Ranný autobus z Košíc nás vysádza na námestí v Jasove. Po rannej hmle a ťažkých búrkových mrakoch ani stopy a môžeme teda vyraziť. Naša prvá cesta vedie popri opátstve premonštrátov smerom k rybníku. Okolie je však zanedbané, z bývalého bufetu len rozpadajúce sa torzo. Ale neprišli sme predsa jesť. Pri rybníku sa objavuje značka a rýchlo napredujeme ďalej. Niežeby prostredie nebolo pekné, ale poháňa nás všadeprítomná aróma... Po chvíli vchádzame do lesa a širokým chodníkom ideme dolinou, kde dochádzame na križovatku ciest. Značenie trocha zlyháva, ale treba sa vydať po asfaltke ťahajúcej sa súbežne s potokom. Nasledujúce kilometre sú príjemnou prechádzkou len mierne stúpajúcou cestou. Značky netreba očakávať, veď zablúdiť sa nedá. Až narazíme na dve osamelé značky na strome pri odbočujúcom chodníku. Nedáte sa však zmiasť ako ja a neodbočíte vľavo. Trasa vedie až na koniec asfaltky po križovatku ciest vysypanú hrubým štrkom. Tu sa treba vydať cestou vedúcou len mierne vľavo. Ďalej sa na značky spoliehať nedá, pretože tam proste nie sú. Hoci možno kedysi boli. Jedinou radou je držať sa cesty vedúcej popri potoku az k prameňu označenému na mape. Tu sa začína nové turistické značenie a úplne nepochopiteľne aj samotná značka. Posmelení novým značením sa teda vydávame ďalej. Stúpanie sa zväčšuje, ale stále je to pohodová prechádzka. Chodník pokračuje lesom, len na jedinom mieste sa pomedzi stromy otvára výhľad na dolinu pred nami. Stretávame rodinku vysokej zveri, ktorá si však z našej prítomnosti nerobí starosti a stále len o trocha poodídu, ako sa k nim blížime. Značenie spoľahlivo dôjde až do doliny Šugovského potoka, kde treba zabočiť vľavo na asfaltku a vydať sa hore dolinou. Po stranách cesty sú roztrúsené rekreačné chatky, aj zbohatlícke rekreačné sídlo. Treba si dať pozor na prechádzajúce autá, vodiči totiž absolútne ignorujú, že je to úzka lesná cesta, kde sa protiidúcemu autu nedá vyhnúť a jazdia ako o život. Polhodinka chôdze a na konci asfaltky sa objaví ranč Šugov, kde je možnosť občerstviť sa a chvíľu posedieť. My sa však vyberáme ďalej v ústrety stúpaniu pred sebou.

Asfaltka sa končí a až tu začína "skutočná" túra. Podľa mapy nasleduje polhodinka výstupu do sedla Železná brána. No už pohľad na kopec pred nami dáva tušiť, že je to len zbožné prianie kartografov. Pri studničke s (pravdepodobne) pitnou vodou odbočujeme vpravo do lesa a poriadne podmáčaným chodníkom stúpame nahor. Blato sa tlačí do topánok, ale iná cesta by bola ešte namáhavejšia. Po čase sa stúpanie zmierňuje, blato mizne a kráčame riedko zalesnenou dolinkou nahor. Chodník je zarastený, sme po dlhšom čase pravdepodobne prví turisti. Chodník sa po chvíli nadobro stratí, takže nasleduje hľadanie značiek. Nakoniec nachádzame na vrchole malého hrebeňa chodník smerujúci miernym stúpaním vľavo po jeho chrbte. Obchádzame strmý zráz a prudším stúpaním vychádzame do sedla. Dostáva sa nám odmeny v podobe nádherného výhľadu na celú Turniansku kotlinu, svahy planiny a veľkú čast Maďarska, pod nami sa črtá Hájska a opodiaľ aj Zádielska dolina. Hodinky neúprosne ukazujú čas výstupu cez 2 hodiny, no treba podotknúť, že sme si spravili dve malé pauzy. Čas pobufetovať a vydať sa po hrebeni ďalej. Značenie ponúka dve možnosti pokračovania do sedla Krížna poľana. Jedna z nich je zostup do obce Hačava a výstup späť. Druhou je pokračovanie hrebeňom. Prevýšenie oboch altenatív je neporovnateľné a samozrejme si vyberáme hrebeňovku.

Trasa spočiatku vedie po lesnej ceste, no po výstupe na lúky sa cesta stratí a značenie tiež. Naštastie nás vedie vyšliapaný chodníček v nepokosenej tráve. Atmosféra pasienkov na planinách Slovenského krasu je neopakovateľná a treba ju zažiť. Teplé lúče slnka, živé hučanie hmyzu v podraste, zmes vôní a netypických kvetov ako aj zaujímavé detaily reliéfu sú pastvou pre zmysly. No orientácia vo zvlnenom teréne bez výhľadov je zložitejšia. Po chvíli sa chodníčky začnú rozchádzať na všetky strany. Však ktorý miestny hubár pôjde v stopách svojho predchodcu?. Lúka strieda lúku a s pomocou približnej orientácie vzhľadom na Hačavu a držania sa čo najvyššie konečne vchádzame znova do lesa na cestu. Les je v týchto miestach neopakovateľnou zmesou tvarov. Stromy sú bizardne pokrútené, rastú v skupinách a tvoria veľmi zaujímavú kulisu. Po chvíli vychádzame v sedle, ktoré sme považovali za Krížnu poľanu. Kopec pred nami, kríženie prešliapaných chodníčkov, no absencia akéhokoľvek rozcestníka. Po neblahých skúsenostiach z predošlých hodín ho ani neočakávame a tak sa vyberáme po vyšliapanom chodníku vpravo. Nasleduje prudké klesanie a pomerne neskoro zisťujeme, že sme v zlej doline. Chodník vychodený v tráve hubármi sa v lese nadobro stratil, klesanie je príliš veľké a po značení ani stopy. Tak nasleduje výstup späť a z "falošnej" Krížnej poľany smerujeme pokusne po modrej značke ďalej. Prichádzame na skutočnú Krížnu poľanu s dobre viditeľným vysielačom na kopci pred nami. Rozcestník v dezolátnom stave, tabuľky sú však poukladané v tráve v správnom smere :-).

Poháňaní overením správnej trasy sa vydávame vpravo po zarastenej ceste. Značky znova chýbajú, v spleti vyšliapaných chodníčkov len náhodou nachádzame prudkú odbočku žltej značky. Nasleduje znova blúdenie pri pokuse zostúpiť do Medzeva. Stopy od traktora spájajúce sieť malých lúk prezrádzajú, že aj jeho šofér tu márne blúdil. Po prejdení snáď všetkých lúčok narážame na zostupujúci chodník so žltou značkou. Nasleduje prudký zostup do doliny nad Medzevom. Domy v diaľke pod nami nás uisťujú, že tentoraz sme v správnej doline. Navyše sa značkári pochlapili a značky sa objavujú snáď každých 200 metrov. Pritom iná cesta je vzhľadom na klesanie svahu nemožná. Pri vychádzaní z lesa je značka s upozornením "100 m odbočka vľavo". Lúku treba len prejsť rovno za nosom a v jej rohu vojsť do lesa na ďalšiu cestu. Klesanie je už v týchto miestach príjemné. Vychádzame znova na lúky, držíme sa cesty smerujúcej do doliny. Na naše prekvapenie sa však končí na osamelej lúke pri malej chatke. Trasu sme nadobro stratili a tak prechádzame cez rozpadnutý plot, popri chatke a bráničkou v zadnej časti oploteného areálu na ďalšiu lúku. Tu sa objavuje cesta už viditeľne smerujúca k Medzevu. Už len posledné upozornenie: potok tesne nad prvými domami netreba prebrodiť, ale vybrať sa cestou vľavo. Pri prvom medzevskom dome stopujeme auto a tesne stíhame posledný autobus do Košíc. Cestou autobusom míňame odbočku do Šugovskej doliny a po necelých desiatich minútach sme na zastávke v Jasove, odkiaľ sme ráno vyrážali.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Fotogaléria k článku