Reportáž Jarné fotostretnutie v Liptovskom Jáne
Po prebudenej jarnej prírode sa prebrali aj fotografi a turisti v jednej osobe. Tých pár najakčnejších či najviac informácií chtivých kusov sa stretlo druhý májový víkend v príjemnej dedine Liptovský Ján, kde sa konalo jarné fotostretnutie zamerané po viacerých odbornejších témach opäť najmä na začiatočníkov. O tom, ako celé stretnutie prebiehalo, sa môžete dočítať v tomto krátkom zhrnutí.
Štvrtok
Vo štvrtok večer sa postupne trúsime na ubytovacie zariadenie Villa Victoria na konci Liptovského Jána smerom do Jánskej doliny. Hoci počasie počas cesty nebolo ideálne, všetci dúfame, že na piatok a sobotu sa predpoveď vylepší a my budeme môcť nacvičovať fotenie aj iných objektov než kvapiek vody. Po výbornej výdatnej večeri sa spúšťa voľná debata o fotení, turistike, obľúbených fotoobjektoch, či turistických cieľoch, niektorí jedinci sa neboja ani náročnejších technických záležitostí okolo fototechniky. Najviac ale aj tak rezonuje otázka, čo bude zajtra a či sa vyberieme na fotovýlet na Poludnicu.
Piatok
Ráno nás nepríjemne prekvapuje neprestávajúce mrholenie. Po raňajkách teda meníme plán a prejdeme sa dolinou do Stanišovskej jaskyne, ktorá bola verejnosti sprístupnená len tento rok v januári, pričom cestou si môžeme fotiť spomínané kvapky vody. Celý čas ideme v daždi, opäť si raz uvedomujem, že dažďovú turistiku príliš nemusím. Celkom nás prekvapujú masy vody v potoku Štiavnica, ktorý preteká Jánskou dolinou, na mnohých miestach je voda vyliata aj mimo koryto potoka. Stanišovská jaskyňa sa nachádza kúsok od ústia Stanišovskej doliny. Jaskyne pomenované ako Stanišovské, sú dve – Malá a Veľká, pričom pre bežných smrteľníkov je sprístupnená Malá. Dĺžka jaskyne v rámci prehliadky je 410 m, my však nemáme možnosť vidieť celú trasu, keďže časť je zatopená po výdatných dažďoch. Vďačným bodíkom celej prehliadky je používanie čeloviek, ktoré sú jediným zdrojom osvetlenia jaskyne. Pripadáme si ako permoníci. V tejto jaskyni je povolené aj fotenie, hoci sme upozornení, že najviac úrazov v jaskyni sa stáva práve počas fotenia. Pár jedincov sa teda pokúša aj o fotky, ale bez statívu pôjde skôr o výcvaky. Každopádne, jaskyňa v nás zanecháva pozitívny dojem, umocnený dobrým výkladom naozajstného jaskyniara, nielen nejakého brigádnika.
Cestu z jaskyne naspäť do dediny sa snažíme využiť na fotenie detailov. Žiadna zaujímavá vec nám neutečie. Niekto sa vrhá na krásne žlté záružlia, ďalší fotí kvapky vody na ihličí, ďalší si rozkladá statív pri rozvodnenom potoku. Máme v pláne potom fotky rozobrať a na chybách iných sa postupne zlepšovať. Neskoré poobedie trávi časť účastníkov na penzióne, časť podriemkava po náročnej zoznamovacej noci, časť sa potuluje s foťákmi po okolí. Ja s lektormi sa vyberám kúsok za dedinu, kde na hati na Váhu je tiež zvýšený stav vody, ktorý môže byť prudko fotogenický. Ako na potvoru až teraz podvečer vykuklo slnko, ale nakoniec nestíhame dať dokopy všetkých účastníkov, dobré svetlo nám teda uniká.
Po výbornej večeri sa začína oficiálna časť programu. Rasťo Brunovský prednáša o pravidlách fotenia s veľkým dôrazom na kompozíciu. Teóriu prekladá praxou, keď na jeho fotkách rozoberáme jednotlivé kompozičné pravidlá. Zjavne má toho veľa na srdci, keďže jeho prednáška trvá s krátkou prestávkou štyri hodiny. Unavení potom ešte diskutujeme o fotení pomocou zrkadloviek (kde, čo a ako nastaviť, aby za takých a takých podmienok bola dobrá fotka), keďže sa na fotostretku vyskytla aj takáto skupina začiatočníkov.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Sobota
Pár jedincov ťahá voľnú diskusiu aj spoločne s lektormi až do rána, takže tí potom namiesto Poludnice volia spánok. Prevažná väčšina účastníkov sa však v sobotu ráno vyberá na foto túru na už spomínanú Poludnicu. Ráno je trochu pod mrakom, nízka oblačnosť, tak aj trochu ľutujem, že už nestojíme na vrchole, pohľad na vrcholky kopcov a Liptov v oblakoch musí byť kúzelný. Kým sa vyberieme, tak sa oblaky rozchádzajú a my si v slnečných lúčoch vykračujeme prvé metre asfaltky, až kým sa neodpojíme na zelenú značku vedúcu na Poludnicu. Stúpame zhurta hore zjazdovkou. V jednej časti sa stretáme s kamarátom, ktorý je v Liptovskom Jáne na liečení. Rozpráva nám, ako počas čakania na nás nafotil a nafilmoval pekného medveďa, ako sa pasie rovno na zjazdovke. Nuž, ženskej časti osadenstva tým veľa odvahy do stúpania nepridal. Celý výstup na Poludnicu je postupný, s častými prestávkami na fotenie, keďže máme fajné ciele v podobe výhľadov na Liptov, či rôzne detaily kvetov. Výživná je najmä posledná časť stúpania žltou na vrchol, ktorá ide najprv serpentínami lesom, potom popod skalné bralá, opäť lesom, až sa pekným traverzom dostávame na vrchol Poludnice. Tesne pred vrcholom sa však na nás začnú sypať drobné krúpy a na samotnom vrchole je viditeľnosť zlá, keďže sa na nás valí od hlavného hrebeňa čierňava. Urobíme teda vrcholovú fotku a už bežíme rovnakou cestou dole, nech nás búrka nechytí na vrchole. Cestou sa však počasie nejako utrasie, a tak si pri rázcestí Okrúhla dávame vytúžený obed. Po ďalšej sérii kvetov sa poberáme dole žltou značkou smerom na Závažnú Porubu. Od rekreačných chatiek sa odpájame po cyklotrase naspäť do Liptovského Jána.
Večerný program začína už výbornou večerou vo forme kotlíkového guláša, za čo patrí veľká vďaka domácim. Potom pár účastníkov poskytne časť svojich fotiek z prvého dňa. Rozoberáme ich z hľadiska kompozície a technickej kvality. Po tejto časti prichádza Maťo Drahomirecký so svojím cestopisom z Južnej Ameriky, kde tri týždne spoznával krásy Peru a Bolívie. K nádherným fotkám pripája zaujímavý komentár, pri mnohých si zopakujeme kompozičné pravidlá či fotografické terminusy technikusy, takže po tejto časti programu už asi naozaj každý začiatočník vie, čo je hĺbka ostrosti. Záver dňa patrí voľnej diskusii, ale viacerých nás druženie od štvrtka tak zmohlo, že si líhame spať.
Nedeľa
V nedeľu sa po raňajkách a spoločnej fotke naše cesty rozchádzajú a len dúfam, že každý účastník odchádza spokojný. Verím, že sme sa nevideli poslednýkrát.
