Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

VHT Vyšné Hágy – Končistá a späť

Končistá je jeden z najvýraznejších tatranských štítov. Mohutný vrchol sa nachádza v južnej rázsoche, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa na Popradskom Ľadovom štíte. Hrebeň Končistej oddeľuje Batizovskú dolinu od Štôlskej, takže je akoby menšia sestra Gerlachovského štítu, štíhla, vysoká a očarujúca. Je neprehliadnuteľná z Popradskej kotliny, jej mohutnosť však najviac ohromí pri pohľade z Cesty slobody, keď sa blížite v smere od Štrbského Plesa k ostrej zákrute s mostom cez potok Veľký Šum.

Vzdialenosť
15 km
Prevýšenie
+1440 m stúpanie, -1440 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 22.07.2009
Pohoria
Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 2537,5 m n. m.
  • Najnižší bod: 1100 m n. m.
Voda
Vyšné Hágy (staničný bufet), potok Malý Šum, Batizovské pleso
Nocľah
bez nocľahu
Doprava
Poprad (vlak, bus) - Starý Smokovec (vlak TEŽ, bus) - Vyšné Hágy (vlak TEŽ, bus)/Tatranská Štrba (vlak, bus) - Štrbské Pleso (vlak-zubačka, bus) - Vyšné Hágy (vlak TEŽ, bus)
SHOCart mapy
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)

Napriek nadmorskej výške 2537,5 metrov je Končistá jedným z najľahšie dostupných vrcholov v Tatrách. Má to ale jeden menší háčik – Nákovu. Práve pre tento približne 4-metrový atypický skalný blok ostával najvyšší bod Končistej dlho nezdolaný. Napriek tomu, že štít bol turistami pomerne často navštevovaný, prvým ľuďom sa podarilo dostať na Nákovu pravdepodobne až v 80-tych rokoch 19. storočia. Viac o zdolávaní tatranských vrcholov sa dozviete z publikácie od Ivana Bohuša, st..

Stabilné júlové počasie priam nabáda sa s týmto štítom popasovať. Na výstup volíme asi najjednoduchšiu trasu z Vyšných Hagov k Batizovskému plesu a ďalej južným hrebeňom až na vrchol Končistej. Podobnú trasu som absolvoval už pred pár rokmi v zime, takže problémy s blúdením by sme nemali mať, hoci letné podmienky sa od zimných líšia.

Trasa

Vyšné Hágy – horáreň Zbelovo – Malý Šum – Štôlska dolina (Dolina Malej Hučavy) – Batizovské pleso – kóta 2130 – kóta 2277 – kóta 2366,2 – Nižná Pastrnákova bránka – západný traverz Pastrnákovych zubov – Prostredná Pastrnákova bránka – Končistá (Nákova) a po rovnakej trase späť do Vyšných Hágov

S Vierkou začíname o 6.00 ráno z Vyšných Hágov (1100 m). Auto nechávame na parkovisku pri železničnej stanici a po žltej značke vyrážame smer Batizovské pleso. Nie však okamžite hore. Najskôr sa motáme popri električkovej trati a Ceste slobody, až neskôr stúpame popri horárni Zbelovo a cez rúbaniská Malého Šumu hore. Slnko hreje už od rána, takže sme radi, keď rúbaniská o chvíľu vystrieda les. Príjemný chládok si však neužívame dlho, lebo po hodine les prechádza plynule do pásma kosodreviny. Prechádzame potok Malý Šum, ktorý je poslednou možnosťou na doplnenie zásob vody. Strmo stúpame a po 2 hodinách prichádzame na červenú značku, na Tatranskú magistálu (1850 m). Doprava sa dá pokračovať k Batizovskému plesu (10 minút), my však odbočujeme vľavo smerom na Ostrvu. Po červenej značke však ideme len niekoľko minút. V zákrute na hrebeni Končistej opúšťame značený chodník a začíname stúpať vpravo hore zreteľným chodníčkom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pásmo kosodreviny končí, vyššie nás čaká už len tráva, kvety, skaly a dúfame že aj kamzíky. Stúpanie po hrebeni je najskôr strmé, potom sa zmierni. Skromné vysokohorské lúčky sa striedajú s kamennými moriami. Trochu mi to pripomína Slavkovský štít. Občas sa objaví skalný mužík, v tomto úseku hrebeňa sa však prakticky nedá zablúdiť. Ak však áno, nie je problém pokračovať vlastnou trasou. Orientačné problémy môžu nastať až v závere hrebeňa.

Dávame si kratšiu pauzu na občerstvenie. Výhľady na Gerlachovský štít, do Batizovskej, Štôlskej doliny, na Tupú,... sú pekné, my však pátrame očami po niečom inom. Po tvorovi na stretnutie, s ktorým sa teší snáď každý turista, po kamzíkovi. Je to neuveriteľné, ale Vierka ho ešte vo Vysokých Tatrách nevidela. V Nízkych Tatrách v okolí Ďumbiera, áno, ale tu nie. Máme šťastie, na jednom zo skalných rebier spadajúcom do Batizovskej doliny sa pasie skupinka kamzíkov. Keď nás zbadajú, chvíľu nás pozorujú a potom sa nerušene pasú ďalej.

Zdola sa k nám blíži turista, sólo jazdec. Svižným tempom nás predbieha a pokračuje vyššie. Uvedomujem si, že je to vôbec prvý turista, ktorého dnes stretávame. Prichádzame k výrazným skalám (2366,2 m). Tu sa začína záverečná a technicky náročnejšia časť výstupu. Spočiatku sa ešte držíme hrebeňa neskôr však pokračujeme popod hrebeň zľava zo strany Štôlskej doliny. Prechádzame niekoľko skalných rebier a žľabov. Občas trochu klesneme, väčšinou však stúpame, v ťažších úsekoch si pre uľahčenie pohybu pomáhame rukami. Chodník je zreteľný, orientácia nie je ťažká. Skalní mužíci ju uľahčujú. Viem, že netreba liezť hore na Pasternákove zuby, kde ma terén ľahký horolezecký charakter, aj keď človeka to tam prirodzene ťahá. Prichádzame do výrazného širokého žľabu, spadajúcemu na západ k Lúčnemu sedlu. Pri pohľade hore zbadám náš cieľ, Nákovu. Vierka stúpa hore, tak ako sa má, teda k Nákove zľava. Snažím sa doliezť hore po strmších platniach sprava. To sa mi však nedarí, takže nakoniec leziem za Vierkou.

Po 4,5 hodinách šliapania sme na vrchole. Sedí tu vysmiaty sólo jazdec. Štíhly päťdesiatnik je vraj na vrchole šiestykrát. Na Nákovu nakoniec šplhám len ja. Posledný krok uľahčuje slučka v skobe, napriek tomu vytiahnuť sa hore je fyzicky náročné. Keď to Vierka vidí, tak hovorí, že až na Nákovu nemusí. Nečudujem sa jej, nie každý nájde odvahu a sily na jej zdolanie. Smola je, že práve Nákova je najvyšší bod v hrebeni Končistej.

Zliezam dole z Nákovy. Kocháme sa výhľadmi. Západnu stenu Gerlachovského štítu máme ako na dlani, takže pekne vidíme výstupové trasy cez Batizovskú próbu aj cez Tetmajerovo sedlo. Dole v hĺbke Batizovskej doliny sa krčí Kostolík. Na západ klasika – Kriváň, hrebeň Bášt, Kôprovský štít. Na severe nad Zlomiskovou dolinou dominuje majestátna Vysoká. Pohľadu na východnú polovicu Tatier cloní Gerlachovský štít, vidieť je len Belianske Tatry a špičku Slavkovského štítu. Nasleduje obligátne fotenie, chlebík, voda. Sedíme, oddychujeme a užívame si príjemné pocity z krásneho výstupu.
Po necelej hodinke začíname zostup po rovnakej trase ako sme išli hore. Viacero strmých úsekov je bezpečnejšie zostupovať tvárou k skale, teda cúvanim. Po prechode cez prvé skalné rebro zbadáme ako sa hore na Pastrnákových zuboch motá dvojica turistov. Kričím na nich, nech sa vrátia. Spočiatku váhajú, tuším prečo. Keď však na nich volám, že idú zle a tade neprejdú, tak schádzajú k nám. Ukážeme im mužíka na skalnom rebre a povzbudím ich slovami, že o 15 minút sú na vrchole.

Pokračujeme v zostupe. Na lúkach nad Tatranskou magistrálou si dávame ešte pauzu. Na 10 minút vyzúvam topánky, ktoré som len včera kúpil a dávam oddýchnuť uboleným nohám. Ďalšie kratšie prestávky využívam na fotenie. Po príchode na magistrálu uvažujeme nad tým, či ísť ešte k Batizovskému plesu. Nakoniec sa rozhodujeme pre priamy zostup po žltej značke do Vyšných Hágov, kam prichádzame po 9-tich hodinách. Sme unavení, ale pohľad naspať na Končistú nás utvrdí v tom, že dnes to stálo za to.

Užitočné odkazy

Sprievodca pre horolezcov po Vysokých Tatrách
Sprievodca pre vysokohorských turistov a skialpinistov po Vysokých Tatrách

Fotogaléria k článku

Najnovšie