centra Zvolen, chce združenie vytvoriť aj web stránku o slovenských pralesoch (www.pralesy.sk), ďalej sa podľa slov Ing. Juraja Vysokého, výkonného riaditeľa združenia, bude snažiť zabrániť činnostiam, ktoré by ich mohli negatívne ovplyvniť. Rovnako chcú pripraviť návrhy na vyhlásenie nových prírodných rezervácií, ako aj odporúčania na využitie pralesov v rámci trvalo udržateľného rozvoja regiónov.

Doteraz sa vytipovalo na mapovanie viac ako 330 lokalít s potencionálnym výskytom pralesa o výmere takmer 53 tisíc hektárov. Do konca roka 2009 sa zmapovalo 107 lokalít, pričom prales sa podarilo identifikovať na 49 z nich. Okrem toho sa na 18 lokalitách našli pralesy na menšej minimálnej výmere, ako stanovuje metodika (pralesový zvyšok).

Čo je prales

Vzhľadom na pomerne husté osídlenie a intenzívnu hospodársku činnosť, ale aj globálne vplyvy vyvolané človekom, môžeme v súčasnosti u nás ťažko hovoriť o výskyte pralesov v tom zmysle, že ide o lesy, v ktorých je možné vylúčiť akékoľvek pôsobenie človeka. Zachovali sa tu však zvyšky prírodných lesov, ktoré majú charakter pralesa. Pralesy predstavujú prírodné unikáty, ostrovy pôvodnej biodiverzity, nenahraditeľný zdroj organizmov, ktoré sa dlhodobým prirodzeným výberom najlepšie prispôsobili prírodným podmienkam.

Prales by mal mať prirodzené drevinové zloženie, prirodzenú štruktúru (stromy rôzneho veku), musia tam rásť stromy odumierajúce prirodzene „po stojačky“, musí tam byť hrubé mŕtve drevo v rôznych štádiách rozkladu, nesmú tam byť znaky po ľudskej činnosti alebo sú už prírodou „zahojené“(sekundárne pralesy), mali by sa tam vyskytovať typické druhy a nie druhy nepôvodné. Doteraz sa podľa projektového manažéra FSC Ing. Mariána Jasíka na Slovensku prales chápal tak, že kým stromy pomaly po jednom odumierali, tak to bolo v poriadku, avšak ak začali prirodzene odumierať vo veľkom (vetrové vývraty, zlomy, prirodzený požiar, lykožrút...) tak sa takmer všade takého stromy vyťažili (napr. aj v Badínskom pralese). Združením nanovo definovaný pojem „prales“ zahŕňa aj stavy, keď stromy v pralese odumrú hromadne vo veľkom a človek do toho nezasiahne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nie všetky pralesy sú známe a chránené

Na Slovensku podľa M. Jasíka zatiaľ nebola spracovaná komplexná inventarizácia pralesov a prírodných lesov, ktorá by mohla slúžiť ako podklad pre koncepčné a operatívne rozhodovanie a plánovanie na úseku ochrany prírody, lesného hospodárstva alebo územného rozvoja. "Od roku 1989 bolo vyhlásených 20-25 prísne chránených území, kde motívom ochrany sú práve (alebo aj) pôvodné lesné ekosystémy pralesovitého charakteru, ďalšie územia podobného charakteru sa na ochranu pripravujú alebo boli „objavené“ pri príprave území sústavy NATURA 2000. Množstvo ďalších je stále „neobjavených“ v ťažko prístupných častiach našich pohorí a v rámci lesohospodárskeho plánovania sú zaradzované väčšinou do kategórie ochranných lesov. "

Aj napriek tomu, že v súčasnosti sú pralesovité lesné ekosystémy chránené vo viac ako 100 prírodných rezerváciách, existujú podľa odborníkov v oblasti ochrany prírody mnohé ďalšie zvyšky pralesov a prirodzených lesov, ktoré v súčasnosti nepodliehajú žiadnej legislatívnej ochrane. Práve tieto pralesy sú podľa FSC v súčasnosti ohrozené viac, ako predtým, najmä v súvislosti s lesníckymi činnosťami, ktoré sa plánujú aj v minulosti nesprístupnených a neobhospodarovaných ochranných lesoch. Veľké riziko podľa FSC predstavuje aj program zameraný na „záchranu“ smrečín na Slovensku, kde sa v doposiaľ nesprístupnených oblastiach plánujú opatrenia ako ťažba, chemické postreky proti premnoženiu podkôrneho hmyzu, protipožiarne opatrenia atď., čo vytvára reálne ohrozenie aj pralesovitých lesných ekosystémov zachovaných práve v týchto oblastiach.

Ani pralesy zaradené do prírodných rezervácií s najvyšším stupňom ochrany (5. stupeň) nemajú zaručené, že sa budú aj naďalej prirodzene vyvíjať len vplyvom vonkajšieho prostredia. "Stále častejšie sa stretávame s požiadavkami od subjektov hospodáriacich v lesoch (tak štátnych ako aj neštátnych) na povolenie výnimiek na ťažbu dreva napr. z dôvodu obrany proti premnoženiu podkôrneho hmyzu", hovorí Marián Jasík. "V rokoch 2007 - 2010 sa to stalo, aj opakovane, aj v „dobre známych“ pralesoch ako napríklad Jánošíkova kolkáreň, Pod Latiborskou hoľou, Veľká Stožka, Babia hora, Pilsko, Zadná Poľana, Kotlov žľab, Šramková či Turková mnohých ďalších. Ťažbou dreva bol vážne poškodený a miestami aj zničený prales v rezervácii Marocká hoľa v Slánskych vrchoch, iba pred pár dňami povolilo MŽP SR ťažbu dreva v pralese v NPR Zadná Poľana."

Plánovaná ťažba v pralese na Zadnej poľane

Národná prírodná rezervácia Zadná Poľana je s výmerou 855 ha najväčším chráneným územím zameraným na ochranu pralesov na Slovensku. Od roku 1990 je súčasťou jadrovej zóny biosférickej rezervácie Poľana v rámci programu „Človek a biosféra organizácie UNESCO. Zároveň tvorí jadro CHKO Poľana a je začlenená do celoeurópskej siete NATURA 2000. Ministerstvo životného prostredia SR nedávno povolilo ťažbu dreva na 40 % pralesa na Zadnej Poľane. V rozhodnutí nie je stanovený žiadny objem vyťaženého dreva, len dátum ukončenia ťažby - koniec 2018. Rezort odôvodňuje svoj postup potrebou zasiahnuť proti podkôrnemu hmyzu. Podľa FSC ide o jedinú prirodzenú smrečinu na vulkanickom podloží v strednej Európe a najjužnejšiu prirodzenú smrečinu Západných Karpát. Tiež je tu dlhodobo sústredený výskum pralesov Lesníckej fakulty TU Zvolen a Slovenskej akadémie vied.

Počas prvého májového víkendu združenie zmapovalo aktuálny stav tohto pralesa a tvrdí, že nezistilo nič, čo by odôvodňovalo povolenie akejkoľvek ťažby.
Hoci minister životného prostredia Jozef Medveď pri nedávnej návšteve tohto miesta označil povolenie výnimky na ťažbu dreva za neprimerané a naznačil, že toto rozhodnutie zmení, Lesy SR podali 21. apríla na Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici žiadosť o ťažbu na ďalších 50 hektároch v oblasti Prednej Poľany.

Rozhodnutie ministerstva považuje FSC Slovensko za nezákonné a odborne neobhájiteľné, a preto podalo podnet ministrovi životného prostredia na jeho zrušenie. Podľa najnovších informácií Štátny podnik Lesy SR nateraz prišiel o výnimku na výrub stromov v NPR Zadná Poľana. Ministerstvo životného prostredia ju pozastavilo a rozhoduje, či bola pridelená podľa zákona.

Sprístupnenie pralesov?

FSC chce aj poukázať na nevyužité možnosti citlivého využívania pralesov v rámci vedeckého alebo zážitkového turizmu. V bukových pralesoch vo Vihorlatských vrchoch a Poloninách (Bukovské vrchy) prebiehajú štúdie, ktorých výsledky budú predstavené samosprávam, štátnej ochrane prírody, vlastníkom lesov atď. s poukázaním na to, že dobre fungujúci turizmus tohto typu môže byť reálnou alternatívou voči ťažbe dreva, nerastných surovín, či deštrukčným formám rozvoja rekreácie (napr. výstavba lyžiarskych stredísk, golfových ihrísk a pod.) Podľa M. Jasíka sa vedecký a zážitkový turizmus dá realizovať aj v najprísnejšie chránených územiach. Zároveň by chcel vyzvať turistickú verejnosť, aby združeniu posielala svoje tipy na miesta, kde by sa mohol vyskytovať možno doteraz neznámy prales, a prispela tak k ich ochrane.

Fotografie NPR Zadná Poľana, autor Pavol Polák, člen projektového tímu zaoberajúceho sa mapovaním pralesov.

Titulná fotografia: Bielovodská dolina, autor foto Tomáš Trstenský

Zdroje informácií:

http://www.fscslovakia.sk/component/option,com_frontpage/Itemid,1/

http://bystrica.sme.sk/c/5358123/medved-odlozil-vyrub-v-pralese-zadna-polana.html

http://zvolen.sme.sk/c/5356655/pripravy-na-tazbu-v-pralese-na-zadnej-polane-pokracuju.html

http://zvolen.sme.sk/c/5341312/medved-dava-polane-sancu.html

http://zvolen.sme.sk/c/5337173/vedci-vyzyvaju-ministerstva-aby-zastavili-tazbu-v-polane.html

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek