Najfrekventovanejší prístup na Jahňací štít a zároveň na Chatu pri Zelenom plese (tiež známu ako Brnčalovu chatu) je z autobusovej zastávky Biela voda. Pre motorizovaných turistov je určené platené parkovisko. Tu začína žlto značený turistický chodník, vedúci priamo na Jahňací štít – do cieľa smerovník uvádza 5 hodín (hikeplanner odhaduje 4:35, pozn. editora).

Štartujeme z Tatranskej Lomnice. Keďže sme nestihli autobusovú linku, absolvujeme cestu z Tatranskej Lomnice popri Ceste slobody. Sú to však zbytočné 3 km po asfalte. Preto odporúčame naplánovať si cestu tak, aby ste stihli autobus do Ždiaru, resp. na Lysú Poľanu. Smerom z Tatranskej Lomnice sa môžete dostať na Brnčalku aj z Tatranských Matliarov, odkiaľ vedie modro značený chodník a ďalej sa napája na „žltú“ vedúcu z Bielej vody (v súčasnosti je uzavretá kvôli následkom víchrice z novembra '04; schodnosť chodníkov možno zistiť na stránke www.tanap.org).

Chodník zo zastávky Biela voda sa na Brnčalku kľukatí hustým ihličnatým lesom. Len na jeho začiatku sú viditeľné následky minuloročnej veternej smršte. Turistický chodník je zároveň cestou vyhradenou pre motorové vozidlá zásobujúce Brnčalku. Tiež slúži ako cyklotrasa pre cykloturistov, ktorí sa chcú dostať na chatu. Odporúčame ju skôr pre zdatnejších cyklistov, pretože okrem prevýšenia cca 650 m je náročný hlavne značne skalnatý povrch cesty. Stúpame dolinou Kežmarskej Bielej vody, pomenovanej podľa potoka, popri ktorom vedie turistický chodník. Prichádzame k rázcestníku pri Šalviovom prameni, odkiaľ vedie modro značený chodník cez Kopské sedlo na Lysú Poľanu. Občas možno na východe pomedzi smreky zahliadnuť južnú časť hrebeňa Belianskych Tatier.

Postupne prechádzame do doliny Zeleného plesa. Po asi 5 km putovania od zástavky Bielej vody zbadáme pod Jastrabou vežou učupenú Chatu pri Zelenom plese (1551 m). Už z diaľky vidno, že je na nej rušno. Až k chate počuť hukot dvojice vodopádov Dlhého a Medeného. Popri nich vedie hranica skialpinistického areálu vedúca z Brnčalky na Téryho chatu cez Baranie sedlo. Brnčalka je zároveň križovatkou turistických chodníkov. Polhodinu cesty od chaty, smerom na Kopské sedlo, sa pri Veľkom bielom plese začína červeno značená Tatranská magistrála. Smerom na západ magistrála stúpa do sedla pod Veľkou Svišťovkou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po krátkej prestávke na chate stúpame pomedzi kosodrevinu na Jahňací štít. Nevýhodou tohto výstupu je, že rovnakou trasou budeme aj zostupovať naspäť k chate. Navyše tu platí sezónna uzávierka, chodník je prístupný len v období od 15.6. do 1.11. Po prudkom začiatočnom stúpaní a obhliadnutí sa, je jasné, prečo má pleso pri Brnčalke pomenovanie zelené. Za chrbtom sa nám vypínajú Kežmarský štít a Veľká Svišťovka – najvyšší bod Tatranskej magistrály. Prechádzame popri Červenom a Belasom plese, za nimi sa nachádza neveľké snehové pole (je koniec augusta), cez ktoré vedie chodník. To už vidíme Jahňací štít v plnej kráse. Postavičky turistov smerujúce ku Kolovému priechodu (2118 m) nám naznačujú, kadiaľ vedie turistický chodník. Pod Kolovým priechodom je asi 30 metrový úsek zabezpečený reťazami. Tu sa výstup značne spomaľuje, keďže tou istou trasou sa aj zostupuje a len málo turistov sa odhodláva prejsť týmto úsekom bez použitia reťazí. Zakrátko sme v sedle a naskytá sa nám jedinečný pohľad na severnú časť Tatier a Poľsko. Panorámu dotvárajú majestátne sa týčiace štíty: Pyšný, Lomnický a Kežmarský. Pokračujeme ďalej vysokohorským terénom k vrcholu. Záverečný úsek vedie severnou stenou Jahňacieho štítu, preto ho pri stúpaní ku Kolovému priechodu nieje vidieť. Konečne sa ukáže aj severná časť hrebeňa Belianskych Tatier. Po nečakanom klesajúcom úseku opäť naberáme výšku a čoskoro sme v cieli našej túry.Z Jahniaceho štítu je prekrásny kruhový výhľad. Belianske Tatry sú ako na dlani.

Na Brnčalku zostupujeme tou istou trasou. Tu si opäť na chvíľu oddýchneme a pokračujeme naspäť do Tatranskej Lomnice - plní zážitkov.