Príbeh

Arktická zima

04. 06. 2010
Silvester v roku 1978 na Chate pod Suchým bol ako vždy vydarený. Lyžiarsky zájazd z nemocnice Brno tvorila dobre zohratá partia dospelých ľudí, ktorí na našu chatu chodievali už takmer pravidelne. Oceňovali romantiku chaty bez elektriny, jej krásnu polohu na samote pod fatranským hrebeňom, interiér s typickým malofatranským vybavením a ich lyžiarskym nárokom vyhovoval aj malý vlek, na ktorom boli vlastne sami.

Jediné, čo sa trochu nepodarilo, bolo počasie. Hoci pred Vianocami bolo už na chate snehu až-až, takmer s nástupom lyžiarskeho zájazdu prišiel odmäk a sneh bol mokrý a ťažký. Teplota cez deň sa pohybovala okolo 5 – 8°C nad nulou a tak nečudo, že zjazdovka bola ku koncu turnusu už riadne vyjazdená. A tak niektoré skupinky začali radšej s tréningom na silvestrovské veselie a stav snehu im bol ukradnutý. My sme však každý deň počúvali predpoveď počasia a verili sme, že sneh a mráz musia prísť. Veď sme mali prihlásených ďalších dvanásť týždenných lyžiarskych kurzov z rozličných stredných škôl a učilíšť zo Slovenska i z Čiech. Chata bola nabitá potravinami, naftou pre agregáty a posteľnou bielizňou.

Už asi päť dní pred Silvestrom začali meteorológovia pri správach o počasí ohlasovať varovanie pred vlnou veľmi studeného arktického vzduchu, ktorý sa blížil na územie Československa. Hovorili o teplotách okolo -20°C a pretože varovania síce prichádzali, ale arktický vzduch nie, začali sme si z toho robiť žarty a verili sme tomu, že našim skvelým meteorológom sa zase raz niečo „podarilo“. Silvester mal už tradične veľmi dobrý priebeh. Hostia sa bavili a my, ako personál, sme len tak kmitali. Jedlo chutilo a aj druhá polnočná večera zmizla z tanierov jedna-dve. Brniaci sa bavili až do rána a niektorí nešli vôbec spať, veď mali na 14. hodinu objednaný autobus v Nezbudskej Lúčke a tak hovorili, že sa prespia počas cesty domov. Obed sme už nepodávali, len neskoré raňajky a po nich sme sa vrhli na veľké upratovanie celej chaty. Celú noc sme nespali a chatár sľúbil, že si spoločne oslávime príchod Nového roku, až keď sa chata vyprázdni.

Niektorí vášniví lyžiari ešte nastúpili na svah, aby aspoň pár zjazdmi privítali nový rok 1979 a ani im neprekážalo, že vonku sa trochu rozpršalo a že je 9°C. Zo snehu bola rozmoknutá kaša a tak na svahu zostali len tí najskalnejší. Napokon však prišla hodina ich odchodu a keď sa vrátili do chaty, povedali nám, že vonku začína primŕzať. Na jednom obloku v jedálni sme mali umiestnený teplomer a tam sme zistili, že teplota už naozaj klesla na nulu. Hovorili sme si, že chvalabohu. Brniaci sa zbalili, rozlúčili sa s nami poslednou horcovou borovičkou a začali sa spúšťať do „Nezbuda“. Zostali sme na chate sami. Rýchlo sme ešte urobili, čo sa malo urobiť a pustili sa do osláv. Nanosili sme si jedlo a pitie ku stolu, odkiaľ bolo vidno na vonkajší teplomer a začali oslavovať nášho oneskoreného Silvestra. Občas sme mrkli na teplomer a nestačili sme sa diviť. Vyzeralo to, akoby z neho niekto odpúšťal ortuť. Teplota klesala a klesala a my sme vedeli, že arktický vzduch už naozaj dorazil. Lenže naša teplota stúpala a stúpala a tak nám to bolo celkom jedno. Len sme občas vybehli pred chatu a pozorovali, ako všetko okolo nás tuhne mrazom.

Kašovitý sneh sa zmenil na ostrý ľad, dvere poprimŕzali a nedali sa takmer otvoriť a pri dýchaní sa nám lepil nos. A teplomer klesal a klesal. Ortuť nám pred očami mizla kdesi dolu a stále sa nezastavovala. Pri mínus 20° sme si mysleli, že by aj stačilo, lenže zostup stále pokračoval. Napokon sa zastavil až na -28°C a taký prudký pokles teploty ešte nikto z nás nezažil. Veď v priebehu štyroch hodín klesla teplota o 37 stupňov. Chata prašťala mrazom, drevo vŕzgalo, pukalo, obloky zamrzli, ale nám zatiaľ bolo dobre. A potom to začalo. Chatár zakričal: „Buďte ticho!“ a my sme to začuli. Hore v chate tiekla voda. Vyleteli sme ako čerti spoza stola a hŕŕ hore schodmi. Z izieb sa tlačil mráz a vodovodné potrubie praskalo ako trubičky z cukrárne. Hneď sme leteli do pivnice, zastavili hlavný prívod vody a otvorili vypúšťací ventil. Dolu v lyžiarni sme mali veľkú pec na koks a tak sme ihneď naložili plnú pec, rozfofrovali ju a otvorili sme všetky dvere. Taktiež sme pootvárali všetky dvere na chodbách a chystali sa zakúriť na izbách. V tom čase sme ešte kúrili naftovými pieckami. Keď sme však išli natankovať naftu do kanvíc, nafta sa už nedala pumpou ani načerpať. Našťastie sme mali dva či tri sudy v strojovni, kde bol zapnutý agregát a tam bolo od bežiaceho motora celkom teplo. Chatár doplnil plnú nádrž do agregátu a my sme nabrali naftu do kanvíc a išli naplniť piecky v chate. Než sme však prešli tých dvadsať metrov mrazom, nafta sa tak ochladila, že nechcela horieť. Našťastie v kuchynskom sporáku ešte horelo a tak sme ho znovu naložili drevom a naftu ohrievali priamo na ňom. A potom rýchlo na izby a rozpaľovali sme naftové piecky. O druhej ráno sme si uvedomili, že je to márne. Všetok personál sa nasťahoval do jednej izby, kde sa kúrilo, a pobrali sme sa konečne spať. Len pec na koks v lyžiarni vysielala do chodieb chaty trochu tepla, ale napriek tomu, že bola rozpálená do červena, nepomáhalo to.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Ráno sme vstávali do krutého mrazu, aj v chate. Teplota vonku bola ustálená na -28 °C a všetko okolo bolo zmrznuté ako v ruskom filme. Našťastie sme si nanosili drevo do kuchyne a tak sme aspoň kuchyňu rozohriali na slušnú teplotu. Na peci sme zohriali kŕmenie pre naše prasce a behom s ním do hospodárskej budovy. Vonku nebolo vidno ani známky po živote. Prasce sa tlačili od zimy na seba a sliepky boli popadané na zemi a zmrznuté. Nahádzali sme slamu na prasce a tie sa do nej vtiahli ako do brloha, obloky do maštale sme utesnili ďalšou slamou a pobrali sa ratovať chatu. Z povaly sme zniesli staré matrace a natlačili ich do oblokov. V peci v lyžiarni sme stále udržiavali žiar a pretože sme mali odstavenú vodu, museli sme chodiť na vonkajšie WC. Bolo to ako za trest.

Situácia sa nezmenila ani za tri dni. Počúvali sme správy a dozvedeli sa, že život tam dolu úplne skolaboval. Nechodili autobusy ani nákladná doprava, pretože nafta všade zmrzla na rôsol. Praskalo diaľkové kúrenie v mestách, tepelné elektrárne išli naplno, lenže sa im míňalo uhlie, pretože zmrzlo vo vagónoch a nedalo sa vykladať. Na Labe zamrzli člny s ďalším uhlím, vodné elektrárne nefungovali. Armáda nastúpila na brigády a vianočné prázdniny v školách boli predĺžené až do odvolania. Zásobovanie obchodov krachovalo. Len vojenské nákladiaky ako-tak jazdili, pretože iba armáda mala zimnú naftu. Skrátka – katastrofa. Mrazy sa držali skoro desať dní a potom začalo snežiť. Počas tých desiatich dní sa v lese diali čudné veci. Mohutné buky sa bez varovania trhali akoby zasiahnuté bleskom a konáre ako noha sa lámali ako zápalky. V lese to vybuchovalo a prašťalo a ísť doň bolo naozaj nebezpečné.

Ale k nám sa blížila ďalšia katastrofa. Keď sa chatár konečne po dvoch dňoch pobral dolu do Žiliny, aby zistil, ako je to s lyžiarskym kurzom, ktorý mal nastúpiť, prišiel naspäť so zlými správami. Vzhľadom na mimoriadne školské prázdniny boli zrušené všetky lyžiarske kurzy a my sme zostali bez práce. Bolo nám z toho naozaj smutno. Boli sme dobrý a zohratý personál a naozaj sme sa tešili na zimnú sezónu. Tešili sme sa na priateľov z lesníckeho učilišťa v Hraniciach, na polygrafov z Bratislavy i chlapcov z Dubnice, ktorí k nám chodievali rok čo rok. A teraz sme nevedeli, čo ďalej. Chatár nás rozdelil do skupín, niekoho si nechal na chate a zvyšok poslal dolu domov. Len nám povedal, že ak bude treba, tak zavolá, aby sme prišli. Zimná sezóna na všetkých chatách dopadla katastrofálne. Zívali prázdnotou a tých pár hostí, ktorí sa predsa len vybrali na lyžovačku, si mohlo vyberať takmer z celej ponuky chát a rekreačných zariadení. Nakoniec sa chatárovi podarilo zaistiť asi tri turnusy a to bolo všetko, čo sme v roku 1979 dosiahli. Arktický vzduch nám zničil lyžiarsku sezónu na chate.

Tento a mnoho iných príbehov nájdete v knižke "Kapor Fatranský a iné príbehy" od Bora Tomisa, ktorú si môžete objednať v našom online obchode.

Autor ilustračnej fotografie: Tomáš Trstenský

Fórum 21 príspevkov
Arktická zima 02/12/16 06:53 21 príspevkov
Najnovšie články
 
Správa Aktuálne z hrebeňa Nízkych Tatier – leto 2021 Pokiaľ plánujete prechod hrebeňov Nízkych Tatier, či už v rámci SNP-čky, alebo len v rámci párdňového vypnutia mimo civilizácie, je dobré poznať aktuálne podmienky. Záleží len na vašom tempe, či chcete hrebeňovku prejsť … » celý článok dnes Marek Šurina Správy
Podcast Jelene poškodzujú rezerváciu, keď hľadajú halucinogénnu kôru Premnožené jelene ničia najstaršiu rezerváciu v Národnom parku Veľká Fatra, pretože požierajú vzácny druh tisa. Dovezený alpský poddruh kamzíka zasa spôsobuje škody na vzácnej ... » viac včera Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Letné podhorie Spišskej Magury Spišské mestečko Podolínec pozná asi len málokto a známe je len asi istou historickou udalosťou, ktorá tiež nie je veľmi známa. Napriek tomu som sa tu ocitol tretíkrát. No nová bola ... » viac včera Henrich Tomáš Spišská Magura
Najnovšie články autora
 
Príbeh Pustovník Johan Schádzali sme po krásnej víkendovej trojdňovke zo Suchého na Chatu pod Suchým a tešili sme sa na stretnutie s našimi kamarátmi chatármi. A tiež sme sa tešili na horcovú a pivo a tiež na nejaké teplé jedlo a teplú posteľ a … » celý článok 12/02/21 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Trnčičkové víno Ten rok to vôbec nevyzeralo na biele Vianoce, ale asi dva dni pred sviatkami začalo mrznúť a začal padať sneh A to tak silno, že nám bolo jasné, že si asi celkom slušne užijeme naše ... » viac 31/12/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Segediňák Je to už pekných pár rokov, čo som sa rozhodol, že keď je mierny nástup zimy, možno by som mohol stihnúť ešte trošku si povandrovať. Vymyslel som si to tak, že by som odcestoval vo ... » viac 26/12/20 Boro Tomis Príbehy
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Arktická zima 02/12/16 06:53 21 príspevkov
Fakty
  • Ročné obdobie
  • Dátum túry
0.85 (0.36)